Úspechy však neostali len pri spokojnosti pretekárov. Naši pretekári využili domáce prostredie a postarali sa o veľmi pekné výsledky.
V sobotu boli na programe rýchlostné preteky, keď nezostrelenie terča znamenalo predĺženie trate o trestné kolo. V kategórii dorastu a dospelých v tejto disciplíne získali medaily Radovan Humeník (bronz) a Anna Košinárová (2. miesto). V tej istej disciplíne žiackych vekových kategórií zažiarila Tamara Molentová ziskom zlata, v tej istej vekovej kategórii Veronika Šteczová obsadila pekné piate miesto. Darilo sa aj Lenke Repákovej, ktorá po 4 mesiacoch vynútenej prestávky siahla po bronze.
Po sobotňajších pretekoch sa konali aj preteky prípravky (5-9 ročných detí), do ktorých sa tento rok zapojil rekordný počet detí. Boli to dokonca preteky s medzinárodnou účasťou, pretekali deti aj z Českej republiky a Maďarska. Blahoželáme Revúčanovi Jakubkovi Nagypálovi k víťazstvu v kategórii 4-6 ročných detí.
V nedeľu boli na programe dorastu a dospelých vytrvalostné preteky s časovou penalizáciou za nezostrelené terče. Anka Košinárová sa presadila aj v tomto type pretekov a zopakovala si sobotňajšie umiestnenie.
Všetci štartujúci žiaci sa premiérovo zúčastnili nového typu pretekov – pretekov obratnosti v biatlone. Okrem klasického behu a streľby boli na trati pridané aj disciplíny obratnosti, ktoré bolo potrebné zvládnuť v čo najkratšom čase. Tamara Molentová vďaka výbornej streľbe a rýchlym nohám opäť vybojovala zlato. Po štyroch víťazstvách zo štyroch pretekov tohtoročnej letnej sezóny si tak Tamarka v najpočetnejšej žiackej kategórii upevnila pozíciu vedúcej pretekárky rebríčka a je v súčasnosti našou najúspešnejšou pretekárkou. Markus Sklenárik napravil zaváhanie zo soboty a potvrdil svoje kvality ziskom zlata, Lenka Repáková aj v týchto pretekoch vybojovala bronz.
Na stupienkoch víťazov stáli počas víkendu aj ďalší Revúčania, naši odchovanci – Ema Kapustová (2x 1. miesto), Lukáš Ottinger (1. a 2. miesto) a Tomáš Sklenárik (2. a 1. miesto), v súčasnosti pretekári ŠK Železiarne Podbrezová.
Ocenenia najúspešnejším pretekárom odovzdávali prezident SZB Tomáš Fusko, predseda KB Magnezit Revúca Jozef Molent a primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, ktorá víťazom seniorských kategórií odovzdala aj knihu Dušana Dubovského Revúca – jej športovci, majstri Slovenska, Európy a sveta.
Klub biatlonu Magnezit Revúca sa aj touto cestou chce poďakovať všetkým svojim členom za skvele odvedenú prácu pri organizácii pretekov.
Srdečné poďakovanie patrí aj sponzorom, bez ktorých by sme preteky nemohli uskutočniť na takej vysokej úrovni. Naše poďakovanie patrí týmto spoločnostiam a organizáciám: SMZ, a. s. Jelšava, Mesto Revúca, Slovmag, a. s. Lubeník, Majster Papier Revúca s. r. o., Herman Slovakia, Mestské Lesy Revúca, Coop Jednota Revúca, Lesy SR – závod Revúca, SK Magnezia Trade, Obec Muráň, Obec Muránska Dlhá Lúka, obec Mokrá Lúka.
Rozsiahlu fotogalériu z pretekov nájdete na FB stránkach klubu.
Najbližšie preteky čakajú našich pretekárov 8.-9.9.2018 vo Vyhniach, dovtedy absolvujú letnú prípravu v domácom prostredí, aj na sústredeniach v Starej Lesnej a Osrblí.
KB Magnezit Revúca
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-