Vrcholom domácej letnej biatlonovej sezóny boli Majstrovstvá Slovenska v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch vo Vyhniach. Tohtoročná kolekcia majstrovských medailí pretekárov Klubu biatlonu Magnezit Revúca sa rozrástla na 8. V stredných žiackych kategóriách sa na prvej položke Liborovi Mladšiemu (4,1) zasekol zásobník v zbrani a napriek najrýchlejšiemu bežeckému času to bol koniec nádejí na medailu, obsadil 7. miesto. René Chrapán (0,4) po nádejnej prvej streľbe druhú pokazil a bolo z toho 13. miesto. Výbornú streľbu (1,0) s jediným netrafeným terčom predviedli Anka Fujdiarová a Emma Petalíková, čo im v mimoriadne silnej konkurencii stačilo na výborné 9. a 10. miesto.
V najmladších žiackych kategóriách rozhodovali o umiestneniach desatiny sekundy – Andrejovi Mladšiemu (1) jediný nezostrelený terč priniesol bronzovú medailu, čo je po dlhšom tréningovom výpadku veľmi pekný výsledok. V prípade Emky Kapustovej (2) dve rany mimo znamenali 7. miesto.
V nedeľných rýchlostných pretekoch sa počasie umúdrilo. Dopoludňajšie štarty dorastu a dospelých síce museli byť posunuté kvôli hustej hmle, ale potom sa už vďaka slniečku všetko vrátilo do normálnych, aj keď stále blatných koľají.
Jankovi Majerčíkovi (2,2) ani Lucii Chrapánovej (2,5) nevyšla podľa predstáv streľba a obaja obsadili 5. miesto.
Žiacke preteky už okrem šmykľavých tratí nič nerušilo. Skvelú formu potvrdil Lukáš Ottinger (1,0), ktorému rýchle nohy a jediný nezostrelený terč opäť priniesli striebro, pričom od zlata ho delilo 2,8 sekundy! Možno to bolo práve jedno drobné pošmyknutie na blatnej trati... Ale taký je už šport. Stabilnú vysokú výkonnosť potvrdil 6. miestom aj Tomáš Sklenárik (1,1). Radovan Humeník (1,1) a Gabriel Nagypál (3,2) zopakovali svoje umiestnenia zo soboty.
V stredných kategóriách vybiehal hneď v úvode na trať Libor Mladší (1,0). Tentokrát bolo pri streľbe všetko v poriadku a jediné trestné kolo spolu s rýchlym behom znamenali zlato, majstrovský titul a rovnako ako v zime aj víťazstvo v celkovom hodnotení Slovenského pohára. René Chrapán (1,1) po výbornej streľbe obsadil 8. miesto, rovnako strieľajúca Emma Petalíková obsadila 12. priečku. Anke Fujdiarovej sa nedarilo strelecky (2,3), a to ju odsunulo na 22. priečku.
V tesných výsledkových listinách najmladších žiakov opäť rozhodovali sekundy, tri trestné kolá pre Andreja Mladšieho (3) znamenali 13. miesto. Ema Kapustová (2) minula dvakrát a stačilo to na 5. miesto.
Letná biatlonová sezóna 2013 je za nami. So ziskom dvoch titulov a celkovo 8 medailí z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone sa zaradí medzi tie najúspešnejšie.
Veríme, že sme potešili všetkých, ktorí nám fandia a podporujú nás. Ďakujeme.
Po krátkej prestávke sa začíname pripravovať na sezónu zimnú a želáme si, aby snehu bolo toľko, ako vlani.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
(PRIPRAVUJEME AJ FOTOREPORTÁŽ)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.