Zimná biatlonová sezóna pomaly vrcholí. Pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca sa k dobrým výsledkom okrem tréningov inšpirovali aj zájazdom na Majstrovstvá sveta v biatlone do Nového Města na Moravě (ďakujeme za pomoc ČS Slovnaft Revúca, p. Radoslav Kýpeť).Medzi mladšími žiakmi sme na 3 km trati mali dvoch zástupcov. Libor Mladší sa opäť prezentoval dobrou streľbou (1,0) – jediný trestný okruh za netrafený terč ho však odsunul na 2. miesto. René Chrapán po nevydarenej druhej streľbe (0,4) obsadil 9. priečku.
Starší žiaci na 4,5km trati uzatvárali chlapčenské kategórie – Lukáš Ottinger sa po nemoci opäť dostáva do formy a napriek štyrom trestným okruhom (2,2) vybojoval 6. miesto. Hneď za ním skončili Gabriel Nagypál (0,2) a Tomáš Sklenárik (1,2). Daniel Jacko (3,0) obsadil 13. miesto, Radovan Humeník po slabšej streľbe (3,4) skončil na 22. mieste.
Mladšie žiačky vybiehali na trať posledné. Anka Fujdiarová s dvoma trestnými okruhmi (0,2) vybojovala 12. miesto. Premiéru v pretekoch Slovenského pohára absolvovala Emma Petalíková, s troma trestnými okruhmi (1,2) obsadila 16. miesto.
Nedeľné vytrvalostné preteky už tvorili prvú časť Majstrovstiev Slovenska v biatlone žiakov. Teploty nad nulou a občas slnečné lúče síce poriadne skomplikovali mazanie lyží, ale polooblačné bezvetrie sľubovalo dobré výkony na strelnici.
Najmladší žiaci bežali 3 km, Andrej Mladší sa na miestami zľadovatelej trati nevyhol pádu, čo ho vo výsledkovej listine odsunulo na 5. miesto. Mladších žiakov čakala 4,5 km trať a polminútová prirážka za každý nezostrelený terč. Libor Mladší zopakoval výbornú streľbu zo soboty (1,0), pridal k tomu najrýchlejší bežecký čas a to mu prinieslo víťazstvo a titul Majster Slovenska v biatlone žiakov. René Chrapán po problémoch na streleckých položkách (3,5) obsadil 13. miesto.
Starší žiaci na náročnej 6 km trati predviedli veľmi dobré výkony – stále sa zlepšujúceho Lukáša Ottingera (0,2) na 4. mieste delil od medaile jediný presný zásah, o dve sekundy pomalší čas Tomáša Sklenárika (1,0) už v tejto najsilnejšej kategórii znamenal 6. miesto. Daniel Jacko s bezchybnou streľbou (0,0) obsadil 12. miesto, Gabriel Nagypál (1,2)
Strelecky sa darilo aj mladším žiačkam - Anka Fujdiarová „vybielila“ všetky terče (0,0) a skončila na 10. mieste, Emma Petalíková s jedinou chybou (0,1) na 16. mieste.
Zimná sezóna žiakov vrcholí prvý marcový víkend Majstrovstvami SR v rýchlostných a hromadných pretekoch v Osrblí. Príďte povzbudiť našich pretekárov v boji o medaile i body do Slovenského pohára. Ďakujeme všetkým priaznovcom a podporovateľom biatlonu a tešíme sa na ďalšie športové zážitky. Podporte našu činnosť poukázaním 2% z vašich daní.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.