Po medaile siahala Anka Fujdiarová (1,0), chýbalo jej 8. sekúnd, obsadila 4. miesto. Ema Kapustová (1,2) s troma trestnými kolami vybojovala 6. miesto, Emma Petalíková (3,0) 11. miesto. Svoju biatlonovú premiéru absolvovala Deniska Kaššaiová (4,4) a v tejto najpočetnejšej kategórii obsadila 25. miesto. V súťaži biatlonových nádejí si atmosféru biatlonových pretekov vyskúšali tí najmenší. Sestry Mia a Nina Petalíkové triumfovali medzi najmenšími dievčatami. V chlapcoch obsadil druhé miesto Markus Sklenárik a zavŕšil tak úspešnú sobotu celej rodiny (otec Stanislav dopoludnia zvíťazil v Košickom MTB maratóne v Jahodnej).
Revúcki biatlonisti s troma medailami, Tomáš Sklenárik majstrom Slovenska v letnom biatlone
Napísal(a) Klub biatlonu Revuca|
V sobotu 6. septembra sa za slnečného počasia vo Vyhniach konali rýchlostné preteky v rámci Slovenského pohára v letnom biatlone (Viessman cup). Nádejnú pozíciu stratil dorastenec Daniel Jacko po pokazenej streľbe v stoji (0 a 4 netrafené terče v ľahu a stoji) a obsadil 7. miesto. Medzi staršími žiakmi Tomáš Sklenárik (0,2) po bezchybnej ležke dvakrát minul v stoji, ale ani dve trestné kolá ho veľmi nespomalili a zaslúžene zvíťazil. V silne obsadenej kategórii si Radovan Humeník (1,0) vybojoval 8. miesto, Libor Mladší (2,3) 11. a Dominik Krštieň (2,2) 19. Andrea Uličná (2,3) skončila na 14. mieste. Mladší žiaci René Chrapán (1,1) a Andrej Mladší (1,3) obsadili 8. a 15. miesto. V nedeľných pretekoch s hromadným štartom sa už bojovalo o prvé tituly z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone. Veľkou motiváciou bol aj fakt, že medailistov dekorovala olympijská víťazka Anastasia Kuzminová.
Junior Janko Majerčík (1,1,1,1) po výbornej streľbe získal bronzovú medailu. Strelecky sa úplne nedarilo
|
Danielovi Jackovi (4,4,5), 9. miesto. Peter Košinár (1,0,3,2) dobehol medzi mužmi na 7. mieste. V žiackych kategóriách opäť exceloval Tomáš Sklenárik (1,1) – súperi s ním držali krok len po prvú streľbu. Ani dve trestné kolá za nezostrelené terče (po jednom v ľahu aj v stoji) nezabránili tomu, že zvyšok pretekov absolvoval na čele sám a s prehľadom získal titul Majster Slovenska v letnom biatlone 2014.
Radovan Humeník (2,0) aj a Dominik Krštieň (2,3) zopakovali svoje umiestnenia zo soboty, Libor Mladší (1,3) a o jednu pozíciu zlepšil. Andrea Uličná (1,2) dobehla na 11. mieste. René Chrapán (0,1) a Andrej Mladší (1,2) dobehli do cieľa na 10. a 13. mieste. Naše mladšie žiačky sa po štarte pohybovali v úplnej špičke štartového poľa a to im zrejme ubralo potrebný pokoj pri streľbe, kde viackrát minuli a po trestných kolách stratili šance bojovať o medailové pozície - Anka Fujdiarová (2,2) obsadila 5., Ema Kapustová (3,4) 11., Emma Petalíková (4,2) 21. a
|
Denisa Kaššaiová (4,4) 25. miesto. Vrcholom letnej sezóny budú Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch, ktoré organizujeme už najbližší víkend 13.-14. septembra 2014 na domácich tratiach pri strelnici Revúcej.Účasť prisľúbili aj reprezentanti SR Matej Kazár a Tomáš Hasila.
Okrem bojov o majstrovské tituly si atmosféru biatlonou budú môcť v sobotu popoludní vyskúšať aj všetci malí záujemcovia o biatlon (rok narodenia 2005 a neskôr).
Pozývame všetkých priaznivcov biatlonu na toto podujatie. Štart prvých pretekov je v sobotu o 13.9. o 11:00.
Ďakujeme všetkým priaznivcom a podporovateľom biatlonu. |
picasa_albumid=6056807747005246113
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Letná biatlonová sezóna sa pomaly blíži k svojmu záveru. Pretekári Klubu biatlonu Magnezit ŠŠSM Revúca sa na vrchol sezóny pripravovali počas sústredení na Skalke pri Kremnici a v oravskom Zuberci.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-