Nevyhovujúce snehové podmienky takmer v celej strednej Európe poznačili aj štart zimnej biatlonovej sezóny. Pretekári Klubu biatlonu Magnezit Revúca si na snehu zatrénovali len v rámci tradičného sústredenia v Osrblí prvý januárový víkend. Tam sú trate priebežne zasnežované, keďže Národné biatlonové centrum bude onedlho dejiskom súťaží v rámci Svetovej zimnej univerziády 2015. gymnáziu reprezentuje iný klub. Radovan Humeník obsadil 8. a 10. priečku, Dominik Krštieň pri svojej zimnej premiére 12. priečku a Andrea Uličná 9. a 10. priečku.
Nasledujúci januárový víkend súťaže pokračovali ďalším kolom, do bojov sa zapojili už aj žiaci. Náhle oteplenie urobilo z bielych zasnežených osrblianskych plání takmer jarnú lúku a organizátori sa len bezmocne prizerali, ako sa prírodný sneh v celom okolí mení na potôčiky vody. Trate však ostali biele a napriek kašovitej štruktúre snehu sa preteky mohli uskutočniť.
Medzi dorastencami sa Tomášovi Sklenárikovi (4,4) v sobotňajších rýchlostných pretekoch nedarilo strelecky a to ho odsunulo na 6. miesto. Lepšie to zvládol Lukáš Ottinger (2,2), ktorý vybojoval bronzovú priečku. Andrea Uličná dobehla jedenásta.
Nedeľnajšia premiéra novej disciplíny – vyraďovacieho superšprintu mala rýchly spád aj vzhľadom na nárazový vietor. Všetci naši pretekári boli postupne vyradení, najďalej to dotiahol Lukáš Ottinger, ktorý vypadol až na poslednej streľbe a skončil tak na 2. mieste.
Žiaci mali na programe rýchlostné (sobota) a vytrvalostné (nedeľa) preteky. Medzi mladšími žiakmi Andrej Mladší (2,2) obsadil 9. miesto po zbytočnom zdržaní na štarte s strate 45 sekúnd. V nedeľu to bolo lepšie – s dvoma nezostrelenými terčami (1,1) vybojoval 5. miesto. Emka Kapustová po nevydarených streľbách (v sobotu celkovo 6, v nedeľu 8 nezostrelených terčov) obsadila 9. a 10. miesto. Podpísal sa pod to aj nevyspytateľný vietor, ktorý značne komplikoval streľbu.
Starší žiaci sa s tým vysporiadali lepšie – Libor Mladší (0,3) v oboch pretekoch minul trikrát v stoji a v sobotu aj v nedeľu si vybojoval bronzovú priečku. René Chrapán (1,1 a 2,2) obsadil 13. a 14. miesto. V dievčenskej kategórii Anka Fujdiarová (2,2 a 3,2) obsadila 13. a 16. a Emma Petalíková (0,4 a 0,2) 16. a 11. miesto.
Slovenský pohár v biatlone pokračuje kvôli univerzádnej prestávke až 14. februára pretekmi žiakov v Osrblí. Snáď nám dovtedy aj v okolí Revúcej napadne trochu snehu. Pravidelné tréningy v Osrblí či na Štrbskom plese si totiž časovo ani finančne nemôžeme dovoliť a museli by sme sa spoliehať len na prípravu z jesene a doplnkové aktivity.
Viac informácii a kompletné výsledky na www.biathlon.sk.
KB Revúca,
foto Štefan Ottinger
[cincopa AMEALNs51i7U]
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.