Ján Majerčík (1,3,2,2) obsadil 6., Daniel Jacko (1,4,5) medzi dorastencami 8. a Peter Košinár (1,3,2,3) v súboji s kompletnou mužskou špičkou 14. miesto, keď zvíťazil olympionik Matej Kazár.
Dážď pokračoval aj počas pretekov žiackych kategórií. Zo starších žiakov sa s ťažkými podmienkami najlepšie vyrovnal Tomáš Sklenárik (1,1). Predviedol najrýchlejší bežecký čas, výbornú streľbu a súperom nedal žiadnu šancu – zvíťazil s takmer minútovým náskokom, pričom ešte ráno zvažoval štart kvôli žalúdočným problémom. Úspešne mu sekundovali aj Libor Mladší (0,3) a Radovan Humeník (2,0), ktorí obsadili 6. a 7. miesto. Dominik Krštieň (3,4) obsadil 16. a Andrea Uličná (3,0) 13. miesto.
Bezchybnou streľbou
sa medzi mladšími žiakmi prezentoval aj René Chrapán (0,0) a 3. miestom si vybojoval svoju prvú medailu z majstrovstiev Slovenska. Andrej Mladší (3,3) po nevydarenej streľbe obsadil 12. miesto. Výborne strieľala aj Anka Fujdiarová (1,0) a s jediným netrafeným terčom tiež získala bronzovú medailu. Tri rany mimo a výborný beh priniesli Eme Kapustovej (2,1) 6. miesto. Strelecky sa nedarilo Emme Petalíkovej (3,3) ani Deniske Kaššaiovej (2,4), obsadili 17. a 19. miesto.
Nádeje na lepšie počasie v nedeľu sa rozplynuli hneď ráno. Jediná časť trate bez blata bolo trestné kolo, ktoré sa v rýchlostných pretekoch beží za nezostrelený terč. Aj toto sa však po prebehnutí prvých pretekárov zmenilo a blato sprevádzalo všetkých od štaru až do cieľa. A aj za ním.
Dopoludnia Anka Košinárová (1,2) minula spolu trikrát, ale stačilo to na bronzovú medailu. Peter Košinár (3,2) zopakoval umiestnenie zo soboty, Daniel Jacko (3,5) si o jednu priečku polepšil. Ťažké podmienky najviac sadli Jánovi Majerčíkovi (3,1) –na tratiach sa takmer vznášal ponad blato a jeho čas bol v cieli najrýchlejší – vybojoval zlatú medailu a s ňou aj majstrovský titul.
V popoludňajšom programe
počas neprestávajúceho dažďa sa v kategórii starších žiakov všetky oči upierali na Tomáša Sklenárika. A ten opäť žiaril – po oboch streľbách mu zostal jediný nezostrelený terč v stoji (0,1). Trestné kolo nespomalilo jeho rýchle nohy a keďže chybovali aj jeho súperi, aj do tretice zvíťazil a zavŕšil tak svoj zlatý hetrik. To sa v jednej sezóne v revúckom klube naposledy podarilo jeho trénerovi Dušanovi Chrapánovi.
Radovan Humeník (1,1) potvrdil výbornú sezónu 6. miestom, Libor Mladší (0,3) tento krát dobehol na 12., Dominik Krštieň (2,1) na 14. a Andrea Uličná (0,0) po bezchybnej streľbe na peknom 8. mieste.
Skvelú formu potvrdil aj René Chrapán (2,1), tri trestné okruhy ho však odsunuli na nepopulárnu 4. priečku, od bronzu ho delili 2 seknudy! Andrej Mladší (1,3) zopakoval svoje umiestnenie zo soboty.
Anka Fujdiarová (1,1) potvrdila svoje postavenie medzi špičkou – na oboch položkách minula po jednom terči a opäť si zaslúžene vybojovala bronzovú medailu. Smolu mala Ema Kapustová (1,5) – po prvej streľbe atakovala čas najlepších, problém so zbraňou na druhej streľbe však znamenal 5 trestných kôl naviac. Napriek tomu to bolo výborné 9. miesto. Hlboké ťažké trate nevyhovovali Deniske Kaššaiovej (2,3) ani Emme Petalíkovej (2,5), obsadili 17. a 20. miesto.
Aj napriek neustálemu vytrvalému dažďu sa podujatie s dvoma stovkami pretekárov zo štyroch krajín nieslo vo výbornej, až rodinnej atmosfére, čo veľmi ocenil aj prezident Slovenského zväzu biatlonu JUDr. Ján Hyža a Primátorka Revúcej MVDr. Eva Cireňová, ktorá v ťažkých podmienkach priamo na strelnici aj osobne pomáhala pri organizácii.
Letná biatlonová sezóna 2014 je za nami. So ziskom troch titulov a celkovo 10 medailí z Majstrovstiev Slovenska v letnom biatlone sa zaradí medzi tie najúspešnejšie.
Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli k organizácii tohto podujatia a veríme, že sme ich výsledkami aj celým priebehom potešili.
Po krátkej prestávke sa začíname pripravovať na sezónu zimnú a želáme si, aby sme za snehom nemuseli cestovať celú zimu, ako tomu bolo vlani.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
picasa_albumid=6060355297315482625

































Majstrovstvá Slovenska v letnom biatlone v rýchlostných a vytrvalostných pretekoch sa tento rok konali na domácich tratiach v Revúcej.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-