v kategórii 18-19 ročných dorastencov. Nemôžeme nespomenúť zlato a majstrovský titul nášho odchovanca Tomáša Sklenárika a štvrtú priečku Lukáša Ottingera, ktorý sa v súčasnosti ešte zotavuje zo zranenia. Obaja ako študenti športového gymnázia v súčasnosti reprezentujú ŠK Železiarne Podbrezová.
Popoludní dážď ustal, žiaci však napriek tomu pretekali tiež v náročných podmienkach. Veľká vďaka patrí domácim organizátorom, ktorí sa počas celých pretekov snažili udržiavať trate na čo najlepšej úrovni, sypali na ne piliny, aby sa pretekári nezabárali do hlbokého blata. Na štart sa postavilo 109 žiakov a žiačok v troch vekových kategóriách.
V kategórii 10-11 ročných chlapcov sa na štart postavili dvaja naši pretekári a obaja sa mohli tešiť z medailí. Markus Sklenárik získal striebro a Adrián Ottinger bronz. V tej istej vekovej dievčenskej kategórii získala bronz Alexandra Štempelová, hneď za ňou sa umiestnila Veronika Šteczová. Lenka Repáková, druhá najmladšia z vôbec všetkých štartujúcich si vybojovala deviate miesto.
V strednej vekovej kategórii (12-13 roční) sa našim strelecky príliš nedarilo. V najpočetnejšej kategórii chlapcov štartovalo až 30 pretekárov. Do prvej polovice sa podarilo prebojovať Samuelovi Michalovi Simanovi (14. miesto) a Róbertovi Bižovi (15. miesto). Tomáš Kuchta obsadil 24. priečku. O silnej konkurencii v tejto vekovej kategórii hovorí aj fakt, že napriek nižším umiestneniam prví dvaja naši chlapci získali výkonnostné triedy (tie sa udeľujú do určitého časového odstupu od času víťaza).
V strednej vekovej kategórii dievčat štartovala Tamara Molentová, u ktorej to po prvej streľbe vyzeralo veľmi nádejne, avšak pokazená druhá streľba pre problémy so zbraňou ju odsunula na konečnú 8. priečku z celkovo 16 štartujúcich. Napriek tomu získala v boji s o rok staršími „kolegyňami“ druhú výkonnostnú triedu.
V kategórii 14-15 ročných má náš klub zastúpenie len v dievčenskej kategórii, a to vďaka nášmu najväčšiemu želiezku v ohni – Eme Kapustovej. Emke sa v predchádzajúcich sezónach vždy najmenej darilo práve v domácom prostredí, no tentokrát sa to našťastie nepotvrdilo. So 100%-ným streleckým výkonom v ležke aj stojke si do cieľa dobehla pre v poradí už druhý titul majsterky SR v tejto sezóne.
Po oficiálnych pretekoch sa bežali už tradičné preteky prípravky (detí do 9 rokov), ktoré majú veľkú popularitu. Je to tiež jedna z foriem ako prilákať deti k tomuto peknému športu. Pretekov sa zúčastnila takmer tridsiatka detí, Revúčanom sa tohto roku nepodarilo prebojovať na medailové pozície.
Nedeľné preteky prebiehali počas zamračeného počasia, dážď sa zmenil na občasné mrholenie, a tak by sa dalo povedať, že sa súťažilo za lepšieho počasia, trate však ostali po sobotňajších pretekoch naďalej náročné. Vytrvalostné preteky, ktoré sa bežali počas nedele, znamenali pre pretekárov dlhšiu trať a pri nezostrelených terčoch časovú penalizáciu (trestné kolá sa pri vytrvalostných pretekoch nebežia).
Dopoludnia sa v kategóriách dospelých opäť darilo Anne Košinárovej, ktorá si dobehla pre zlato. V nami najsledovanejšej kategórii 18-19 ročných dorastencov Radovan Humeník po nie príliš vydarenej streľbe vybojoval 6. miesto. Na stupienky víťazov sa opäť postavil odchovanec Tomáš Sklenárik, tentokrát so striebornou pozíciou.
Popoludní sa na štart postavilo 108 žiakov. A opäť to nebolo bez medailových pozícií.
V kategórii 10-11 ročných chlapcov získal Markus Sklenárik titul vicemajstra SR, spomedzi 14 štartujúcich sa pekne umiestnili aj Adrián Ottinger (6.) a Ján Levčák (7.) Dievčatá v tejto vekovej kategórii tiež bodovali, keď si bronz vybojovala Veronika Šteczová, Lenka Repáková dosiahla svoj zatiaľ najlepší výsledok (6. miesto). Svoj deň nemala Alexandra Štempelová, ktorej nevyšla streľba a napriek veľmi dobrému bežeckému času sa nedokázala prebojovať na predné priečky.
V kategóriách 12-13 ročných chlapcov a ani dievčat sa našim s nevydarenými streľbami nepodarilo presadiť.
Majstrovský medailový maratón zavŕšila Ema Kapustová v kategórii 14-15 ročných žiačok, keď získala titul Majstersky SR aj napriek jednej „minele“ v ležke. Ema má tak na konte všetky tri majstrovské tituly z leta 2017 (v pretekoch s hromadným štartom, v rýchlostných aj vytrvalostných pretekoch). Trojnásobný zisk majstrovského titulu pre Emku navráva, že o jej pôsobení v tomto krásnom športe budeme ešte určite počuť, veríme, že aj na medzinárodnej úrovni.
Aj keď počasie týmto pretekom neprialo, perfektná pripravenosť organizátorov ukázala, že preteky národného významu sa aj za ťažkých podmienok dajú zvládnuť na vysokej úrovni. Ďakujeme všetkým sponzorom, bez ktorých by sa nám nepodarilo zorganizovať akciu takýchto rozmerov. Ďakujeme: SMZ, a. s. Jelšava, Mesto Revúca, Andrej Danko, Majster Papier Revúca s. r. o., Herman Slovakia, Kingray, Mestské Lesy Revúca, Revúcke koberce syntetické, Coop Jednota Revúca, Lesy SR – závod Revúca, Apartmány Planina.sk, Rekreačný areál Predná Hora, Piváreň Mamut, Argus s. r. o., Wimex s. r. o., Anton Gabaj.
Klub biatlonu Magnezit Revúca
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.