prispievať kilometrami do spoločnej tímovej akcie. V priebehu roka sa k nám postupne pridalo aj zopár priateľov resp. tzv. ”sympatizantov” klubu, ktorý nám pomáhali dosiahnuť vysnívaný cieľ. Aj vďaka tejto sympatickej výzve sa zorganizovalo množstvo skupinových behov, väčšinou v nádhernej prírode nášho najbližšieho okolia, ako napr. dlhšie behy cez Silickú, Plešiveckú, Muránsku, Borčiansku, ale aj Koniarsku planinu, Volovské vrchy. Pri týchto behoch sme spojili príjemné s užitočným. Urobili sme niečo pre svoje zdravie, nadýchali sa čerstvého vzduchu, porozprávali sa s kamarátmi o nesmrteľnosti chrústov a nakoniec aj zbierali kilometre na fiktívnej ceste okolo sveta.
V júli sme taktiež organizovali štafetový beh okolo rodného Gemera, ktorý mal stanovený štart a cieľ na Námestí baníkov v Rožňave pri soche grófky Františky Andrássyovej. Takmer 132 km dlhá trasa smerovala zo spomínaného námestia cez Dobšinú, Telgárt, Muráň, Revúcu, Jelšavu, Šivetice a Gemerskú Hôrku naspäť do Rožňavy (celá po asfaltovej ceste). Vytýčených 20 úsekov zabehlo 15 bežcov - dobrovoľníkov z rožňavského a revúckeho okresu v rekreačnom diskusnom tempe približne za 13 hodín. Väčšinu trás behali viacerí bežci spolu a tak sa podporil aj tímový duch.
Bola zabezpečená logistika pre striedajúcich členov štafety ako aj občerstvenie v priebehu preteku prostredíctvom sprievodných vozidiel.
Po dobehnutí sme sa všetci stretli na zaslúženom pivečku, kde sme si celú úspešnú akciu rozobrali na súčiastky.
Dnes vám môžeme potvrdiť, že tento štafetový beh plánujeme pripravovať tradične raz do roka na podporu behu a všeobecne športu na Gemeri. V prípade záujmu zúčastniť sa sa nám môžete kedykoľvek ozvať. Kontaktovať nás môžete cez FB ako aj cez našu stránku (detaily na konci článku).
V septembri sme podporili Marcelku Vrábeľovú v organizovaní dobročinnej akcie ”Vráťme behom nádej”, výťažok ktorého putoval v plnej miere na podporu Martinka Kupca v boji proti zákernej chorobe. Dobrá správa je, že táto šľachetná záležitosť bude mať stále miesto v rožňavskom športovom kalendári. A tak budeme mať možnosť každoročne podporiť deti, ktoré to potrebujú najviac. V neposlednom rade sme svojou skupinovou účasťou podporili viaceré bežecké preteky na Slovensku ako aj v zahraničí.
Spomeniem len pár akcií ako: Beh v raji, Dobšinská desiatka, Jazerná 50ka, MMM v Košiciach, od Tatier k Dunaju, Rudohorská 100-ka, Beh na Lajošku, Malý pieninský maratón, Horský beh Smolník, Vianočný beh v Lučenci, Vivicitta félmaraton Budapest a Panoráma trail v Maďarsku.
Všetky tieto spomenuté udalosti podporili našu výzvu vo forme tisícok kilometrov ”v kapsičke”.
Cieľ sa nám napokon splniť podarilo, k čomu aktívne prispel každý z nás.
Pripájam stručný prehľad mesačných štatistík:
| Január: | 3.227,1 | kilometrov |
| Február | 2.723,9 | kilometrov |
| Marec: | 3.388,1 | kilometrov |
| Apríl: | 2.986,0 | kilometrov |
| Máj: | 2.765,5 | kilometrov |
| Jún: | 2.439,7 | kilometrov |
| Júl: | 3.163,2 | kilometrov |
| August: | 3.817,0 | kilometrov |
| September: | 4.467,3 | kilometrov |
| Október: | 4.179,4 | kilometrov |
| November: | 4.000,1 | kilometrov |
| December: | 3.569,9 | kilometrov |
| SPOLU: | 40.727,2 | kilometrov |
Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým zúčastneným členom klubu ako aj priateľom z Rožňavy, Revúcej, Lučenca, Popradu a z okolia spomínaných miest, ktorí aktívne prispievali svojimi kilometrami.
V budúcnosti OZ Gemerunners plánuje organizovať mimo iného aj podujatia na podporu ochrany životného prostredia na Gemeri, pomáhať značkárom pri obnove turistického značenia a čistenia turistických chodníkov ako aj spolupracovať so školami v propagovaní športu deťom.
Naďalej chceme tiež pravidelne darovať krv nemocniciam, aby mali možnosť pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú najviac.
Ak máte záujem byť jedným z nás, určite sa neváhajte ozvať.
Domovská stránka:
https://gemerunners.webnode.sk/
E-mail:
Gemerunners skupina na Facebooku:
https://www.facebook.com/groups/300262023754922/
Gabriel Máté
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-