prispievať kilometrami do spoločnej tímovej akcie. V priebehu roka sa k nám postupne pridalo aj zopár priateľov resp. tzv. ”sympatizantov” klubu, ktorý nám pomáhali dosiahnuť vysnívaný cieľ. Aj vďaka tejto sympatickej výzve sa zorganizovalo množstvo skupinových behov, väčšinou v nádhernej prírode nášho najbližšieho okolia, ako napr. dlhšie behy cez Silickú, Plešiveckú, Muránsku, Borčiansku, ale aj Koniarsku planinu, Volovské vrchy. Pri týchto behoch sme spojili príjemné s užitočným. Urobili sme niečo pre svoje zdravie, nadýchali sa čerstvého vzduchu, porozprávali sa s kamarátmi o nesmrteľnosti chrústov a nakoniec aj zbierali kilometre na fiktívnej ceste okolo sveta.
V júli sme taktiež organizovali štafetový beh okolo rodného Gemera, ktorý mal stanovený štart a cieľ na Námestí baníkov v Rožňave pri soche grófky Františky Andrássyovej. Takmer 132 km dlhá trasa smerovala zo spomínaného námestia cez Dobšinú, Telgárt, Muráň, Revúcu, Jelšavu, Šivetice a Gemerskú Hôrku naspäť do Rožňavy (celá po asfaltovej ceste). Vytýčených 20 úsekov zabehlo 15 bežcov - dobrovoľníkov z rožňavského a revúckeho okresu v rekreačnom diskusnom tempe približne za 13 hodín. Väčšinu trás behali viacerí bežci spolu a tak sa podporil aj tímový duch.
Bola zabezpečená logistika pre striedajúcich členov štafety ako aj občerstvenie v priebehu preteku prostredíctvom sprievodných vozidiel.
Po dobehnutí sme sa všetci stretli na zaslúženom pivečku, kde sme si celú úspešnú akciu rozobrali na súčiastky.
Dnes vám môžeme potvrdiť, že tento štafetový beh plánujeme pripravovať tradične raz do roka na podporu behu a všeobecne športu na Gemeri. V prípade záujmu zúčastniť sa sa nám môžete kedykoľvek ozvať. Kontaktovať nás môžete cez FB ako aj cez našu stránku (detaily na konci článku).
V septembri sme podporili Marcelku Vrábeľovú v organizovaní dobročinnej akcie ”Vráťme behom nádej”, výťažok ktorého putoval v plnej miere na podporu Martinka Kupca v boji proti zákernej chorobe. Dobrá správa je, že táto šľachetná záležitosť bude mať stále miesto v rožňavskom športovom kalendári. A tak budeme mať možnosť každoročne podporiť deti, ktoré to potrebujú najviac. V neposlednom rade sme svojou skupinovou účasťou podporili viaceré bežecké preteky na Slovensku ako aj v zahraničí.
Spomeniem len pár akcií ako: Beh v raji, Dobšinská desiatka, Jazerná 50ka, MMM v Košiciach, od Tatier k Dunaju, Rudohorská 100-ka, Beh na Lajošku, Malý pieninský maratón, Horský beh Smolník, Vianočný beh v Lučenci, Vivicitta félmaraton Budapest a Panoráma trail v Maďarsku.
Všetky tieto spomenuté udalosti podporili našu výzvu vo forme tisícok kilometrov ”v kapsičke”.
Cieľ sa nám napokon splniť podarilo, k čomu aktívne prispel každý z nás.
Pripájam stručný prehľad mesačných štatistík:
| Január: | 3.227,1 | kilometrov |
| Február | 2.723,9 | kilometrov |
| Marec: | 3.388,1 | kilometrov |
| Apríl: | 2.986,0 | kilometrov |
| Máj: | 2.765,5 | kilometrov |
| Jún: | 2.439,7 | kilometrov |
| Júl: | 3.163,2 | kilometrov |
| August: | 3.817,0 | kilometrov |
| September: | 4.467,3 | kilometrov |
| Október: | 4.179,4 | kilometrov |
| November: | 4.000,1 | kilometrov |
| December: | 3.569,9 | kilometrov |
| SPOLU: | 40.727,2 | kilometrov |
Touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým zúčastneným členom klubu ako aj priateľom z Rožňavy, Revúcej, Lučenca, Popradu a z okolia spomínaných miest, ktorí aktívne prispievali svojimi kilometrami.
V budúcnosti OZ Gemerunners plánuje organizovať mimo iného aj podujatia na podporu ochrany životného prostredia na Gemeri, pomáhať značkárom pri obnove turistického značenia a čistenia turistických chodníkov ako aj spolupracovať so školami v propagovaní športu deťom.
Naďalej chceme tiež pravidelne darovať krv nemocniciam, aby mali možnosť pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú najviac.
Ak máte záujem byť jedným z nás, určite sa neváhajte ozvať.
Domovská stránka:
https://gemerunners.webnode.sk/
E-mail:
Gemerunners skupina na Facebooku:
https://www.facebook.com/groups/300262023754922/
Gabriel Máté
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.