Nasledovali sľuby športovcov a rozhodcov, všetkých potom pozdravil predseda Olympijského klubu Gemer PaedDr. Juraj Králik. V závere sa ujala slova hlavná rozhodkyňa Mgr. Martina Pirochová, ktorá okrem toho, že predstavila rozhodcov, dala aj organizačné pokyny k jednotlivým disciplínam ... no a súťaže sa mohli začať. Zápolilo sa v štyroch kategóriách – mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky a starší žiaci - a v piatich disciplínach – beh na 60 metrov; beh na 600 m, 800 m a 1000 m; skok do diaľky; hod kriketovou loptičkou a štafeta 4 x 60 m.
„Kalokagatia je ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka. Bol formulovaný antickými Grékmi, pre ktorých bola telesná kultúra integrálnou súčasťou kultúry spoločnosti.“ Kým o športovú stránku sa svojimi výkonmi starali atléti, o tú druhú – duševnú zasa dobrá hudba a sprievodné slovo, ktoré účastníkov postupne previedlo históriou – od antických OH až po novodobé OH. Čaro podujatia umocňoval krásny slnečný deň.
Dobehnutím poslednej štafety sa súťažný deň chýlil ku koncu, stíchlo povzbudzovanie a všetci s napätím čakali na sčítanie bodov, na to, komu bude patriť celkové víťazstvo.
Pred nastúpenými reprezentáciami jednotlivých škôl sa objavili stupienky pre víťazov a za zvukov We Are The Champions sa začala rozdávať takmer stovka medailí. Víťazi v každej disciplíne a kategórii dostali okrem medailí a diplomov aj malé darčeky, ktoré venoval OKG a organizátor. Ocenenia odovzdávali vedúci oddelenia školstva, telesnej kultúry a športu Ing. Igor Kvetko, PhD., riaditeľ CVČ Mgr. Maroš Raffay, predseda OKG Dr. Juraj Králik a riaditeľka školy RNDr. Eva Holéczy Vidová. Poslednou odovzdávanou cenou bol pohár pre víťaznú školu – po troch rokoch si ju opäť vybojovali Zocháči a potvrdili, že v ich malej škole bije skutočne veľké športové srdce.
Olympijská pochodeň dohorela, vlajka doviala a športoviská osameli. Všetkým už zostali len pekné spomienky na vydarené podujatie a dobrý pocit z výborných výkonov. Poďakovanie patrí športovcom, rozhodcom, ale i organizačnému tímu zamestnancov a žiakov ZŠ I. B. Zocha.
Bc. I. Sviežená
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.