z Jednoty Revúca, ktorý časom 3:45:42 obsadil 552. Keď berieme v úvahu, že bolo klasifikovaných v kategórii mužov 1201 maratóncov, nie sú to zlé umiestnenia. Čas, ktorý dosiahol Ján Ďurán zaradil ho aj na 7. miesto medzi mužmi v kategórii M40.
Najlepším Gemerčanom na MMM v Košiciach bol Ján Ďurán, ktorému patrí 41. miesto
Napísal(a) MG-OD
O Medzinárodnom maratóne mieru zvykneme písať na našej stránke aspoň raz v roku. Najmä preto, lebo chceme pri tejto príležitosti vyzdvihnúť jeho účastníkov z regiónu Gemera. Pravda, nerodia sa u nás víťazi takýchto pretekov, hoci by sme veľmi prijali takú správu. Vzťah k tomuto druhu športu ešte momentálne nie je na takej úrovni, aby na stupni víťazov bolo zastúpené niektorým z našich pretekárov. I tak je chvályhodné, že aj v tomto jubilejnom 90. ročníku na trati 42 195 m bolo cítiť dych niekoľkých pretekárov, či pretekárok z Gemera. V hlavnej súťaži MMM sme sa potešili našim pretekárom, ktorý sa umiestnil dokonca na veľmi peknom 41. mieste. Je ním Ján Ďurán, ktorý reprezentoval obec Gemerská Panica a časom 2:52:37 hod. Za víťazom Gilbertom CHEPKWONYM z Kene zaostal 44:11min. Za ním do cieľa na 206. mieste prišiel niekoľkonásobný náš
účastník Adrian Dovala z Drnavy. Dosiahol čas 3:18:39 hod. Medzi maratóncami sa ešte klasifikoval na 443. mieste Norbert Bukovič z NIKA RWS Rožňava
časom 4:36:16 hod. a Jozef Sedlák
Aj keď pani Eva Seidlová nereprezentovala v košickom maratóne náš región, ale keďže je rodáčkou z Gemera, a hoci žije pri Leviciach, môžeme ju vyzdvihnúť aj preto, že vo svojej kategórii MW60 obsadila časom 3:54:48 1. miesto a celkovo medzi ženami prišla do cieľa na skvelom 50. mieste. Keď vezmeme v úvahu, že v cieli klasifikovali 145 žien podala skvelý výkon. Víťazstvo maratónu žien pripadlo RUTTO Lydii Jerotich z Kene za čas 2:28:48 hod.
Najviac pretekárov zastupujúci región Gemer sme zaznamenali v mužskom polmaratóne. V tejto disciplíne sme zaregistrovali aj celkovo najviac pretekárov. V medzinárodnej konfrontácii si najlepšie poradil Jozef Urban z Bardejova, ktorý zvíťazil časom 1:07:45 hod. Najlepšie spomedzi Gemerčanov obstál Marián Varga z Dobšinej, ktorý sa umiestnil na 127. mieste časom 1:32:44 hod. a na 212. mieste sa klasifikoval jeho rodák Juraj Husár časom 1:36:45. Peter Fafrák z Rožňavy sa teší z 246. miesta, ktoré dosiahol časom 1:38:02, Milan Lukáč skončil na 342 mieste časom 1:41:30.
Za nimi nasledujú takto:
358. Peter Konček, Run Team LKVD Dobšiná, 1:41:51
373. Marián Šesták, Rimavská Sobota, 1:42:26
940. Marián Freivolt, FK Krásnohorské Podhradie, 1:54:25
1431. Jozef, Jesenské, 2:04:29
1437. Marek Leško-Rusnák, Dobšiná, 2:04:48
1588. Pavol Mihina, Polícia Rožňava, 2:09:55
1658. Stanislav Bobák, CSM Tisovec, 2:13:57. V tejto kategórii bolo klasifikovaných 1901 pretekárov!
V polmaratóne žien v klasifikačnej listine sme z nášho regiónu zaragestrovali iba Katarínu Vargovú z Dobšinej, ktorá sa umiestnila časom 1:55:05 hod. na 152. mieste. Prvenstvo patrí slovenskej pretekárke Kataríne Bérešovej za čas 1:13:26 hod.
MG-OD
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.