MVDr. Milan Kolesár, primátor, Vasile Ciceac, poslanec župy Arad, Ioan Roszkos, veliteľ DHZ Nadlak. Ing. Pavol Zapletal, veliteľ DHZ Jelšava sa poďakoval za dar, ktorý rozšíri zbierku našej historickej techniky.
V sobotu doobeda 10. júna sme prijali pozvanie od kolegov – dobrovoľných hasičov z Čiernej Lehoty, kde organizovali Previerky pripravenosti pre hasičské družstvá rožňavského okresu. Hostí z Nadlaku zaujal spôsob načierania vody z prírodného zdroja. Aj touto cestou ďakujeme za pozvanie.
Vyvrcholenie Dní mesta patrilo 13. ročníku nočnej hasičskej súťaže O pohár sv. Floriána. V tomto roku sa prvýkrát načieralo z presklenej nádrže, ktorú nám zhotovili v Slovenských magnezitových závodoch, a. s. v Jelšave. Súťažilo sa na jednej dráhe, ktorá pripomínala pristávaciu dráhu pre lietadlá. Súťaž otvoril primátor MVDr. Milan Kolesár.
Súťaže v dvoch kolách - pokusoch sa zúčastnili 2 ženské a 14 mužských kolektívov z okresov Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota.
Výsledky:
| ženy: | muži: | ||||
|
Gemerská Poloma Muráň |
1. Držkovce 2. Rákoš 3. Muránska Dlhá Lúka 4. Rimavské Brezovo 5. Gemerská Poloma |
6. Jelšava dorastenci 7. Jelšava 8. Kameňany 9. Rožňava 10. Chyžné |
11. Jelšava veteráni 12. Ratková 13. Hucín 14. Magnezitovce dorastenci. |
Napriek tomu, že pred súťažou pršalo, bolo to vydarené podujatie, ktoré si prišlo pozrieť mnoho záujemcov o hasičský šport. Poďakovanie patrí Mestu Jelšava, Mestským lesom, s. r. o. Jelšava, fa Florián, s. r. o. Martin, Attilovi Žilkovi z Jelšavy, kvetinárstvu Flower z Jelšavy, Slovenskej správe ciest, stredisko Jelšava, Andrejovi Hudákovi z Magnezitoviec. V nemalej miere patrí poďakovanie všetkým členom DHZ Jelšava a ich sympatizantom, ktorí sa vo veľkej miere podieľali pri organizácií podujatí v rámci Dní mesta Jelšava 2017.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-