Tanečný šport (5)
Tanečný šport
Rimavskosobotské mažoretky Estrelly na Majstrovstvách Európy vystúpili na najvyšší stupienok
Napísal(a) CVČ Relax
V Liberci, v stotisícovej metropole severných Čiech nazývanej ako „město pod Ještědem“ sa v dňoch 4. – 7. júla 2024 konali Majstrovstvá Európy v mažoretkovom športe. Najlepšie mažoretkové súbory súťažili v priebehu štyroch dní od skorého rána až do neskorých večerných hodín v Home Credit Aréne v Liberci.
Rimavskosobotské mažoretky si v máji na Majstrovstvách SR v mažoretkovom športe vybojovali nominácie na európsky šampionát. Tréningovému procesu a celej príprave sa venovali intenzívne a zodpovedne.
Lea a Tomáš úspešní v spoločenských tancoch v Čechách i na Slovensku
Napísal(a) TŠ Happy Dance
Postupová bodovacia súťaž v štandardných a latinsko-amerických tancoch sa konala 7.4.2019 v Blansku v Českej republike, ktorá sa niesla pod názvom Blanenský Danza Cup 2019. Naše mesto Revúcu a hlavne svoj klub TŠ Happy Dance reprezentovali Lea Sviežená a Tomáš Buchta v kategórii Mládež – C. Darilo sa im výborne, keď si spomedzi veľkého počtu párov vybojovali v latinsko-amerických tancoch pekné finálové 3. miesto a v štandardných tancoch získali 6. miesto.
O týždeň nato 13.4.2019 v Spytihněve u Zlína sa konala súťaž pod názvom Čokoládová cena DANCE STUDIA STARLIGHT 2019, kde Lea a Tomáš získali opäť v kategórii Mládež – C pekné finálové 3. miesto v latinsko-amerických tancoch.
Pomaly sa blížia najkrajšie sviatky roka – Vianoce. Predvianočný čas je čas, keď sme si bližší ako inokedy a snažíme sa vyčariť úsmev na tvári i tou najmenšou maličkosťou. Už každoročne v predvianočnom čase mladí tanečníci z Tanečného štúdia Happy Dance spestrujú predvianočný čas kultúrnym vystúpením v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Vystúpenie tanečníkov 13. decembra 2018 v krásnych róbach akoby na chvíľu vrátilo čas a každý sa započúval do sveta hudby a tanca. Krásne choreografie malých i veľkých tanečníkov, ktoré sa niesli vianočnou vôňou rytmu tanca vyvolali úsmevy na tvárach všetkých.
Lea a Tomáš úspešní v Českej republike
Napísal(a) TŠ Happy Dance Revúca
V sobotu 13. 10. 2018 sa konala postupová bodovacia súťaž v štandardných a latinsko-amerických tancoch v Kroměříži v Českej republike, ktorá sa niesla pod názvom Podzimní CUP 2018 Zdounky u Kroměříže. Mesto Revúcu reprezentovali členovia TŠ Happy Dance Lea Sviežená a Tomáš Buchta v kategórii Junior II C. Darilo sa im výborne, kde si spomedzi veľkého počtu párov vybojovali v latinsko-amerických tancoch pekné finálové 3. miesto (na obr. vpravo), keď v tejto kategórii si víťazstvo vytancoval český pár Petr Dufka & Alexandra Kolenková z TK Rokaso Uherské Hradiště pred ďalším slovenským párom MartinVernársky a LindaMacková z klubu Fáber Dance Team Slovakia. Náš revúcky pár v štandardných tancoch sa prebojoval tiež do finále a získal 6. miesto.
Lea a Tomáš z Revúcej úspešní v Českej republike O Cenu Dance Studia Starlight, Spytihněv u Zlína
Napísal(a) TŠ Happy Dance
V Zlínskom kraji v Českej republike sa konala v sobotu 5. mája 2018 postupová bodovacia súťaž v štandardných a latinsko-amerických tancoch, ktorá sa niesla pod názvom O Cenu Dance Studia Starlight, Spytihněv u Zlína. Naše mesto Revúcu v tejto súťaži reprezentovali Lea Sviežená a Tomáš Buchta, a to v kategórii Junior II C. Darilo sa im výborne, keď si spomedzi párov vybojovali v latinsko-amerických tancoch krásne 1. miesto a v štandardných tancoch 3. miesto. Srdečne im blahoželáme a tešíme sa z ich ďalších úspechov.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.