Preto podporuje inovatívne vzdelávanie, inšpiratívne nápady, rozvoj komunít a pomáha ľuďom v núdzi. Prostredníctvom svojej Nadácie to robí už 20 rokov. Vďaka programu Spojme sa pre dobrú vec reaguje práve na oblasť komunitného rozvoja a ponúka prostriedky na to, aby si ľudia v komunitách svojpomocne zlepšili prostredie, v ktorom žijú, aby dávali miestam nový zmysel, rozvíjali a utužovali vzťahy v komunitách, a tak aj v celej spoločnosti. „Veríme, že budovanie zdravých a dobrých vzťahov v komunitách je najlepším nástrojom postupnej zmeny v atmosfére celej spoločnosti. Preto chceme motivovať aktívnych ľudí, začínajúce ale aj fungujúce neformálne skupiny a mimovládne organizácie k angažovanosti – prioritne v rámci svojej komunity, k dobrovoľníctvu, k zdieľaniu záujmu o dianie v komunite, k aktivitám vedúcich k súdržnosti ľudí, k nachádzaniu spoločných riešení na miestne či celospoločenské problémy, k posilňovaniu spolupráce a partnerstiev medzi lokálnymi subjektmi,“ objasňuje ciele grantového programu Spojme sa pre dobrú vec Milica Danková, manažérka Nadácie Orange.
V minulom roku bolo v rámci programu vybudovaných, obnovených a skvalitnených množstvo verejných priestranstiev po celom Slovensku. Za jednotlivými projektami pritom stoja nielen neziskové organizácie, ale často práve skupiny aktívnych občanov, ktorým záleží na kvalite ich okolia a zlepšení možností trávenia voľného času všetkých ľudí v komunite.
Príkladom je skupina aktívnych občanov pod vedením Emílie Bučkovej z obce Hrašovík, ktorí sa spojili pre dobrú vec a s podporou Nadácie Orange vznikla pod lesom nová vyhliadková vežička a oddychová zóna. „Pri nedeľných prechádzkach sme sa náhodne stretávali s obyvateľmi i okoloidúcimi na mieste, kde práve teraz stojí vyhliadková vežička. Vždy sme prehodili zopár slov a starší spomínali, ako kedysi obrábali okolité polia. Preto sme sa rozhodli vybudovať také miesto, kde sa ľudia zastavia, pozhovárajú, niečo nové dozvedia a spoznajú okolie našej obce,“ hovorí o projekte Vyhliadka na kline Emília Bučková. Stačilo pritom vyplniť elektronickú prihlášku priamo na webovej stránke grantu. „Získali sme finančný príspevok, oslovili sme známych i podnikateľov a každý pomohol ako vedel. Projekt sme realizovali vo svojom voľnom čase. Stavali sme ako kedysi naši dedovia - používali sedliacky rozum, ruky a podarilo sa,“ opisuje vznik vyhliadky pani Bučková.
V trenčianskej zátoke pokoja podobne vzniklo nové workoutové ihrisko. Okrem cvičebných prvkov sa v zátoke vytvorili aj cykloprvky a vyčistil sa aj nový prírodný priestor pre oddych - Zelený pavilón, ktorý sa nachádza pod korunou starej košatej vŕby. „Reakcie ľudí sú dobré. Ihrisko sa využíva a okrem neho sa vytvoril v zátoke aj Zelený pavilón, ktorý chceme využívať na rôzne komunitné akcie v lete. Zatiaľ sme zaznamenali najmä pozitívne ohlasy na celý projekt,“ teší sa Elena Gogálová zo skupiny aktívnych občanov Ľudia zo zátoky, ktorí sa tiež spojili pre dobrú vec a už po druhýkrát sa im podarilo uspieť so svojím projektom v rámci výzvy grantového program Nadácie Orange.
Spojiť sa s Nadáciou Orange pre lepší svet môžete aj vy v rámci 15. ročníka grantového programu na podporu komunitného a regionálneho rozvoja, ktorý dáva príležitosť neformálnym skupinám občanov a mimovládnym organizáciám možnosť realizovať aktivity, ktoré zvyšujú kvalitu života v ich komunite. Stačí mať nápad, ako zlepšiť svoje okolie a elektronicky sa prihlásiť.
Grantový program Spojme sa pre dobrú vec je otvorený od 25. apríla a svoj projekt môžete prihlásiť do 22. mája 2019. V programe Nadácia Orange rozdelí celkovo 80 000 eur na komunitné projekty v rámci celého Slovenska. Viac informácií o grantových programoch Nadácie Orange nájdete na webovej stránke www.nadaciaorange.sk.
Barbora Oberučová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.