Kým sa ešte pred 30 rokmi v našich končinách ponuka obmedzovala na párok v rožku, pečenú klobásku, hranolčeky, lángoše alebo sladké pirôžky, v deväťdesiatych rokoch ulice našich miest doslova zaplavila ponuka "fastfoodov" . A tak sme objavili kebab, gyros, gofri, mini pice, hamburgery, wrapy a bagety. Biznis model týchto prevádzok bol však najmä v prvých rokoch po revolúcii vo väčšine rovnaký: kúpiť tie najlacnejšie polotovary, s minimom nákladov ich ohriať a predať za čo možno najvyššiu cenu. Chuťový zážitok a zdravotný aspekt bol otázny, no hovoriť o kulinárskom umení sa tu v žiadnom prípade nedalo.
Ako to je dnes?
Dnes sú už tieto časy, zdá sa, definitívne za nami. Skutočne, jedlo na ulici už dávno prestalo byť iba o rýchlej a lacnej alternatíve ku kamenným reštauráciám. Sme náročnejší a sme ochotní za dobrú službu aj niečo priplatiť. Nepochybne tu svoju rolu zohráva aj meniaci sa životný štýl mladých ľudí, a to najmä vo väčších mestách.
Jedlo na ulici sa predáva spod plátenných šiatrov, z okienok drevených mini domčekov, prívesných vozíkov, pojazdných karavanov alebo rôznych foodtrackov v tých najrozmanitejších dizajnoch, od retro áut cez tie vtipne pomaľované, luxusné, až po autá v tvare klobásy. Ponuka je naozaj široká a zahŕňa všetky možné chute, spôsoby prípravy , ingrediencie a jedlá svojím pôvodom siahajú snáď na všetky kontinenty.
Relatívnou novinkou posledných rokov je usporadúvanie streetfood festivalov, kde sa na jednom mieste, najčastejšie počas víkendu, môžu predstaviť "gastro stánky" so svojimi špecialitami. Tieto festivaly sa stretávajú s veľkým ohlasom a ľudia ich veľmi radi a v hojnom počte navštevujú.
Gastronomický zážitok na ulici, možno už aj vo vašom meste.
A tak za skutočne kvalitným streetfoodom už nemusíme vycestovať niekde do Londýna, Kodane, Barcelony alebo Berlína, ale úplne postačí porozhliadnuť sa na sociálnych sieťach, alebo začítať sa v blogoch foodtravelerov či nespočetných turistických portáloch a určite nájdete nejaký aj v neďalekom okresnom meste. A tak sa často stáva, že za skutočne výnimočnou streetfood prevádzkou sa cestuje často aj viac ako len desiatky kilometrov. Paradoxne tak namiesto rýchleho jedla záujemcovia o kulinárske zážitky stoja v dlhých radoch alebo dokonca s časenkami v rukách. Odmenou im však často býva skutočný gastronomický zážitok. Grilované, pečené, varené, dusené alebo aj celkom surové mäsá, rebierka, krídelká, klobásky, syry, zelenina, zemiaky na tisíc spôsobov a na tom všetkom najrozmanitejšie dresingy, omáčky, dochucovadlá. Bonusom je príprava jedla priamo pred vašimi očami, kedy vidíte nielen ako sa váš pokrm pripravuje, ale najmä z čoho. Predajcovia sa snažia zaujať aj samotným podávaním jedál, obalmi, obrúskami, sedením, osvetlením, skrátka čímkoľvek, čím by vám spríjemnili váš gastro
zážitok. Koncept býva rôzny. Zatiaľ čo niektoré prevádzky vsádzajú na národný princíp (talianska, mexická, francúzska kuchyňa), iné na konkrétnu surovinu či produkt (zemiaky, vajcia,fašírky, buchty), ďalší si vybrali rovno svoju tému. Napríklad žilinský butcher's bits , ako už napovedá nazov (mäsiarove kúsky), ponúka na svojom grile všetko, čo nájdeme v dobrej mäsiarni a dopĺňa to skvelými burgermi, napríklad aj z jelenieho mäsa.
Jednoducho dnešný streetfood už dávno nie je fastfood. Vďakabohu.
Spracoval: Ing. Boris Halaj

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-