Kým sa ešte pred 30 rokmi v našich končinách ponuka obmedzovala na párok v rožku, pečenú klobásku, hranolčeky, lángoše alebo sladké pirôžky, v deväťdesiatych rokoch ulice našich miest doslova zaplavila ponuka "fastfoodov" . A tak sme objavili kebab, gyros, gofri, mini pice, hamburgery, wrapy a bagety. Biznis model týchto prevádzok bol však najmä v prvých rokoch po revolúcii vo väčšine rovnaký: kúpiť tie najlacnejšie polotovary, s minimom nákladov ich ohriať a predať za čo možno najvyššiu cenu. Chuťový zážitok a zdravotný aspekt bol otázny, no hovoriť o kulinárskom umení sa tu v žiadnom prípade nedalo.
Ako to je dnes?
Dnes sú už tieto časy, zdá sa, definitívne za nami. Skutočne, jedlo na ulici už dávno prestalo byť iba o rýchlej a lacnej alternatíve ku kamenným reštauráciám. Sme náročnejší a sme ochotní za dobrú službu aj niečo priplatiť. Nepochybne tu svoju rolu zohráva aj meniaci sa životný štýl mladých ľudí, a to najmä vo väčších mestách.
Jedlo na ulici sa predáva spod plátenných šiatrov, z okienok drevených mini domčekov, prívesných vozíkov, pojazdných karavanov alebo rôznych foodtrackov v tých najrozmanitejších dizajnoch, od retro áut cez tie vtipne pomaľované, luxusné, až po autá v tvare klobásy. Ponuka je naozaj široká a zahŕňa všetky možné chute, spôsoby prípravy , ingrediencie a jedlá svojím pôvodom siahajú snáď na všetky kontinenty.
Relatívnou novinkou posledných rokov je usporadúvanie streetfood festivalov, kde sa na jednom mieste, najčastejšie počas víkendu, môžu predstaviť "gastro stánky" so svojimi špecialitami. Tieto festivaly sa stretávajú s veľkým ohlasom a ľudia ich veľmi radi a v hojnom počte navštevujú.
Gastronomický zážitok na ulici, možno už aj vo vašom meste.
A tak za skutočne kvalitným streetfoodom už nemusíme vycestovať niekde do Londýna, Kodane, Barcelony alebo Berlína, ale úplne postačí porozhliadnuť sa na sociálnych sieťach, alebo začítať sa v blogoch foodtravelerov či nespočetných turistických portáloch a určite nájdete nejaký aj v neďalekom okresnom meste. A tak sa často stáva, že za skutočne výnimočnou streetfood prevádzkou sa cestuje často aj viac ako len desiatky kilometrov. Paradoxne tak namiesto rýchleho jedla záujemcovia o kulinárske zážitky stoja v dlhých radoch alebo dokonca s časenkami v rukách. Odmenou im však často býva skutočný gastronomický zážitok. Grilované, pečené, varené, dusené alebo aj celkom surové mäsá, rebierka, krídelká, klobásky, syry, zelenina, zemiaky na tisíc spôsobov a na tom všetkom najrozmanitejšie dresingy, omáčky, dochucovadlá. Bonusom je príprava jedla priamo pred vašimi očami, kedy vidíte nielen ako sa váš pokrm pripravuje, ale najmä z čoho. Predajcovia sa snažia zaujať aj samotným podávaním jedál, obalmi, obrúskami, sedením, osvetlením, skrátka čímkoľvek, čím by vám spríjemnili váš gastro 
zážitok. Koncept býva rôzny. Zatiaľ čo niektoré prevádzky vsádzajú na národný princíp (talianska, mexická, francúzska kuchyňa), iné na konkrétnu surovinu či produkt (zemiaky, vajcia,fašírky, buchty), ďalší si vybrali rovno svoju tému. Napríklad žilinský butcher's bits , ako už napovedá nazov (mäsiarove kúsky), ponúka na svojom grile všetko, čo nájdeme v dobrej mäsiarni a dopĺňa to skvelými burgermi, napríklad aj z jelenieho mäsa.
Jednoducho dnešný streetfood už dávno nie je fastfood. Vďakabohu.
Spracoval: Ing. Boris Halaj
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.