Teda v krajine, kde je sústredená polovica celosvetovej populácie ošípaných, v krajine, ktorá skonzumuje viac ako 65 % všetkej bravčoviny dochovanej na tejto planéte. Výtlak čínskeho bravčového priemyslu sa odhaduje na 128 mld. USD.

Bravčové mäso je najviac konzumované mäso v Číne. Priemerný Číňan spotreboval v roku 2018 až 53 kg mäsa, pričom bravčové mäso predstavovalo z toho takmer 64 %. Spotreba mäsa v rozvíjajúcej sa čínskej ekonomike pritom stúpa z roka na rok nezadržateľným tempom. Kým v roku 2011 to bolo ešte len 43,8 kg, pre rok 2020 sa spotreba na hlavu odhaduje na úrovni 55,7 kg, čo predstavuje nárast o viac ako 27 % iba za posledných 9 rokov.
Účinky epidémie na takom obrovskom trhu sú okamžité a drastické. V samotnej Číne sa pultové ceny bravčového mäsa a mäsových výrobkov zvýšili o desiatky percent a tento rast stále pokračuje. Odhaduje sa, že od vypuknutia morovej epidémie v Číne v auguste 2018 africký mor ošípaných zoseká do konca roka čínsku populáciu ošípaných na polovicu. To predstavuje v číslach stratu neuveriteľných 300 - 350 miliónov ošípaných (alebo štvrtinu svetovej populácie ošípaných).
Samostatným problémom je aj samotná likvidácia týchto zvierat. Malí farmári vo vzdialených provinciách uhynuté zvieratá zakopávajú do zeme, čím iba vytvárajú ďalší problém. Africký mor ošípaných (AMO) je endemické, vysoko nákazlivé ochorenie pochádzajúce z južnej Afriky. Táto choroba sa po prvýkrát rozšírila medzi ošípanými prostredníctvom kliešťami kontaminovaného krmiva privezeného do Európy v 60. rokoch. Odvtedy sa sporadicky objavujú ohniská choroby v rôznych častiach sveta, všade tam, kde dochádza k styku divo žijúcich prasiat s populáciou farmy. Hoci je choroba smrteľná pre ošípané, nepredstavuje pre človeka žiadne známe nebezpečenstvo. Vírus je mimoriadne odolný, prežije varenie aj niekoľkoročné zmrazenie.
Znalci ázijského regiónu tvrdia, že problém vznikol v dôsledku veľkého počtu malých chovov ošípaných so zlou biologickou bezpečnosťou. Štúdia 68 ohnísk nákazy v Číne dospela k záveru, že viac ako jedna tretina bola spôsobená kŕmením ošípaných potravinovým odpadom. Takéto kŕmenie je vysoko rizikové, ale, žiaľ, úplne bežné najmä v menších farmách. Ďalším faktorom, pre ktorý nástup epidémie tak akceleroval, je nízka genetická diverzita tamojšej populácie ošípaných.
Ako z toho von?
Vláda najľudnatejšej krajiny sveta sa rozhodne celej situácii iba neprizerá so založenými rukami a uvoľnila veľké zásoby mrazeného bravčového mäsa. Napriek tomu dovoz mäsa vzrástol o 60 %, čo ihneď atakovalo globálne trhy. Bol znovu povolený dovoz bravčoviny z najrôznejších krajín sveta, naposledy čínski úradníci vyštartovali na bleskovú certifikáciu fariem pre dovoz do Brazílie a Kanady.
Problémom však je, že je to stále málo. Celosvetový export bravčoviny je 8 mil. ton, zatiaľ čo samotná Čína by aktuálne potrebovala 24 mil. ton. Čínskym bankám bolo zase nariadené ponúkať úverové linky a pôžičky s nízkym úrokom pre farmy s viac ako 5 000 ošípaných a dotácie až 5 miliónov juanov (700 000 dolárov), ktoré sú určené na podporu výstavby veľkých chovov ošípaných.
Vláda v Pekingu si dobre uvedomuje, že práve nedostatok obľúbenej bravčoviny by sa potenciálne mohol stať spúšťačom širšieho celospoločenského pohybu, ktorý by mohol skončiť až na Námestí nebeského pokoja, podobne ako v roku 1989.
Zbaviť sa morovej nákazy a nanovo vybudovať zdravú populáciu prasiat v krajine bude podľa niektorých analytikov trvať tri až päť rokov. Analytici však dodávajú, že keďže Čína je krajina, ktorá vybudovala najväčšiu vysokorýchlostnú železničnú sieť za 10 rokov a 130 000 km diaľnic za 20 rokov, je vysoko pravdepodobné, že vytvorí do 5 rokov najväčší a najúčinnejší dodávateľský reťazec ošípaných na svete, ktorý bude následne valcovať zvyšok mäsospracujúceho sveta.
Desať viac či menej neočakávaných následkov AMO
1. Znížením produkcie bravčoviny sa zníži aj dopyt po sójových bôboch, ktoré tvoria hlavnú zložku kŕmnych zmesí pre ošípané. Vzhľadom na to, že je Čína najväčším dovozcom sóje a väčšina jej importu pochádza zo Spojených štátov, bude to mať priamy dopad na už aj tak napäté vzťahy týchto dvoch super ekonomík a zatlačí to aj na cenu sóje na globálnom trhu.
2. Obrovské marže, ktoré teraz dosahujú chovatelia prasiat v Číne, sú dobrou motiváciou, aby sa ošípané vykrmovali do vyšších porážkových hmotností. Takéto „prekrmovanie“ síce pomáha čiastočne znížiť cenový prepad sóje, nakoľko konverzia krmiva pri vyšších hmotnostiach je oveľa nižšia (na kilo mäsa sa minie viac krmiva), ale na druhej strane sa produkujú ošípané s vyšším podielom tuku. Na trh teda prúdi menej zdravé, mastnejšie mäso.
3. Ďalším dôsledkom je enormné zvýšenie používania antibiotík u zdravých zvierat na čínskych farmách, ktoré sa takto snažia predchádzať vzniku nákazy. Keďže zatiaľ chýbajú v tomto smere regulácie, vzniká vážna obava o globálnu antibiotickú rezistenciu. Aj keď treba povedať, že Čína nedávno začala pilotný program na odstránenie používania antibiotík v poľnohospodárskom chove zvierat do roku 2020.
4. Cenový tlak bravčoviny sa prelial aj do príbuzných komodít, a preto sa prepisovali cenovky aj pri ďalších zdrojoch živočíšnych bielkovín, akými sú hovädzie, kurčatá, kačice alebo vajcia.
5. Vďaka masívnemu rozšíreniu AMO sa popálilo mnoho investorov s nemalým spoločenským vplyvom a tí teraz požadujú lepšie riadenie rizík chovu a jeho trvalú udržateľnosť.
6. Ďalším z nepriamych následkov nedostatku ošípaných je aj možný výpadok niektorých liečiv naviazaných na spracovanie bravčoviny, ako je napríklad heparín, ktorý sa používa na riedenie krvi v humánnej medicíne.
7. Táto situácia tiež nanovo otvorila debaty na tému „rastlinného mäsa“ a potreby rozmanitosti zdrojov bielkovín.
8. V Číne sa objavili v predaji vakcíny proti AMO. Tie však podľa vedcov neexistujú a nebudú existovať minimálne najbližších päť rokov. To však nebráni podnikavcom v predaji “zaručených očkovacích látok”.
9. Podľa ekonómov je dopad AMO v Číne taký veľký, že sa mu podarilo naštartovať infláciu juanu. Aktuálne vo výške 3,8 %.
10. Oveľa vážnejší problém ako Čína však majú krajiny so slabšími ekonomikami, ako sú Vietnam, Kambodža, Mongolsko a Laos, kde sú nedostatkom živočíšnych bielkovín reálne ohrozené milióny ľudských životov.
Aktuálne ceny bravčového mäsa v rôznych regiónoch Slovenska si môžete pozrieť na masodomov.sk .
Spracoval: Ing. Boris Halaj


































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-