V čase celonárodnej krízy, akú prežívame teraz, sa však snažíme uľahčiť situáciu tým najviac ohrozeným skupinám v rámci celého Slovenska. Za tie roky už máme vytvorený systém pomoci tak, aby bola naša pomoc naozaj adresná a efektívna. Aj keď je v jednotlivých príbehoch veľa emócií, pomáhať treba s rozumom,“ vysvetľuje prezident a predseda predstavenstva ECO – INVESTMENT, a. s. Milan Fiľo.
Súčasťou holdingu je aj spoločnosť TAURIS GROUP, ktorá sídli v Rimavskej Sobote. V regióne je viacero osád, ktorých obyvatelia žijú v absolútnej chudobe. „Mnohé rodiny nemajú prístup k čistej vode ani k základným potravinám. Mnohí nemajú žiadne peniaze. Hlad je bežnou súčasťou života detí v osadách,“ hovorí generálny riaditeľ TAURIS GROUP Richard Duda. Spoločnosť sa preto spojila s Občianskym združením OAISR (Občianska Alternatívna Iniciatíva v SR) a predsedom OAISR Mgr. Vojtechom Kökénym a začala s koordinovanou potravinovou pomocou pre tých najchudobnejších. „V sobotu 22. júla sme v obci Dulovo rozdelili takmer tonu potravinových balíkov. Veľmi pekná bola aj samotná príprava, kde všetko spravodlivo rozdelilo priamo OAISR. Odovzdávanie prebehlo na obecnom úrade, ale rodinám, ktoré si nemohli aj zo zdravotných dôvodov pomoc prevziať osobne, bola potravinová výpomoc odovzdaná priamo v ich príbytkoch. V tejto pomoci sa bude pokračovať. OAISR už teraz vyberá ďalšie obce v Banskobystrickom kraji,“ približuje Richard Duda.
Vo všeobecnosti sú Rómovia chudobnejší než ktorákoľvek iná skupina populácie. Sú na tom výrazne horšie než iní z pohľadu vzdelania, zdravotného stavu, podmienok bývania a prístupu k príležitostiam. TAURIS doteraz pomohol potravinovými balíčkami 16 osadám a v pomoci plánuje pokračovať. „OAISR funguje od roku 2005, za ten čas sa snažíme vyhľadávať všetky možnosti k tomu, aby sme zlepšili život Rómov na Slovensku a hlavne v Rimavskej Sobote a okolí. To, že sme na Gemeri našli partnera v spoločnosti TAURIS, nám veľmi pomohlo. Chudoba je to, čo Rómov najviac trápi. Rómske deti majú rovnaký žalúdok ako všetky ostatné, tiež potrebujú jesť. Bohužiaľ, kvôli podmienkam, v ktorých žijú, sú často hladné. Preto sme za pomoc od nášho suseda vo forme potravinových balíčkov vďační,“ povedal Vojtech Kökény.
Pomoc v mesiaci júl 2020 pokračovala aj odovzdaním potravinovej pomoci pre Úsmev ako dar. Ten tento dar rozdelil medzi Dorku Košice, unikátne centrum, ktoré pod jednou strechou poskytuje odbornú pomoc a bývanie deťom, mladým dospelým a rodinám, ktoré sa ocitli v krízovej životnej situácii a medzi Oázu – Nádej pre nový život, ktorú vedie otec Mgr. Peter Gombita v Bernátovciach. Momentálne sa v tomto centre nachádza viac ako 250 ľudí odkázaných na pomoc druhých.
O spoločnosti ECO-INVESTMENT, a. s.
ECO-INVESTMENT, a. s. je česko-slovenský priemyselno-investičný holding, ktorý pokrýva dlhodobé investície v rámci celej Európy. Hlavnými oblasťami investícií sú výroba celulózy a papiera, energetika, potravinárstvo a reality. Od jeho založenia je holding prítomný vo viacerých charitatívnych projektoch v oblasti zdravotníctva, vzdelania, kultúry a športu.
Alexandra Gallisová
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.