Podnikateľské aktivity (9)
Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 12 nových členov
Napísal(a) Ján Ulický
V regióne Gemer aj v roku 2024 vyhlásili už 9. výzvu o udelenie certifikátu Regionálny produkt Gemer-Malohont. Výzva prebiehala počas mesiaca október 2024. Po posúdení žiadostí sa regionálny produkt rozšíril o 9 nových členov, 3 členovia požiadali o rozšírenie značky na nové produkty. Dňa 23. januára 2025 sa uskutočnilo slávnostné odovzdávanie certifikátov novým členom v zrekonštruovaných priestoroch Coburgovského kaštieľa v Jelšave.
Pozvánka na slávnostné odovzdávanie certifikátov Regionálneho produktu Gemer-Malohont
Napísal(a) Ján Ulický
Vážené členky a členovia rodiny regionálnej značky Gemer-Malohont, dovoľujeme si Vás srdečne pozvať na slávnostné odovzdávanie certifikátov, ktoré sa bude týkať ako nových žiadateľov, tak aj držiteľov značky, ktorým bola certifikácia obnovená. Táto významná udalosť, ktorá je súčasťou výzvy 09/2024, sa bude konať v príjemnom a historickom prostredí Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave.
V Rimavskej Bani predstavili dva projekty, ktoré zatraktívnia turistickú ponuku regiónu Gemer a Malohont
Napísal(a) V Brádňanský
V regióne Gemer a Malohont opäť prichádzajú s novinkami, ktorých cieľom je rozšíriť ponuku cestovného ruchu. V obci Rimavská Baňa bola predstavená podoba plánovaného návštevníckeho centra kultúrno-tematickej trasy Gotická cesta a pri tejto príležitosti predstavili aj exteriérové kino, ktoré bude putovať po regióne a prinášať domácim aj návštevníkom priestor pre kultúrne vyžitie.
Gotická cesta je významná kultúrno-historická tematická trasa, ktorá prechádza regiónmi Gemer a Malohont. Táto cesta spája a prezentuje jedinečné gotické pamiatky, najmä kostoly, ktoré sú vďaka unikátnej freskovej výzdobe významným kultúrnym dedičstvom. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že v roku 2022 získalo 12 kostolov Značku Európske Dedičstvo. „Získanie tejto značky nepochybne prispelo k vyššej rozpoznateľnosti regiónu, k zvýšenému záujmu o návštevu týchto lokalít, čo je prirodzene stimulom pre zlepšovanie infraštruktúry a ponuky služieb na tejto trase,“ uviedla Daniela Volenská
Výzva k predkladaniu žiadostí o udelenie značky REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 25.09.2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER vyhlásila výzvu pre všetkých, ktorí s láskou a oddanosťou pracujú na vytváraní jedinečných produktov a služieb v regióne Gemer-Malohont. Regionálne značenie miestnych produktov, ako je Regionálny produkt GEMER-MALOHONT, je jednotným grafickým označením kvalitných výrobkov a služieb, ktoré sú vyrábané, resp. poskytované vo vymedzenom regióne a spĺňajú vopred stanovené kritériá.
Slovensko sa pýši bohatou tradíciou regionálneho značenia produktov, ktorá sa začala v roku 2008, keď nezisková organizácia Regionálne environmentálne centrum (REC) Slovensko zaviedla regionálne značenie pre regióny Kysuce, Malé Karpaty a Záhorie.
S pani Jankou Ciberajovou, podnikateľkou z Gemerskej Polomy, trocha netradične
Napísal(a) Danka Červenáková
Pani JANKA CIBERAJOVÁ, podnikateľka, kamarátka, gemersko-polomská rodáčka oslavuje dvadsiate jubileum svojej úspešnej podnikateľskej kariéry... Áno, úspešnej, pretože vybudovať si firmu a udržať ju 20 rokov funkčnú, ponúknuť ľuďom ráno čerstvý chlieb, prácu, zaúčať absolventov na praxi, je v dnešnej dobe mimoriadny úspech založený často na nadľudskom úsilí.
"Predvianočný jermok Veselý Krašún“ po štvrtýkrát pre verejnosť pripravili v Prvom slovenskom gymnáziu
Napísal(a) ORR Revúca
Už tradične sa pred Vianocami priestory budovy Prvého slovenského gymnázia premenili na rozprávkový zimný raj, kde prišiel čas vianočný. Vraciame sa do krajiny detstva a opäť veríme na zázraky. Turistické informačné centrum po štvrtýkrát pripravilo pre verejnosť „Predvianočný jermok Veselý Krašún“. Stalo sa tak v dňoch 13. – 15. decembra 2017 v čase od 9.00 do 17.00 hod. na Muránskej ulici č. 18.
Záverečnou konferenciou slávnostne ukončili projekt PlaNET SOEN na Gemeri
Napísal(a) Ondrej Doboš
V utorok, 20.6.2017, sme záverečnou konferenciou slávnostne ukončili projekt PlaNET SOEN, v rámci ktorého sa nám podarilo osloviť viac než 850 mladých ľudí z nášho regiónu. Do projektových aktivít sa aktívne zapojilo viac než 100 z nich, pričom 12 mladých absolvovalo celý cyklus 8 expertných tréningov a mentoringový program. Dve účastníčky projektu taktiež strávili stáž v zahraničných podnikoch v Slovinsku a Rumunsku. Podporili sme vznik 2 nových podnikov našich účastníkov, ktorých sme ocenili i štartovacími finančnými grantmi.
Záverečná konferencia Agentúry pre rozvoj Gemera k projektu Planéta sociálneho podnikania - podnikaj vo svojom regióne
Napísal(a) APRG
Agentúra pre rozvoj Gemera, regionálna pobočka EURODESK v Mokrej Lúke nás v týchto dňoch oslovila podnetnou informáciou, z ktorej vyberáme: "Sme hrdí, že sa nám podarilo v rámci projektu spojiť dôležité subjekty v regióne a pomôcť tak k vytvoreniu priateľskejšieho podnikateľského prostredia pre mladých potenciálnych podnikateľov. Záverečná konferencia k projektu sa uskutoční dňa 20.6.2017 o 9:00 hod. v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej.
Výnimočné stretnutie amerického veľvyslanca Adama Sterlinga s organizátormi projektu PlaNET SOEN
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Agentúra pre rozvoj Gemera posúva svoj jedinečný projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region do ďalšej fázy. Po sérii ôsmich expertných tréningov čaká SOENákov mentoringový program, ktorý im dá možnosť nahliadnuť na podnikanie v našom regióne priamo cez optiku lokálnych úspešných podnikateľov. Každý z účastníkov získa svojho osobného mentora, ktorý bude niekoľko mesiacov jeho radcom, koordinátorom a podelí sa s ním o svoje cenné skúsenosti.































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-