Podnikateľské aktivity (9)
Značka Regionálny produkt Gemer-Malohont sa rozrástla o 12 nových členov
Napísal(a) Ján Ulický
V regióne Gemer aj v roku 2024 vyhlásili už 9. výzvu o udelenie certifikátu Regionálny produkt Gemer-Malohont. Výzva prebiehala počas mesiaca október 2024. Po posúdení žiadostí sa regionálny produkt rozšíril o 9 nových členov, 3 členovia požiadali o rozšírenie značky na nové produkty. Dňa 23. januára 2025 sa uskutočnilo slávnostné odovzdávanie certifikátov novým členom v zrekonštruovaných priestoroch Coburgovského kaštieľa v Jelšave.
Pozvánka na slávnostné odovzdávanie certifikátov Regionálneho produktu Gemer-Malohont
Napísal(a) Ján Ulický
Vážené členky a členovia rodiny regionálnej značky Gemer-Malohont, dovoľujeme si Vás srdečne pozvať na slávnostné odovzdávanie certifikátov, ktoré sa bude týkať ako nových žiadateľov, tak aj držiteľov značky, ktorým bola certifikácia obnovená. Táto významná udalosť, ktorá je súčasťou výzvy 09/2024, sa bude konať v príjemnom a historickom prostredí Kaštieľa Coburgovcov v Jelšave.
V Rimavskej Bani predstavili dva projekty, ktoré zatraktívnia turistickú ponuku regiónu Gemer a Malohont
Napísal(a) V Brádňanský
V regióne Gemer a Malohont opäť prichádzajú s novinkami, ktorých cieľom je rozšíriť ponuku cestovného ruchu. V obci Rimavská Baňa bola predstavená podoba plánovaného návštevníckeho centra kultúrno-tematickej trasy Gotická cesta a pri tejto príležitosti predstavili aj exteriérové kino, ktoré bude putovať po regióne a prinášať domácim aj návštevníkom priestor pre kultúrne vyžitie.
Gotická cesta je významná kultúrno-historická tematická trasa, ktorá prechádza regiónmi Gemer a Malohont. Táto cesta spája a prezentuje jedinečné gotické pamiatky, najmä kostoly, ktoré sú vďaka unikátnej freskovej výzdobe významným kultúrnym dedičstvom. Ich význam potvrdzuje aj fakt, že v roku 2022 získalo 12 kostolov Značku Európske Dedičstvo. „Získanie tejto značky nepochybne prispelo k vyššej rozpoznateľnosti regiónu, k zvýšenému záujmu o návštevu týchto lokalít, čo je prirodzene stimulom pre zlepšovanie infraštruktúry a ponuky služieb na tejto trase,“ uviedla Daniela Volenská
Výzva k predkladaniu žiadostí o udelenie značky REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT
Napísal(a) B. Očkaik
Revúca, 25.09.2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER vyhlásila výzvu pre všetkých, ktorí s láskou a oddanosťou pracujú na vytváraní jedinečných produktov a služieb v regióne Gemer-Malohont. Regionálne značenie miestnych produktov, ako je Regionálny produkt GEMER-MALOHONT, je jednotným grafickým označením kvalitných výrobkov a služieb, ktoré sú vyrábané, resp. poskytované vo vymedzenom regióne a spĺňajú vopred stanovené kritériá.
Slovensko sa pýši bohatou tradíciou regionálneho značenia produktov, ktorá sa začala v roku 2008, keď nezisková organizácia Regionálne environmentálne centrum (REC) Slovensko zaviedla regionálne značenie pre regióny Kysuce, Malé Karpaty a Záhorie.
S pani Jankou Ciberajovou, podnikateľkou z Gemerskej Polomy, trocha netradične
Napísal(a) Danka Červenáková
Pani JANKA CIBERAJOVÁ, podnikateľka, kamarátka, gemersko-polomská rodáčka oslavuje dvadsiate jubileum svojej úspešnej podnikateľskej kariéry... Áno, úspešnej, pretože vybudovať si firmu a udržať ju 20 rokov funkčnú, ponúknuť ľuďom ráno čerstvý chlieb, prácu, zaúčať absolventov na praxi, je v dnešnej dobe mimoriadny úspech založený často na nadľudskom úsilí.
"Predvianočný jermok Veselý Krašún“ po štvrtýkrát pre verejnosť pripravili v Prvom slovenskom gymnáziu
Napísal(a) ORR Revúca
Už tradične sa pred Vianocami priestory budovy Prvého slovenského gymnázia premenili na rozprávkový zimný raj, kde prišiel čas vianočný. Vraciame sa do krajiny detstva a opäť veríme na zázraky. Turistické informačné centrum po štvrtýkrát pripravilo pre verejnosť „Predvianočný jermok Veselý Krašún“. Stalo sa tak v dňoch 13. – 15. decembra 2017 v čase od 9.00 do 17.00 hod. na Muránskej ulici č. 18.
Záverečnou konferenciou slávnostne ukončili projekt PlaNET SOEN na Gemeri
Napísal(a) Ondrej Doboš
V utorok, 20.6.2017, sme záverečnou konferenciou slávnostne ukončili projekt PlaNET SOEN, v rámci ktorého sa nám podarilo osloviť viac než 850 mladých ľudí z nášho regiónu. Do projektových aktivít sa aktívne zapojilo viac než 100 z nich, pričom 12 mladých absolvovalo celý cyklus 8 expertných tréningov a mentoringový program. Dve účastníčky projektu taktiež strávili stáž v zahraničných podnikoch v Slovinsku a Rumunsku. Podporili sme vznik 2 nových podnikov našich účastníkov, ktorých sme ocenili i štartovacími finančnými grantmi.
Záverečná konferencia Agentúry pre rozvoj Gemera k projektu Planéta sociálneho podnikania - podnikaj vo svojom regióne
Napísal(a) APRG
Agentúra pre rozvoj Gemera, regionálna pobočka EURODESK v Mokrej Lúke nás v týchto dňoch oslovila podnetnou informáciou, z ktorej vyberáme: "Sme hrdí, že sa nám podarilo v rámci projektu spojiť dôležité subjekty v regióne a pomôcť tak k vytvoreniu priateľskejšieho podnikateľského prostredia pre mladých potenciálnych podnikateľov. Záverečná konferencia k projektu sa uskutoční dňa 20.6.2017 o 9:00 hod. v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej.
Výnimočné stretnutie amerického veľvyslanca Adama Sterlinga s organizátormi projektu PlaNET SOEN
Napísal(a) Agentúra pre rozvoj Gemera
Agentúra pre rozvoj Gemera posúva svoj jedinečný projekt PlaNET SOEN – ENTERprise your region do ďalšej fázy. Po sérii ôsmich expertných tréningov čaká SOENákov mentoringový program, ktorý im dá možnosť nahliadnuť na podnikanie v našom regióne priamo cez optiku lokálnych úspešných podnikateľov. Každý z účastníkov získa svojho osobného mentora, ktorý bude niekoľko mesiacov jeho radcom, koordinátorom a podelí sa s ním o svoje cenné skúsenosti.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-