ročnej cesty, nastáva najdlhší deň a najkratšiu noc. Časť roka, kedy sa začína obdobie radosti a oddychu. Základné korene vychádzajú z keltskej alebo keltsko-germánskej tradície, ktorú prebrali aj naši Slovania. Deň 24. jún je zasvätený Jánovi Krstiteľovi (odtiaľ dnešné
pomenovanie tohto sviatku). Napriek tomu sa niektoré rituály a celý rad prastarých zvykov zachovali až dodnes a stali sa súčasťou ľudového folklóru. Jedná sa napríklad aj o skákanie cez oheň, alebo hádzanie vencov do vody.
Tento slnečný pondelok sa začal ako každý iný. Rozdiel bol v tom, že jeho pokračovanie bolo naplnené niečím novým. Hneď od rána bolo potrebné pripraviť nevyhnutné veci na zrealizovanie opekačky. K príprave som si zavolala aj pomocníka (Mateja Švejkovského) a spoločne sme sa pustili do práce. Nosili sme stoly, stoličky, drevo. Všetko sme umiestnili na vhodné miesto v tieni, aby klientom nebolo príliš horúco. V obchode sa nakúpilo jedlo a pomaly sa to začalo aktívne pripravovať. Dôležitou súčasťou boli ražne. Bez nich to nešlo. Tie nám, počas víkendu, zabezpečil náš ochotný klient Pavel Kašai.
O desiatej hodine sa postupne začali schádzať klienti, usadili sa, naliala sa im voda a pri ohni sa zatiaľ opekalo. Postupne ako sa špekačky opekali, slaninkou sa kvapkal chlebík s bryndzou a s cibuľkou, za stolom prebiehal srdečný rozhovor. Keď ohník a Matej dopiekli, nosilo sa na stoly a s chuťou sme sa pustili do papania. Predtým sa ešte s dezertom zagratulovalo nášmu oslávencovi a menovcovi Jánskej opekačky nášmu Jánovi Molnárovi, ktorý nám doniesol niečo chutné na prípitok.
K poobednajšej sieste sme si dopriali kávu, ku ktorej sa otvoril spomínaný dezert a jedli čerstvo naoberané čerešne. Všetko má svoj koniec a aj táto akcia sa pomaly blížila ku koncu.
Opekačka sa vydarila, prítomným sa to páčilo a rozišli sme sa spokojní. Ja som mala z tohto dňa veľmi dobré dojmy a pocity a bola som nesmierne potešená účasťou a verím, že taká a možno i väčšia sa uchová aj pri ďalších akciách.
Mgr. Erika Gallová
Fotografie: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}





















Denný stacionár pre seniorov v Rakovnici dňa 24.6.2013 organizoval Jánsku opekačku v areáli bývalej materskej školy v Rakovnici. Táto akcia sa konala pri príležitosti oslavy mena Ján, ktoré ja spájané so Svätojánskou nocou.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.