„Košický samosprávny kraj v priebehu celého roka pomáha a podporuje všetky formy spolupráce s Jednotou dôchodcov Slovenska práve preto, že členovia tejto organizácie nezištne a veľmi aktívne pomáhajú dôchodcom a organizujú podujatia, ktoré napĺňajú život seniorov zmysluplným obsahom. Seniori už majú skúsenosti, nadhľad, čas a ešte vždy pocit, že sú stále potrební a dôležití,“ – povedal Zdenko Trebuľa, predseda Košického samosprávneho kraja (KSK). Za dobrovoľnícku prácu v prospech seniorov sa poďakoval aj riaditeľ Úradu KSK Ondrej Bernát, riaditeľka kancelárie predsedu Melánia Kolesárová a vedúca odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Zuzana Jusková.
Košický kraj je jediný, kde sa podarilo zrekonštruovať a zmodernizovať väčšinu kultúrnych zariadení, kde aktivity seniorov prebiehajú a tiež zvýšiť kvalitatívnu úroveň zariadení sociálnych služieb. Desiati dôchodcovia si prevzali aj ocenenia I. a II. stupňa za dlhoročnú prácu, dobrovoľnícku činnosť, pomoc a spoluprácu v prospech rozvoja organizácií Jednoty dôchodcov Slovenska a v prospech staršej generácie. Ústredie JDS ocenilo Ladislava Fabiána, Vasiľa Čuvana vyznamenaním I. stupňa, ostatných ocenilo predsedníctvo KO JDS a to: Ivana Hudeca, Jarmilu Havlíkovú, Annu Kovaľovú, Angelu Sýkorovú, Martu Štofovú, Ruženu Farkašovú, Evu Šimkovičovú a Štefana Bendíka II. stupňom JDS.
„Rok 2016 bol pre naše organizácie veľmi úspešný. Reprezentovali sme seba a zviditeľňovali sme kraj na športových hrách v Prahe, na speváckej súťaži „Stretnutie na hranici“ v Ostrave, zorganizovali sme športové hry s medzinárodnou účasťou a tiež prehliadku folklórnych speváckych a tanečných súborov. Naši dôchodcovia si oddýchli aj sa zabavili a čo je dôležité vymanili sa zo samoty,“ hovorí Ján Matúško, krajský predseda JDS.
„Kraj čaká na výzvy, aby sme z eurofondov mohli naďalej obnovovať zariadenia sociálnych služieb a ďalšie inštitúcie, prostredníctvom ktorých vieme byť naďalej seniorom nápomocní. Zameriame sa aj na podporu športovísk, pretože pohyb podporuje aj myseľ a je dôležitý v každom veku,“ hovoril o plánoch regionálnej samosprávy riaditeľ úradu Ondrej Bernát.
Napísala: K. Jantošovičová
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v