kde ich privítal primátor Milan Kolesár, a v priestoroch Prvého slovenského literárneho gymnázia posadili pamätnú lipu. Na ceste spoznávania Revúcej a okolia seniorov sprevádzali hostitelia, primátorka mesta Eva Cireňová a predsedníčka Okresnej organizácie JDS Revúca Zuzana Homoliaková s členmi predsedníctva okresnej organizácie. O deň neskôr, v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia už znelo umelecké slovo a jeho prednes, hlavný dôvod stretnutia. Úvod patril speváckemu zboru Quirin a moderátorovi podujatia Jurajovi Genčanskému, ktorí navodili tú správnu umeleckú atmosféru. Recitátorov zo všetkých krajov prišli podporiť poslanec NR SR Michal Bagačka, ktorý ako „slovenčinár“, má k tomuto žánru blízky vzťah, I. a II. podpredsedovia Ústredia JDS Igor Fabian a Alois Luknár, poslanci BBSK Jaroslav Demian a Ján Šeševička, predsedovia krajských organizácií JDS a zástupcovia spoločenských organizácií mesta Revúca. Poslankyňa BBSK a primátorka mesta Eva Cireňová privítala všetkých účastníkov Kukučínovej Revúcej v priestoroch s jedinečným geniom loci. Duch a atmosféra vládnuci tomuto miestu snáď prispeli a umocnili umelecký prejav 24 recitátorov, ktorých výkon hodnotila odborná porota s predsedníčkou, šéfredaktorkou časopisu Tretí vek Dobroslavou Luknárovou. A ako zhodnotila prehliadku? Možno by sa celé hodnotenie 4. ročníka našej prehliadky dalo zhrnúť do vety, ktorá zaznela v jednom z prednesov: „Iba čas vie, aká je v živote potrebná láska.“ Motívy času, života, lásky, ale aj domova, vlasti, človečenstva sa neustále objavovali v ukážkach z poézie i prózy. V tomto ročníku sme prvú časť prehliadky venovali vlastnej tvorbe seniorov a ako prvý sa predstavil Juraj Kochjar a vďaka jeho básni aj okolitý kraj Revúcej a Muráňa. Tak ako on aj v ostatných poetických textoch boli do vzájomných vzťahov prepletané motívy prírody a človeka raz v intímnom osobnom vnímaní, ale aj v široko spoločenskom kontexte. Ukážky z prózy mali tak povediac „seniorské ladenie“ s iskričkami príslovečného čierneho humoru. Veď je lepšie smiať sa ako žialiť. Podaním textu zvlášť zaujali z kategórie prózy M. Póšová poviedkou Teta Anula od M. Zelinku a L. Jurík kompozíciou príbehov Eugene Dabita Život a skúsenosť. Treťou kategóriou bola poézia a možno povedať, že bola doslova „zlatým klincom“ tohtoročnej Kukučínovej Revúcej. A to aj výberom recitovaných veršov, aj kvalitou prednesu. Žiadne mentorovanie zrelého veku – naopak – veľký cit pre dynamiku básne a jej obsahovú náplň. Stáli pred nami skúsení recitátori, ktorí dokázali nás, divákov, naplno zaujať a presvedčiť. Verš: „Mier je srdce matky“ alebo: „Každým vlasom šedivým si svoje srdce prichýlim“, alebo: „Poézia chce nové výzvy, nové témy“ či: „A som tu – veľmi doma!“ a mnohé ďalšie zneli a rezonovali v publiku. Snáď najviac zarezonoval prednes M. Gajdoša a M. Stankovej. Na záver by som sa chcela z celého srdca poďakovať za všetkých recitátorov našim revúckym hostiteľom. Vybrali nádherný priestor pre našu prehliadku a vytvorili prajné prostredie a priateľské ovzdušie, kde sa umeleckému slovu výborne darilo a kde sme sa my, seniori z rôznych kútov Slovenska, cítili ako doma. Úprimne ďakujeme. Záznam z prehliadky bude vysielať RTVS v programe Generácie. O dátume a čase relácie budeme informovať.
Text: Mgr. Dobroslava Luknárová, Katarína Kvetková
Foto: K. Kvetková, J. Pullman.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.