kde ich privítal primátor Milan Kolesár, a v priestoroch Prvého slovenského literárneho gymnázia posadili pamätnú lipu. Na ceste spoznávania Revúcej a okolia seniorov sprevádzali hostitelia, primátorka mesta Eva Cireňová a predsedníčka Okresnej organizácie JDS Revúca Zuzana Homoliaková s členmi predsedníctva okresnej organizácie. O deň neskôr, v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia už znelo umelecké slovo a jeho prednes, hlavný dôvod stretnutia. Úvod patril speváckemu zboru Quirin a moderátorovi podujatia Jurajovi Genčanskému, ktorí navodili tú správnu umeleckú atmosféru. Recitátorov zo všetkých krajov prišli podporiť poslanec NR SR Michal Bagačka, ktorý ako „slovenčinár“, má k tomuto žánru blízky vzťah, I. a II. podpredsedovia Ústredia JDS Igor Fabian a Alois Luknár, poslanci BBSK Jaroslav Demian a Ján Šeševička, predsedovia krajských organizácií JDS a zástupcovia spoločenských organizácií mesta Revúca. Poslankyňa BBSK a primátorka mesta Eva Cireňová privítala všetkých účastníkov Kukučínovej Revúcej v priestoroch s jedinečným geniom loci. Duch a atmosféra vládnuci tomuto miestu snáď prispeli a umocnili umelecký prejav 24 recitátorov, ktorých výkon hodnotila odborná porota s predsedníčkou, šéfredaktorkou časopisu Tretí vek Dobroslavou Luknárovou. A ako zhodnotila prehliadku? Možno by sa celé hodnotenie 4. ročníka našej prehliadky dalo zhrnúť do vety, ktorá zaznela v jednom z prednesov: „Iba čas vie, aká je v živote potrebná láska.“ Motívy času, života, lásky, ale aj domova, vlasti, človečenstva sa neustále objavovali v ukážkach z poézie i prózy. V tomto ročníku sme prvú časť prehliadky venovali vlastnej tvorbe seniorov a ako prvý sa predstavil Juraj Kochjar a vďaka jeho básni aj okolitý kraj Revúcej a Muráňa. Tak ako on aj v ostatných poetických textoch boli do vzájomných vzťahov prepletané motívy prírody a človeka raz v intímnom osobnom vnímaní, ale aj v široko spoločenskom kontexte. Ukážky z prózy mali tak povediac „seniorské ladenie“ s iskričkami príslovečného čierneho humoru. Veď je lepšie smiať sa ako žialiť. Podaním textu zvlášť zaujali z kategórie prózy M. Póšová poviedkou Teta Anula od M. Zelinku a L. Jurík kompozíciou príbehov Eugene Dabita Život a skúsenosť. Treťou kategóriou bola poézia a možno povedať, že bola doslova „zlatým klincom“ tohtoročnej Kukučínovej Revúcej. A to aj výberom recitovaných veršov, aj kvalitou prednesu. Žiadne mentorovanie zrelého veku – naopak – veľký cit pre dynamiku básne a jej obsahovú náplň. Stáli pred nami skúsení recitátori, ktorí dokázali nás, divákov, naplno zaujať a presvedčiť. Verš: „Mier je srdce matky“ alebo: „Každým vlasom šedivým si svoje srdce prichýlim“, alebo: „Poézia chce nové výzvy, nové témy“ či: „A som tu – veľmi doma!“ a mnohé ďalšie zneli a rezonovali v publiku. Snáď najviac zarezonoval prednes M. Gajdoša a M. Stankovej. Na záver by som sa chcela z celého srdca poďakovať za všetkých recitátorov našim revúckym hostiteľom. Vybrali nádherný priestor pre našu prehliadku a vytvorili prajné prostredie a priateľské ovzdušie, kde sa umeleckému slovu výborne darilo a kde sme sa my, seniori z rôznych kútov Slovenska, cítili ako doma. Úprimne ďakujeme. Záznam z prehliadky bude vysielať RTVS v programe Generácie. O dátume a čase relácie budeme informovať.
Text: Mgr. Dobroslava Luknárová, Katarína Kvetková
Foto: K. Kvetková, J. Pullman.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-