Vo výskumnej činnosti sa zameral hlavne na problematiku banskej dopravy - výsledky aplikovaného výskumu boli publikované v zborníkoch ČSAV a SAV. Nedá sa obísť jeho účasť upriamená na súčasnosť i nedávnu minulosť, nedá sa nespomenúť jeho zainteresovanosť vo vnímaní či v analýzach diania spoločenského na pozadí zmien posledných rokov podmienených sociálne ekonomickými realitami, s nadšením i v sklamaní, v očakávaniach i v rozpakoch po nich. Tak ako prebiehali, nenechávali ho ľahostajným v tom ako a kam smerovali a ako sa javili jeho vnímavému oku. Je človekom jemnej interpretácie javov.
Mohol by som pokračovať a dlhšie nekončiť - obmedzím sa len počtom (60) publicistických článkov posledných rokov v tlači (denníkoch, týždenníkoch - Zmena, Koridor, Slovenská republika, Extra-plus, Literárny týždenník, Nový deň, Slovenské národné noviny) s kritickými či polemickými i diskutabilnými článkami, glosami, fejtónmi.
Ale až ako dôchodca nechal voľnosť svojmu peru v „Malom almanachu spomienok na Ratkovú“, kde ako zostavovateľ sústredil organizačne vkladmi článkov okolo 25 autorov, prevažne ratkovských rodákov s článkami rôzneho tematického, hlavne však spomienkového zamerania (osobnými reminiscenciami i spomienkami prenášanými cez podané tradíciou už od nežijúcich predkov). No ťažiskom jeho práce je kniha vydaná v r. 2013 „Ratková v premenách času a spomienkach“, kde sa v úlohe zostavovateľa a aj autora zaoberá hlavne nežijúcimi, či ešte žijúcimi osobnosťami minulej i súčasnej Ratkovej so zameraním na biografiu a hlavné akcenty charakteristiky významu národného, literárneho, odborného či historicky zaujímavého u konkrétnych postáv. Nástojčivo akceleroval dopovedať to, čo roky v ňom rezonovalo, čo malo termín časovo neodkladný, aby nepodľahlo vstupu entropie z nenávratna. A to bol moment, ktorý ho viedol autorsky i ku vzniku knihy vydanej tohto roku (2014) – „Naši básnici z ratkovskej domoviny“. Bol neúnavný, priam „zaťato pracovitý“, nešetriac seba. Patriotický vzťah k svojmu rodisku nám všetkým bol známy a obdivovaný pri sporadických stretnutiach, pri končiacich a stále nedokončených rozhovoroch odkladaných akože „nabudúce“. Metaforicky povedané, nerád sa vracal z nedobojovaného, nezdieľal ani pomyselne ústup, „anabázu“ z nerealizovaného, neustále sa domáhal, vysvetľoval, argumentoval, ak mal na mysli akýkoľvek projekt prezentácie ratkovskej reality či histórie.
Nemávam ašpirácie k hyperbolizovaniu kohokoľvek a čohokoľvek a asi by o to ani oslávenec nestál, môžem len dodať, vážime si Ťa, ďakujeme Ti a želáme k životnému jubileu - deväťdesiatke, Tebe, nestrácajúcemu mentálny brisk v tom prejave v akom si bol nami poznateľný, veľa zdravia a pohody. Ale i spokojnosti z toho, že z histórie kedysi prosperujúceho mestečka Ratkovej si časť uložil ako vzácnu mincu na dosah potomkom i súčasníkom cez prezentujúce osobnosti na piedestál, ktorý jej v minulosti právom patril - tak nepodobný dnešnej realite.
Miroslav Ďurinda, Košice
{jcomments on}