Ložiská mastenca. Začiatky dobývania tejto suroviny, spadajú do minulého storočia. Prvé práce, pomerne nesystematicky, vykonávali drobní podnikatelia. Dobývali iba najbohatšie časti, čím došlo k značnému znehodnoteniu ložísk.
Ložisko Samo, ktoré leží jz. od ložiska Mútnik, zo začiatku tiež patrilo Ing. Ráztockému, ale už v roku 1933 bola majiteľkou rakúska akciová spoločnosť. V roku 1939 začali raziť Nižnú štôlňu. Spoločnosť, ktorá ťažila až do roku 1944, vlastnila mlyn na mletie mastenca, ktorý bol umiestnený na Maši.
Po roku 1946, dochádza k modernizácii a rozširovaniu závodu Hnúšťa, ako súčasti podniku Slovenské nerudné bane, n. p., ktorý vznikol zlúčením jednotlivých prevádzok. Najväčší rozvoj dosiahol v rokoch 1950 – 1953. V roku 1953 začali raziť Dolnú štôlňu a v roku 1955 Kutaciu štôlňu. Ročná ťažba sa pohybovala okolo 100 tisíc ton. Geologicko-prieskumné práce, zamerané na vyhľadávanie mastenca, začali až od roku 1959, a to najprv na ložisku Samo. Úprava mastenca pozostávala z drvenia a mletia na valcových mlynoch. V roku 2009 ťažobné práce na ložisku mastenca a magnezitu vykonávala organizácia Gemerská nerudná spoločnosť (GENES), a. s. Hnúšťa.
Ložisko mastenca Gemerská Poloma bolo objavené v rokoch 1985-1986, počas vrtného vyhľadávacieho prieskumu cínových rúd pracovníkmi Geologického prieskumu, š. p. Spišská Nová Ves. V rokoch 1987-1995 bolo ložisko preskúmané tou istou organizáciou z prostriedkov štátneho rozpočtu, nákladom cca 25 miliónov Sk. Prieskum ložiska bol ukončený v roku 1995 záverečnou správou s výpočtom zásob. Variantný výpočet zásob v roku 1995 preukázal, že na ložisku sa nachádza 85,4 milióna ton bilančných zásob suroviny s priemernou kvalitou 65,7% mastenca. Vlastník ložiska (štát) v roku 1996 určil dobývací priestor Geologickej službe Slovenskej republiky, ktorá ho následne v roku 1997 zmluvne previedla na organizáciu Rozmin, s. r. o. Rožňava, bez verejnej súťaže a bezodplatne. Dobývací priestor firme pridelili na základe rozsiahlych štúdií. Skúmali parametre ložiska i spôsob, akým sa dá dobývať. V rámci toho sa robilo aj niekoľko vrtov. Baňu začali pripravovať o štyri roky neskôr. Bola vyrazená úvodná úpadnica a realizované s tým súvisiace práce. Pre finančné problémy však museli práce zastaviť. Obnovili ich v druhej polovici roku 2004, keď spoločnosť získala nových majiteľov. V roku 2005 Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi odňal rožňavskej firme Rozmin dobývací priestor na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome. Potom, ako po zložitých právnickych vybavovaniach, práva na dobývanie získala nová spoločnosť, pokračovali v otvárkových prácach. Firma VSK Mining do prípravy ťažby mastenca investovala viac ako 6,5 milióna eur. Postavili povrchové objekty, potrebné na ťažbu a pod zemou vyrazili 2 800 metrov dlhú štôlňu, ktorou sa prepracovávali k ložisku mastenca. Úvodná časť banského diela v dĺžke približne 300 m sa vyrazila tradičnou banskou technológiou za použitia vrtno-trhavinového rozpojovania horniny a kolesovej techniky. Na druhú etapu raziacich prác banského diela bola nasadená najmodernejšia koľajová mechanizácia. Pozostáva z dvojlafetového vrtného vozu spoločnosti Atlas Copco, nakladača značky Häggloader, vozov Shuttletrain a lokomotív DHD 20 a DHD 15 od švédskej spoločnosti GIA Industri AB. Nasadená mechanizácia je úplne nová a v takom komplexnom rozsahu sa na Slovensku ešte nepoužila. Razenie štôlne uvedenými mechanizmami sa oficiálne začalo 19. júla 2007 slávnostným požehnaním štôlne Elisabeth, svätej Barbory a banskej techniky. Ukončené bolo v novembri roku 2009. Spoločnosť VSK Mining spustila v roku 2010 niekoľko rokov pripravovanú ťažbu mastenca. Produkcia ložiska, ktoré patrí k najvýznamnejším v Európe, môže po dosiahnutí plnej kapacity pokryť asi desatinu európskej spotreby.
(POKRAČOVANIE)
Ing. Mikuláš Rozložník
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.