Na námestí Karola Salvu v Klenovci bude od 16:00 otvorený Jarmok remesiel a v Dvore remesiel začne Remeselná škola s detským kútikom. Členovia detských folklórnych kolektívov sa predstavia v detskom programe, pod názvom Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej. Účinkujú DFS Hájik a Podkovička z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Viganček z Košíc, DFS Mladosť z Klenovca a sólistky speváčky Andrejka Rapčanová a Terezka Motyčková. Od 17:20 sa bude pokračovať Módnou prehliadkou Margaréty Hlbockej pod názvom Tradične súčasní. V čase od 18:00 sa bude konať v Kultúrnom dome vernisáž výstavy našej rodáčky Ing. Lucie Dovalovej, pod názvom Krása modrotlače. Kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 18:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme ľudí a zvyky obcí Ratkovská Suchá, Ratková, Sirk a Rákoš, ich históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú obyvatelia obcí a s členmi FS Vepor z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, v réžii Ing. Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Mgr. Viktor Brádňanský. Programom sprevádza Mgr. Katarína Kovačechová. Od 20:00 účinkujúce folklórne kolektívy zúčastnia slávnostného otvorenia 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka 2019. Večerný program Na Klenovskom bále patrí dvom Folklórnym súborom, a to FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberka, v réžii Stanislavy Zvarovej, na príprave sa podieľajú Viktor Brádňanský, Lucia Zvarová a Jaroslav Piliarik. (na) Zdar Boh je názov programu Folklórneho súboru Krtíšan z Veľkého Krtíša, s baníckou tematikou. Autormi programu sú: scenár Filip Takáč, Cyril Páriš, choreografia Filip Takáč, scéna: Silvia Svákusová, hudba Martin Ďurov, Alžbeta Bystrianska,Tomáš Gašpierik. Záver večera bude patriť koncertu Ľudovej hudbe Michal Noga Band .
Sobotné ráno nás pozdravia, pozývačkami po obci účinkujúci slávností. V priestoroch, Dvora remesiel, sa aj v tomto roku, predstavia heligonkári na 29. ročníku prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Od 11:00 bude prebiehať pri kolešni v paruku – Múzeu súkenníctva a gubárstva škola spevu. Presne na poludnie bude ukážka Prijímanie do Cechu baníckeho, v ktorej sa predstavia FS Gemer z Dobšinej a FSk Sitňan z Banskej Štiavnice a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Mgr. Viktora Brádňanského.
Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovnosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov, v réžii Bc. Jarky Lajgútovej. Od 14:00 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, ZŠ z Jelšavy, Zornička a Mladosť z Klenovca, pod názvom Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej. Od 15:00 bude scéna patriť súťaži Drótova nôta, v podaní ľudových hudieb folklórnych kolektívov Urpín z Banskej Bystrice, Hornád z Košíc, Parta, a Ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca.
Zo scény v remeselnom dvore sa o 16:30 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia UFS Mladosť z Banskej Bystrice, zahraničné kolektívy FS LIPTAR – spolok Ľ. Štúra z Melbourne z Austrálie a citaristi z Mihálygerge z Maďarska. V programe Srdžiaško Mirka Barana v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej sa o 17:30 predstavia Anka Molnárová, Radoslav Dusa, Michal Šimko ĽH Lykovec z Revúcej, programom sprevádza Marcela Čížová. Večerný program, od 18:15 bude patriť Folklórnemu súboru Urpín z Banskej Bystrice, pod názvom Cez ten Majer, v réžii Petra Pohančaníka. Čo vzklíčilo zo zrniek, je názov regionálneho programu, v réžii Romana Malatinca v spolupráci s Jaroslavom Piliarikom a Stanislavou Zvarovou, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Gemer z Dobšinej, spevácke skupiny Húžva a Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Tomáš Vaculčiak z Revúcej a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. O 20:30 sa presúvame na scénu v Remeselnom dvore, na koncert word music z Terchovej Nebeská muzika. Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom, OKAMIH.
Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznie posledný program 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, Klenovská Rontouka, a to Zo sveta, v réžii Mgr. Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Hajov zo Strečna, DFSk Stráne z Važca, Dievčenskej speváckej skupiny Hornád z Košíc, Ľudovej hudby FS Podpoľanec z Detvy a Ľuboš Vidiečan z Detvy.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Dvor nádeje, Remeselný dvor, Chovateľský, Starých mám, MR Teplý Vrch, Haluškový, Štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský, Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality halušky, lokše, Jelšavské guľky, Muránske buchty. Vidieť ako sa vyrábajú gágoríky – brdáriky, krekeše.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, www. rimava.sk, www.jankohrasko.sk, www.folklorista.sk, www.echoviny.sk.
Tím 41. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Stanislava Zvarová,
dramaturgička slávností
Na námestí Karola Salvu v Klenovci bude od 16:00 otvorený Jarmok remesiel a v Dvore remesiel začne Remeselná škola s detským kútikom. Členovia detských folklórnych kolektívov sa predstavia v detskom programe, pod názvom Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej. Účinkujú DFS Hájik a Podkovička z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Viganček z Košíc, DFS Mladosť z Klenovca a sólistky speváčky Andrejka Rapčanová a Terezka Motyčková. Od 17:20 sa bude pokračovať Módnou prehliadkou Margaréty Hlbockej pod názvom Tradične súčasní. V čase od 18:00 sa bude konať v Kultúrnom dome vernisáž výstavy našej rodáčky Ing. Lucie Dovalovej, pod názvom Krása modrotlače. Kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 18:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme ľudí a zvyky obcí Ratkovská Suchá, Ratková, Sirk a Rákoš, ich históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú obyvatelia obcí a s členmi FS Vepor z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, v réžii Ing. Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Mgr. Viktor Brádňanský. Programom sprevádza Mgr. Katarína Kovačechová. Od 20:00 účinkujúce folklórne kolektívy zúčastnia slávnostného otvorenia 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka 2019. Večerný program Na Klenovskom bále patrí dvom Folklórnym súborom, a to FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberka, v réžii Stanislavy Zvarovej, na príprave sa podieľajú Viktor Brádňanský, Lucia Zvarová a Jaroslav Piliarik . (na) Zdar Boh je názov programu Folklórneho súboru Krtíšan z Veľkého Krtíša, s baníckou tematikou. Autormi programu sú: scenár Filip Takáč, Cyril Páriš, choreografia Filip Takáč, scéna: Silvia Svákusová, hudba Martin Ďurov, Alžbeta Bystrianska,Tomáš Gašpierik. Záver večera bude patriť koncertu Ľudovej hudbe Michal Noga Band .
Sobotné ráno nás pozdravia, pozývačkami po obci účinkujúci slávností. V priestoroch, Dvora remesiel, sa aj v tomto roku, predstavia heligonkári na 29. ročníku prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Od 11:00 bude prebiehať pri kolešni v paruku – Múzeu súkenníctva a gubárstva škola spevu. Presne na poludnie bude ukážka Prijímanie do Cechu baníckeho, v ktorej sa predstavia FS Gemer z Dobšinej a FSk Sitňan z Banskej Štiavnice a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Mgr. Viktora Brádňanského.
Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovnosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov, v réžii Bc. Jarky Lajgútovej. Od 14:00 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, ZŠ z Jelšavy, Zornička a Mladosť z Klenovca, pod názvom Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej. Od 15:00 bude scéna patriť súťaži Drótova nôta, v podaní ľudových hudieb folklórnych kolektívov Urpín z Banskej Bystrice, Hornád z Košíc, Parta, a Ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca.
Zo scény v remeselnom dvore sa o 16:30 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia UFS Mladosť z Banskej Bystrice, zahraničné kolektívy FS LIPTAR – spolok Ľ. Štúra z Melbourne z Austrálie a citaristi z Mihálygerge z Maďarska. V programe Srdžiaško Mirka Barana v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej sa o 17:30 predstavia Anka Molnárová, Radoslav Dusa, Michal Šimko ĽH Lykovec z Revúcej, programom sprevádza Marcela Čížová. Večerný program, od 18:15 bude patriť Folklórnemu súboru Urpín z Banskej Bystrice, pod názvom Cez ten Majer, v réžii Petra Pohančaníka . Čo vzklíčilo zo zrniek, je názov regionálneho programu, v réžii Romana Malatinca v spolupráci s Jaroslavom Piliarikom a Stanislavou Zvarovou, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Gemer z Dobšinej, spevácke skupiny Húžva a Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Tomáš Vaculčiak z Revúcej a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. O 20:30 sa presúvame na scénu v Remeselnom dvore, na koncert word music z Terchovej Nebeská muzika. Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom, OKAMIH.
Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznie posledný program 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, Klenovská Rontouka, a to Zo sveta, v réžii Mgr. Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Hajov zo Strečna, DFSk Stráne z Važca, Dievčenskej speváckej skupiny Hornád z Košíc, Ľudovej hudby FS Podpoľanec z Detvy a Ľuboš Vidiečan z Detvy.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Dvor nádeje, Remeselný dvor, Chovateľský, Starých mám, MR Teplý Vrch, Haluškový, Štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský, Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality halušky, lokše, Jelšavské guľky, Muránske buchty. Vidieť ako sa vyrábajú gágoríky – brdáriky, krekeše.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, www. rimava.sk, www.jankohrasko.sk, www.folklorista.sk, www.echoviny.sk.
Tím 41. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.