Na námestí Karola Salvu v Klenovci bude od 16:00 otvorený Jarmok remesiel a v Dvore remesiel začne Remeselná škola s detským kútikom. Členovia detských folklórnych kolektívov sa predstavia v detskom programe, pod názvom Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej. Účinkujú DFS Hájik a Podkovička z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Viganček z Košíc, DFS Mladosť z Klenovca a sólistky speváčky Andrejka Rapčanová a Terezka Motyčková. Od 17:20 sa bude pokračovať Módnou prehliadkou Margaréty Hlbockej pod názvom Tradične súčasní. V čase od 18:00 sa bude konať v Kultúrnom dome vernisáž výstavy našej rodáčky Ing. Lucie Dovalovej, pod názvom Krása modrotlače. Kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 18:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme ľudí a zvyky obcí Ratkovská Suchá, Ratková, Sirk a Rákoš, ich históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú obyvatelia obcí a s členmi FS Vepor z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, v réžii Ing. Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Mgr. Viktor Brádňanský. Programom sprevádza Mgr. Katarína Kovačechová. Od 20:00 účinkujúce folklórne kolektívy zúčastnia slávnostného otvorenia 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka 2019. Večerný program Na Klenovskom bále patrí dvom Folklórnym súborom, a to FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberka, v réžii Stanislavy Zvarovej, na príprave sa podieľajú Viktor Brádňanský, Lucia Zvarová a Jaroslav Piliarik. (na) Zdar Boh je názov programu Folklórneho súboru Krtíšan z Veľkého Krtíša, s baníckou tematikou. Autormi programu sú: scenár Filip Takáč, Cyril Páriš, choreografia Filip Takáč, scéna: Silvia Svákusová, hudba Martin Ďurov, Alžbeta Bystrianska,Tomáš Gašpierik. Záver večera bude patriť koncertu Ľudovej hudbe Michal Noga Band .
Sobotné ráno nás pozdravia, pozývačkami po obci účinkujúci slávností. V priestoroch, Dvora remesiel, sa aj v tomto roku, predstavia heligonkári na 29. ročníku prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Od 11:00 bude prebiehať pri kolešni v paruku – Múzeu súkenníctva a gubárstva škola spevu. Presne na poludnie bude ukážka Prijímanie do Cechu baníckeho, v ktorej sa predstavia FS Gemer z Dobšinej a FSk Sitňan z Banskej Štiavnice a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Mgr. Viktora Brádňanského.
Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovnosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov, v réžii Bc. Jarky Lajgútovej. Od 14:00 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, ZŠ z Jelšavy, Zornička a Mladosť z Klenovca, pod názvom Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej. Od 15:00 bude scéna patriť súťaži Drótova nôta, v podaní ľudových hudieb folklórnych kolektívov Urpín z Banskej Bystrice, Hornád z Košíc, Parta, a Ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca.
Zo scény v remeselnom dvore sa o 16:30 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia UFS Mladosť z Banskej Bystrice, zahraničné kolektívy FS LIPTAR – spolok Ľ. Štúra z Melbourne z Austrálie a citaristi z Mihálygerge z Maďarska. V programe Srdžiaško Mirka Barana v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej sa o 17:30 predstavia Anka Molnárová, Radoslav Dusa, Michal Šimko ĽH Lykovec z Revúcej, programom sprevádza Marcela Čížová. Večerný program, od 18:15 bude patriť Folklórnemu súboru Urpín z Banskej Bystrice, pod názvom Cez ten Majer, v réžii Petra Pohančaníka. Čo vzklíčilo zo zrniek, je názov regionálneho programu, v réžii Romana Malatinca v spolupráci s Jaroslavom Piliarikom a Stanislavou Zvarovou, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Gemer z Dobšinej, spevácke skupiny Húžva a Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Tomáš Vaculčiak z Revúcej a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. O 20:30 sa presúvame na scénu v Remeselnom dvore, na koncert word music z Terchovej Nebeská muzika. Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom, OKAMIH.
Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznie posledný program 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, Klenovská Rontouka, a to Zo sveta, v réžii Mgr. Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Hajov zo Strečna, DFSk Stráne z Važca, Dievčenskej speváckej skupiny Hornád z Košíc, Ľudovej hudby FS Podpoľanec z Detvy a Ľuboš Vidiečan z Detvy.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Dvor nádeje, Remeselný dvor, Chovateľský, Starých mám, MR Teplý Vrch, Haluškový, Štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský, Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality halušky, lokše, Jelšavské guľky, Muránske buchty. Vidieť ako sa vyrábajú gágoríky – brdáriky, krekeše.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, www. rimava.sk, www.jankohrasko.sk, www.folklorista.sk, www.echoviny.sk.
Tím 41. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Stanislava Zvarová,
dramaturgička slávností
Na námestí Karola Salvu v Klenovci bude od 16:00 otvorený Jarmok remesiel a v Dvore remesiel začne Remeselná škola s detským kútikom. Členovia detských folklórnych kolektívov sa predstavia v detskom programe, pod názvom Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej. Účinkujú DFS Hájik a Podkovička z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Viganček z Košíc, DFS Mladosť z Klenovca a sólistky speváčky Andrejka Rapčanová a Terezka Motyčková. Od 17:20 sa bude pokračovať Módnou prehliadkou Margaréty Hlbockej pod názvom Tradične súčasní. V čase od 18:00 sa bude konať v Kultúrnom dome vernisáž výstavy našej rodáčky Ing. Lucie Dovalovej, pod názvom Krása modrotlače. Kurátorkou výstavy je Mgr. Anetta Cvachová. Od 18:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme ľudí a zvyky obcí Ratkovská Suchá, Ratková, Sirk a Rákoš, ich históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú obyvatelia obcí a s členmi FS Vepor z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, v réžii Ing. Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci, Mgr. Viktor Brádňanský. Programom sprevádza Mgr. Katarína Kovačechová. Od 20:00 účinkujúce folklórne kolektívy zúčastnia slávnostného otvorenia 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka 2019. Večerný program Na Klenovskom bále patrí dvom Folklórnym súborom, a to FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberka, v réžii Stanislavy Zvarovej, na príprave sa podieľajú Viktor Brádňanský, Lucia Zvarová a Jaroslav Piliarik . (na) Zdar Boh je názov programu Folklórneho súboru Krtíšan z Veľkého Krtíša, s baníckou tematikou. Autormi programu sú: scenár Filip Takáč, Cyril Páriš, choreografia Filip Takáč, scéna: Silvia Svákusová, hudba Martin Ďurov, Alžbeta Bystrianska,Tomáš Gašpierik. Záver večera bude patriť koncertu Ľudovej hudbe Michal Noga Band .
Sobotné ráno nás pozdravia, pozývačkami po obci účinkujúci slávností. V priestoroch, Dvora remesiel, sa aj v tomto roku, predstavia heligonkári na 29. ročníku prehliadke heligonkárov pod názvom Klenovská heligónka. Od 11:00 bude prebiehať pri kolešni v paruku – Múzeu súkenníctva a gubárstva škola spevu. Presne na poludnie bude ukážka Prijímanie do Cechu baníckeho, v ktorej sa predstavia FS Gemer z Dobšinej a FSk Sitňan z Banskej Štiavnice a členovia folklórnych kolektívov, v réžii Mgr. Viktora Brádňanského.
Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovnosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov, v réžii Bc. Jarky Lajgútovej. Od 14:00 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, ZŠ z Jelšavy, Zornička a Mladosť z Klenovca, pod názvom Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej. Od 15:00 bude scéna patriť súťaži Drótova nôta, v podaní ľudových hudieb folklórnych kolektívov Urpín z Banskej Bystrice, Hornád z Košíc, Parta, a Ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca.
Zo scény v remeselnom dvore sa o 16:30 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia UFS Mladosť z Banskej Bystrice, zahraničné kolektívy FS LIPTAR – spolok Ľ. Štúra z Melbourne z Austrálie a citaristi z Mihálygerge z Maďarska. V programe Srdžiaško Mirka Barana v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej sa o 17:30 predstavia Anka Molnárová, Radoslav Dusa, Michal Šimko ĽH Lykovec z Revúcej, programom sprevádza Marcela Čížová. Večerný program, od 18:15 bude patriť Folklórnemu súboru Urpín z Banskej Bystrice, pod názvom Cez ten Majer, v réžii Petra Pohančaníka . Čo vzklíčilo zo zrniek, je názov regionálneho programu, v réžii Romana Malatinca v spolupráci s Jaroslavom Piliarikom a Stanislavou Zvarovou, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy, Gemer z Dobšinej, spevácke skupiny Húžva a Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca, Tomáš Vaculčiak z Revúcej a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. O 20:30 sa presúvame na scénu v Remeselnom dvore, na koncert word music z Terchovej Nebeská muzika. Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom, OKAMIH.
Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole zaznie posledný program 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, Klenovská Rontouka, a to Zo sveta, v réžii Mgr. Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Hajov zo Strečna, DFSk Stráne z Važca, Dievčenskej speváckej skupiny Hornád z Košíc, Ľudovej hudby FS Podpoľanec z Detvy a Ľuboš Vidiečan z Detvy.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Dvor nádeje, Remeselný dvor, Chovateľský, Starých mám, MR Teplý Vrch, Haluškový, Štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský, Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality halušky, lokše, Jelšavské guľky, Muránske buchty. Vidieť ako sa vyrábajú gágoríky – brdáriky, krekeše.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, www. rimava.sk, www.jankohrasko.sk, www.folklorista.sk, www.echoviny.sk.
Tím 41. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-