Naše slávnosti navštívili aj hosťujúce kolektívy Dobroda z Mihálygerge z Maďarska a Slováci žijúci v Austrálii v meste Melbourne, FS Liptar – Spolok Ľudovíta Štúra.
V tomto roku boli slávnosti dramaturgicky zamerané na remeselné a banícke tradície.
Na podujatí sa zrealizovalo 17 scénických programov, a to: Detský program Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej z Košíc, v ktorom sa predstavili úspešné kolektívy z regionálnej a krajskej súťaže choroeografií a sólistov spevákov, a to: Andrejka Rapčanová z Klenovca, Terezka Motyčková z Revúcej, DFS Mladosť z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček a Podkovička z Rimavskej Soboty, hosťom programu bol DFS Viganček z Košíc. Po prvý krát sme uviedli módnu prehliadku, pod názvom Tradične súčasní, v réžii Stanislavy Zvarovej, ktorá prezentovala tvorbu Margaréty Hlubockej a tradičný odev z modrotlače. V rámci podujatia sa prezentoval v komornom programe projekt Roztratené zrnká, ktorého cieľom je terénny výskum folklórnych javov. V tomto roku sme prezentovali obce Ratková, Ratkovská Suchá, Rákoš a Sirk, v réžii Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Po otvorení slávností, v rámci ktorých boli odovzdané ocenenia starostkou obce, pokračoval program Na Klenovskom bále, kde sa predstavili FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberku, v réžii Stanislavy Zvarovej a Igora Littvu. Večerný program (na)ZdarBoh, v podaní FS Krtíšan z Veľkého Krtíša, ktorý pripravili Filip Takáč a Cyril Páriš sme vzdali poctu baníctvu.
Záver piatkajšieho večera patril koncertu v podaní Ľudovej hudby Michal Noga Band.
Sobotňajšie scénické programy začali prehliadkou heligónky, pod názvom Klenovská heligónka, v ktorej sa predstavilo 38 heligonkárov. Réžia programu bola pod taktovkou Vladimíra Petrinca a Drahomíra Daloša. Prehliadku zorganizoval Jaroslav Zvara. Ukážku prijímania do Cechu baníckeho, v réžii Viktora Brádňanského realizovali FS Sitňan z Banskej Štiavnice a FS Gemer z Dobšinej. Do Baníckeho cechu bola prijatá dramaturgička slávností Stanislava Zvarová. Sobotňajšie popoludnie patrilo aj deťom, v programe Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej, v ktorom sa predstavili DFS Hájik a DFS Lieskovček z Rimavskej Soboty, DFS Jelšavanček z Jelšavy, DFS Zrkadielko z Hnúšte a DFS Zornička z Klenovca a sólistky speváčky Lucia Jakabšicová, Alžbeta Váradiová.
Tradične je súčasťou slávností súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta. V tomto roku súťažilo šesť ľudových hudieb v réžii Vladimíra Petrinca. V programe sa predstavila Folklórna skupina Zpod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy. Ej veď sme sa tak zišli, bol názov programu, v ktorom sa predstavili hostia z Austrálie z Melbourne, z Mihálygerge z Maďarska a FS Mladosť z Banskej Bystrice, v réžii Martina Urbana. Nechýbala spomienka na gemerského speváka, muzikanta, pedagóga, pod názvom Srdiaško Mirka Barana, v réžii Marcely Čížovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Piliarik. Cez ten majer, bol názov programu, ktorým sa predstavil FS Urpín z Banskej Bystrice, ktorého autorom bol Michal Majer. Regionálne folklórne súbory Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Vepor z Klenovca, spevácke skupiny Skaliny a Húžva z Hnúšte, fujaristi Milan Katreniak, Dušan Ceber a hostia z Horného Gemera, Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy a Folklórny súbor Gemer z Dobšinej sa prestavili v programe Čo vzklíčilo zo zrniek. V réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej bol prezentovaný aj materiál zozbieraný v terénnom výskume, v rámci projektu Roztratené zrnká.
Pre milovníkov world music sa predstavila Nebeská muzika zTerchovej. Záver sobotňajšieho večera patril Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom Okamih, v réžii Štefana Šteca.
Záverečný program slávností sa konal v nedeľu, v Kostole ECAV v Klenovci, po Službách Božích, a to pod názvom Zo sveta, v réžii Andrei Jágerovej. Učinkovali FSk Hajov zo Strečna, ĽH FS Podpoľanec z Detvy, Ľuboš Vidiečan z Detvy, DSSk Hornád z Košíc, FSk Stráne z Važca a Andrea Jágerová.
Počas troch dní sa predstavilo v programoch 42 kolektívov, 1080 účinkujúcich.
Pre účastníkov boli pripravené sprievodné, mimoscénické aktivity, a to: tradičné dvory – Klenovský, Francúzsky, Jelšavský, Štrúdľový, Starých mám, Chovateľský, Dvor nádejí, Kováčsky, Dvor remesiel. Pre návštevníkov sme ponúkli tri výstavy, a to: v kultúrnom dome Krása modrotlače, autorská výstava Lucie Dovalovej, kurátorkou výstavy bola Anetta Cvachová. V Múzeu Súkenníctva a gubárstva sme prezentovali súkenníctvo a gubárstvo v Klenovci, s ukážkami miestneho gubára Jána Fottu, a výstavou fotografií Tradičné ovčiarstvo v Klenovci, ktorú nám poskytla Miestna akčná skupina Malohont. V Tradičnej Klenovskej izbe sme okrem stálej expozície prezentovali DVD záznamy z predchádzajúcich komorných programov, na základe projektu Roztratené zrnká, v exteriéry doplnené fotografiami z 10 ročníkov výskumu.
Realizoval sa Jarmok remesiel, na ktorom sa prezentovalo v piatok: 47remeselníkov a v sobotu 64 remeselníkov. V dvore remesiel, s detským kútikom, na tvorivých dielňach pracovalo 12 lektorov, ktorý zabezpečovala Magdaléna Kantorová. S Ľudovou hudbou Parta zo Strečna sme pre verejnosť pripravili Školu spevu. Tanečníci z FS Vepor z Klenovca Lucia Zvarová a Kristián Pockľan, s ĽH FS Vepor realizovali Školu tanca – Strofické tance z Klenovca. Pre účastníkov slávností i v tomto roku pripravila Jaroslava Lajgútová súťaž O starostkin dukát, ktorej sa zúčastnilo 5 kolektívov. V súťaži gastronomických špecialít, súťažili kuchári o najlepší baraní guláš. Okrem prezentácie guláša, sa mohli návštevníci priučiť vareniu halušiek, gemerských guliek z Jelšavy, výroby gágoríkov a lokší z Kraskova. Na programoch spolupracovalo 15 autorov a 7 asistenti. Jednotlivé programy sprevádzali moderátori Peter Cítenyi, Katarína Kovačechová, Marcela Čížová, Juraj Genčanský, Marianna Resutiková, Andrea Jágerová, Alžbetka Chmelková, Drahomír Daloš.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili k realizácii 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, a to zamestnancom Gemersko – malohontského osvetovohé strediska v Rimavskej Sobote, Obci Klenovec, dobrovoľníkom o. z. RODON Klenovec, FS Vepor z Klenovca, Jednote Dôchodcov a Klubu dôchodcov z Klenovca, mladým dobrovoľníkom z obce, ale aj mimo regiónu, Červenému krížu, kuchárom, upratovačkám....
Ďakujeme všetkým účinkujúcim, autorom a asistentom ale aj návštevníkom podujatia za ich priazeň, za ich účasť. Vďaka patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Regina Stred, www.rimava.sk, tvrimava.sk, folklorista.sk, Jankohasko.sk, echoviny.sk, Majgemer.sk, a reklamným partnerom Coca Cola, Kofola, Zlatý Bažant, Pekáreň Hriňová, Kongo, Figuli s.r.o.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská a z 2% dane o.z. RODON Klenovec."
Stanislava Zvarová,
dramaturgička GMFS
Fotografie: Peter Poboček

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-