Naše slávnosti navštívili aj hosťujúce kolektívy Dobroda z Mihálygerge z Maďarska a Slováci žijúci v Austrálii v meste Melbourne, FS Liptar – Spolok Ľudovíta Štúra.
V tomto roku boli slávnosti dramaturgicky zamerané na remeselné a banícke tradície.
Na podujatí sa zrealizovalo 17 scénických programov, a to: Detský program Slúžil som slúžil, v réžii Lenky Adzimovej z Košíc, v ktorom sa predstavili úspešné kolektívy z regionálnej a krajskej súťaže choroeografií a sólistov spevákov, a to: Andrejka Rapčanová z Klenovca, Terezka Motyčková z Revúcej, DFS Mladosť z Klenovca, Lykovček z Revúcej, Hájiček a Podkovička z Rimavskej Soboty, hosťom programu bol DFS Viganček z Košíc. Po prvý krát sme uviedli módnu prehliadku, pod názvom Tradične súčasní, v réžii Stanislavy Zvarovej, ktorá prezentovala tvorbu Margaréty Hlubockej a tradičný odev z modrotlače. V rámci podujatia sa prezentoval v komornom programe projekt Roztratené zrnká, ktorého cieľom je terénny výskum folklórnych javov. V tomto roku sme prezentovali obce Ratková, Ratkovská Suchá, Rákoš a Sirk, v réžii Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Zvara, Viktor Brádňanský. Po otvorení slávností, v rámci ktorých boli odovzdané ocenenia starostkou obce, pokračoval program Na Klenovskom bále, kde sa predstavili FS Vepor z Klenovca a FS Liptov z Ružomberku, v réžii Stanislavy Zvarovej a Igora Littvu. Večerný program (na)ZdarBoh, v podaní FS Krtíšan z Veľkého Krtíša, ktorý pripravili Filip Takáč a Cyril Páriš sme vzdali poctu baníctvu.
Záver piatkajšieho večera patril koncertu v podaní Ľudovej hudby Michal Noga Band.
Sobotňajšie scénické programy začali prehliadkou heligónky, pod názvom Klenovská heligónka, v ktorej sa predstavilo 38 heligonkárov. Réžia programu bola pod taktovkou Vladimíra Petrinca a Drahomíra Daloša. Prehliadku zorganizoval Jaroslav Zvara. Ukážku prijímania do Cechu baníckeho, v réžii Viktora Brádňanského realizovali FS Sitňan z Banskej Štiavnice a FS Gemer z Dobšinej. Do Baníckeho cechu bola prijatá dramaturgička slávností Stanislava Zvarová. Sobotňajšie popoludnie patrilo aj deťom, v programe Zlatá brána, v réžii Lucii Zvarovej, v ktorom sa predstavili DFS Hájik a DFS Lieskovček z Rimavskej Soboty, DFS Jelšavanček z Jelšavy, DFS Zrkadielko z Hnúšte a DFS Zornička z Klenovca a sólistky speváčky Lucia Jakabšicová, Alžbeta Váradiová.
Tradične je súčasťou slávností súťaž ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta. V tomto roku súťažilo šesť ľudových hudieb v réžii Vladimíra Petrinca. V programe sa predstavila Folklórna skupina Zpod Kohúta z Revúčky - Muránskej Zdychavy. Ej veď sme sa tak zišli, bol názov programu, v ktorom sa predstavili hostia z Austrálie z Melbourne, z Mihálygerge z Maďarska a FS Mladosť z Banskej Bystrice, v réžii Martina Urbana. Nechýbala spomienka na gemerského speváka, muzikanta, pedagóga, pod názvom Srdiaško Mirka Barana, v réžii Marcely Čížovej, príprava Stanislava Zvarová, Jaroslav Piliarik. Cez ten majer, bol názov programu, ktorým sa predstavil FS Urpín z Banskej Bystrice, ktorého autorom bol Michal Majer. Regionálne folklórne súbory Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Vepor z Klenovca, spevácke skupiny Skaliny a Húžva z Hnúšte, fujaristi Milan Katreniak, Dušan Ceber a hostia z Horného Gemera, Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy a Folklórny súbor Gemer z Dobšinej sa prestavili v programe Čo vzklíčilo zo zrniek. V réžii Romana Malatinca a Stanislavy Zvarovej bol prezentovaný aj materiál zozbieraný v terénnom výskume, v rámci projektu Roztratené zrnká.
Pre milovníkov world music sa predstavila Nebeská muzika zTerchovej. Záver sobotňajšieho večera patril Folklórnemu súboru Hornád z Košíc, s programom Okamih, v réžii Štefana Šteca.
Záverečný program slávností sa konal v nedeľu, v Kostole ECAV v Klenovci, po Službách Božích, a to pod názvom Zo sveta, v réžii Andrei Jágerovej. Učinkovali FSk Hajov zo Strečna, ĽH FS Podpoľanec z Detvy, Ľuboš Vidiečan z Detvy, DSSk Hornád z Košíc, FSk Stráne z Važca a Andrea Jágerová.
Počas troch dní sa predstavilo v programoch 42 kolektívov, 1080 účinkujúcich.
Pre účastníkov boli pripravené sprievodné, mimoscénické aktivity, a to: tradičné dvory – Klenovský, Francúzsky, Jelšavský, Štrúdľový, Starých mám, Chovateľský, Dvor nádejí, Kováčsky, Dvor remesiel. Pre návštevníkov sme ponúkli tri výstavy, a to: v kultúrnom dome Krása modrotlače, autorská výstava Lucie Dovalovej, kurátorkou výstavy bola Anetta Cvachová. V Múzeu Súkenníctva a gubárstva sme prezentovali súkenníctvo a gubárstvo v Klenovci, s ukážkami miestneho gubára Jána Fottu, a výstavou fotografií Tradičné ovčiarstvo v Klenovci, ktorú nám poskytla Miestna akčná skupina Malohont. V Tradičnej Klenovskej izbe sme okrem stálej expozície prezentovali DVD záznamy z predchádzajúcich komorných programov, na základe projektu Roztratené zrnká, v exteriéry doplnené fotografiami z 10 ročníkov výskumu.
Realizoval sa Jarmok remesiel, na ktorom sa prezentovalo v piatok: 47remeselníkov a v sobotu 64 remeselníkov. V dvore remesiel, s detským kútikom, na tvorivých dielňach pracovalo 12 lektorov, ktorý zabezpečovala Magdaléna Kantorová. S Ľudovou hudbou Parta zo Strečna sme pre verejnosť pripravili Školu spevu. Tanečníci z FS Vepor z Klenovca Lucia Zvarová a Kristián Pockľan, s ĽH FS Vepor realizovali Školu tanca – Strofické tance z Klenovca. Pre účastníkov slávností i v tomto roku pripravila Jaroslava Lajgútová súťaž O starostkin dukát, ktorej sa zúčastnilo 5 kolektívov. V súťaži gastronomických špecialít, súťažili kuchári o najlepší baraní guláš. Okrem prezentácie guláša, sa mohli návštevníci priučiť vareniu halušiek, gemerských guliek z Jelšavy, výroby gágoríkov a lokší z Kraskova. Na programoch spolupracovalo 15 autorov a 7 asistenti. Jednotlivé programy sprevádzali moderátori Peter Cítenyi, Katarína Kovačechová, Marcela Čížová, Juraj Genčanský, Marianna Resutiková, Andrea Jágerová, Alžbetka Chmelková, Drahomír Daloš.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa pričinili k realizácii 41. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností, a to zamestnancom Gemersko – malohontského osvetovohé strediska v Rimavskej Sobote, Obci Klenovec, dobrovoľníkom o. z. RODON Klenovec, FS Vepor z Klenovca, Jednote Dôchodcov a Klubu dôchodcov z Klenovca, mladým dobrovoľníkom z obce, ale aj mimo regiónu, Červenému krížu, kuchárom, upratovačkám....
Ďakujeme všetkým účinkujúcim, autorom a asistentom ale aj návštevníkom podujatia za ich priazeň, za ich účasť. Vďaka patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Regina Stred, www.rimava.sk, tvrimava.sk, folklorista.sk, Jankohasko.sk, echoviny.sk, Majgemer.sk, a reklamným partnerom Coca Cola, Kofola, Zlatý Bažant, Pekáreň Hriňová, Kongo, Figuli s.r.o.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Matica Slovenská a z 2% dane o.z. RODON Klenovec."
Stanislava Zvarová,
dramaturgička GMFS
Fotografie: Peter Poboček

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-