piatok, 17 júl 2026 18:22
Takto sa začali v Revúcej moje najkrajšie roky v súbore s tými najkrajšími dievčatami Doporučený
Napísal(a) J. Gallo
Ako chlapec z dediny (Honce, okres Rožňava) som v r. 1962 prišiel študovať na Strednú poľnohospodársku školu v Revúcej. Vyrastal som na poľnohospodárskom grunte (nechcem napísať, že kravám a koňom pri zadku), takže výber strednej školy nebol zložitý.
Keď som bol v druhom ročníku (1963) – mimochodom, býval som na školskom internáte – jedného večera nás do spoločenskej miestnosti zavolali vychovávateľ a pani Žipajová, manželka riaditeľa školy a vedúca folklórneho súboru. Robili „výberové“ konanie. Buď vás vybrali, alebo ste sa prihlásili dobrovoľne. Ja som sa prihlásil.
Takto sa začali moje najkrajšie roky v súbore s tými najkrajšími dievčatami, s ktorými som mal tú česť v tom čase tancovať. Veď keď sa pozriete na tú fotku, boli to najkrajšie dievčatá v súbore.
Keď som bol v druhom ročníku (1963) – mimochodom, býval som na školskom internáte – jedného večera nás do spoločenskej miestnosti zavolali vychovávateľ a pani Žipajová, manželka riaditeľa školy a vedúca folklórneho súboru. Robili „výberové“ konanie. Buď vás vybrali, alebo ste sa prihlásili dobrovoľne. Ja som sa prihlásil.
Takto sa začali moje najkrajšie roky v súbore s tými najkrajšími dievčatami, s ktorými som mal tú česť v tom čase tancovať. Veď keď sa pozriete na tú fotku, boli to najkrajšie dievčatá v súbore.
Aj dnes, keď pozerám na tú fotografiu, je mi krásne na duši. Kroje im veľmi pristali. Chodili sme vystupovať všade, kam nás pozvali. Teraz mi je tak trochu clivo, ale som realista a hovorím, že každá doba má svoj: „Rím“.
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13320/takto-sa-zacali-v-revucej-moje-najkrajsie-roky-v-subore-s-tymi-najkrajsimi-dievcatami#sigProGalleriad3a8078432
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13320/takto-sa-zacali-v-revucej-moje-najkrajsie-roky-v-subore-s-tymi-najkrajsimi-dievcatami#sigProGalleriad3a8078432
Srdečný pozdrav všetkým, ale najmä dievčatám, ktoré ma ešte spoznajú na fotografii.
Ján GALLO
ˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇˇ
POZNÁMKA redakcie Maj Gemer:
HĽADAJÚ SA PAMÄTNÍCI: Spoznávate dievčatá a chlapcov z poľnohospodárskej školy v Revúcej?
Spomienky na mladosť nevyblednú ani po desaťročiach. Obraciame sa na absolventov, pamätníkov a rodákov z Gemera s prosbou o pomoc pri oživení jedného krásneho príbehu z 60. rokov.
Hľadáme spolužiakov, kamarátov a najmä členov folklórneho súboru, ktorý fungoval pri Strednej poľnohospodárskej technickej škole (SPTŠ) v Revúcej.
Hľadáme odpovede najmä na tieto otázky:
- Študovali ste v rokoch 1962 – 1966 na SPTŠ v Revúcej alebo ste bývali na tamojšom školskom internáte?
- Spomínate si na vtedajšieho pána riaditeľa Žipaja a jeho manželku, pani Žipajovú, ktorá viedla školský folklórny súbor?
- Spoznávate na priloženej fotografii vtedajšie mladé dievčatá v krojoch alebo chlapca z dediny Honce, ktorý s nimi tancoval?
Každá doba má svoj „Rím“, no priateľstvá a zážitky z mladosti zostávajú. Pomôžte nám spojiť ľudí, ktorí pred vyše 60 rokmi reprezentovali školu, nosili krásne gemerské kroje a rozdávali radosť všade, kam ich pozvali.
Ako sa môžete zapojiť?
- Komentujte: Napíšte nám do komentárov svoje spomienky alebo mená, ktoré si pamätáte.
- Zdieľajte: Prepošlite tento príspevok svojim rodičom, starým rodičom či známym z okolia Revúcej a Rožňavy.
- Napíšte nám správu: Ak máte doma ďalšie fotografie alebo kroniky z týchto čias, budeme vďační za každý detail.
Ďakujeme, že pomáhate uchovať živú históriu nášho regiónu!
Spomienky pošlite na adresu:
Zverejnené v
Folklór
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-