sobota, 01 august 2026 16:52
Gemerský folklórny festival Rejdová 2026 Vás očakáva Doporučený
Napísal(a) M. Balog
Najväčší folklórny festival na Gemeri prinesie v autentickom prostredí obce Rejdová to najlepšie z kultúry, tradícií a temperamentu regiónu. Okrem hlavného programu čakajú návštevníkov tematické vystúpenia, bohatý sprievodný program, tanečné predstavenie Folklórneho súboru Železiar z Košíc aj koncert fenomenálnej Júlie Kozákovej.
52. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa bude niesť v znamení hlbokého a nadčasového motívu Väzby. Tradícia nie je statickým obrazom minulosti, ale živým prvkov, ktorý nás neustále formuje. Predstavuje nepretržitú reťaz odovzdávania hodnôt, zručností, príbehov z generácie na generáciu.
52. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa bude niesť v znamení hlbokého a nadčasového motívu Väzby. Tradícia nie je statickým obrazom minulosti, ale živým prvkov, ktorý nás neustále formuje. Predstavuje nepretržitú reťaz odovzdávania hodnôt, zručností, príbehov z generácie na generáciu.
Gemerský folklórny festival s viac ako 50-ročnou históriou tento rok ohrozila nedostatočná podpora zo strany Fondu na podporu umenia, ktorý festivalu schválil dotáciu vo výške 2 000 eur. V kontexte predchádzajúcich rokov, keď sa podpora pohybovala na úrovni 30 až 40 000 eur a reflektovala rastúcu kvalitu i význam podujatia, považujeme túto sumu za neprimeranú. Keďže nemá reálny vplyv na zabezpečenie festivalu, rozhodli sme sa ju neprijať. Uskutočnenie festivalu sa v tomto roku podarilo zabezpečiť vďaka mimoriadnej finančnej podpore Košického samosprávneho kraja ako zriaďovateľa Gemerského osvetového strediska (GOS).
„Keďže Gemerský folklórny festival Rejdová čelil v tomto roku vážnym finančným problémom, rozhodli sme sa ako zriaďovateľ nenechať toto významné podujatie zaniknúť, a preto sme vyčlenili na jeho realizáciu mimoriadne finančné prostriedky. Košický samosprávny kraj tak v rozhodujúcej miere zabezpečuje financovanie tohto ročníka festivalu. O to viac si vážime návštevníkov, ktorí nám zostávajú verní a svoju podporu vyjadrujú každoročnou účasťou. V kontexte tohto ročníka nadobúda slovo väzba mimoriadne silný regionálny a spoločenský rozmer. Festival sa stane miestom stretnutia troch bohatých kultúr – slovenskej, maďarskej a rómskej. Tieto kultúry na Gemeri vedľa seba žili, navzájom sa ovplyvňovali, inšpirovali a prispievali do kultúrneho dedičstva,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
„Nezískanie podpory z FPU sa premietlo do rozsahu festivalu – boli sme nútení zredukovať sprievodné aktivity a skrátiť podujatie z troch na dva dni. Kvalita hlavného programu však zostáva zachovaná vďaka exkluzívnym účinkujúcim a renomovaným autorom,“ informuje riaditeľka GOS Anežka Kleinová.
Festival bude zároveň príležitosťou predstaviť verejnosti obnovenú strechu Národnej kultúrnej pamiatky Chišky u Kriški, ktorá bola zrekonštruovaná vďaka projektu „Rekonštrukcia zrubového domu s podporou krojovej histórie v obci Rejdová“ realizovanému s finančnou podporou vlády Slovenskej republiky. Obnova pamiatky bola podporená aj Košickým samosprávnym krajom.
Piatkový program (14. 8.) otvorí vernisáž výstav venovaných drevorezbe, tkáčstvu a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenska, ktoré doplnia interaktívne aktivity pre deti aj dospelých. Festival privíta aj zahraničných hostí zo Srbska – folkloristov z Erdevíka a Kulpína. Na hlavnej scéne sa predstavia folklórne kolektívy mapujúce kultúrnu rozmanitosť regiónu, úspešný Folklórny súbor Železiar z Košíc s programom V tieni a večer vyvrcholí koncertom fenomenálnej Júlie Kozákovej. Držiteľka dvoch cien Radio Head Awards za najlepší slovenský world music album predstaví svoj výnimočný projekt MANUŠA.
Sobotný program (15. 8.) prinesie remeselnícke dvory RINK s ocenenými výrobcami so značkou kvality Košického kraja, gastro dvory, detské tvorivé aktivity, festivalový podcast Grunt, etnografické prednášky aj spevácky dvor so Ženami z Muzičky. Návštevníci si budú môcť vyskúšať tradičné tkanie v Chiške u Kriški a počas celého dňa si vychutnať vystúpenia folklórnych kolektívov z celého Slovenska. Večerný program prinesie zápis Márie Brdárskej do Knihy slovenských rekordov a vyvrcholí galaprogramom Zreťazení, ktorý symbolicky prepojí tradície a kultúry Gemera prostredníctvom popredných folklórnych súborov a interpretov.
Organizátorom Gemerského folklórneho festivalu Rejdová je Gemerské osvetové stredisko, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Obcou Rejdová a Občianskym združením Hôra Rejdová, ktorí sú zároveň finančnými partnermi festivalu. Podujatie je realizované aj vďaka finančnej podpore TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti. Projekt finančne podporili aj Nadácia Slovenskej sporiteľne a Nadácia otvorenej spoločnosti v rámci Fondu pre regionálnu kultúru, a tiež Nadácia E.SK.
Aktuálne informácie a kompletný program nájdete na webových stránkach organizátorov www.gos.sk a www.rejdova.sk a na sociálnych sieťach festivalu @gffrejdova.
Predpredaj:
Martin Balog
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13339/rejdova#sigProGalleriadaac347670
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13339/rejdova#sigProGalleriadaac347670
Zverejnené v
Folklór
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).