sobota, 01 august 2026 16:52
Gemerský folklórny festival Rejdová 2026 Vás očakáva Doporučený
Napísal(a) M. Balog
Najväčší folklórny festival na Gemeri prinesie v autentickom prostredí obce Rejdová to najlepšie z kultúry, tradícií a temperamentu regiónu. Okrem hlavného programu čakajú návštevníkov tematické vystúpenia, bohatý sprievodný program, tanečné predstavenie Folklórneho súboru Železiar z Košíc aj koncert fenomenálnej Júlie Kozákovej.
52. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa bude niesť v znamení hlbokého a nadčasového motívu Väzby. Tradícia nie je statickým obrazom minulosti, ale živým prvkov, ktorý nás neustále formuje. Predstavuje nepretržitú reťaz odovzdávania hodnôt, zručností, príbehov z generácie na generáciu.
52. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa bude niesť v znamení hlbokého a nadčasového motívu Väzby. Tradícia nie je statickým obrazom minulosti, ale živým prvkov, ktorý nás neustále formuje. Predstavuje nepretržitú reťaz odovzdávania hodnôt, zručností, príbehov z generácie na generáciu.
Gemerský folklórny festival s viac ako 50-ročnou históriou tento rok ohrozila nedostatočná podpora zo strany Fondu na podporu umenia, ktorý festivalu schválil dotáciu vo výške 2 000 eur. V kontexte predchádzajúcich rokov, keď sa podpora pohybovala na úrovni 30 až 40 000 eur a reflektovala rastúcu kvalitu i význam podujatia, považujeme túto sumu za neprimeranú. Keďže nemá reálny vplyv na zabezpečenie festivalu, rozhodli sme sa ju neprijať. Uskutočnenie festivalu sa v tomto roku podarilo zabezpečiť vďaka mimoriadnej finančnej podpore Košického samosprávneho kraja ako zriaďovateľa Gemerského osvetového strediska (GOS).
„Keďže Gemerský folklórny festival Rejdová čelil v tomto roku vážnym finančným problémom, rozhodli sme sa ako zriaďovateľ nenechať toto významné podujatie zaniknúť, a preto sme vyčlenili na jeho realizáciu mimoriadne finančné prostriedky. Košický samosprávny kraj tak v rozhodujúcej miere zabezpečuje financovanie tohto ročníka festivalu. O to viac si vážime návštevníkov, ktorí nám zostávajú verní a svoju podporu vyjadrujú každoročnou účasťou. V kontexte tohto ročníka nadobúda slovo väzba mimoriadne silný regionálny a spoločenský rozmer. Festival sa stane miestom stretnutia troch bohatých kultúr – slovenskej, maďarskej a rómskej. Tieto kultúry na Gemeri vedľa seba žili, navzájom sa ovplyvňovali, inšpirovali a prispievali do kultúrneho dedičstva,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
„Nezískanie podpory z FPU sa premietlo do rozsahu festivalu – boli sme nútení zredukovať sprievodné aktivity a skrátiť podujatie z troch na dva dni. Kvalita hlavného programu však zostáva zachovaná vďaka exkluzívnym účinkujúcim a renomovaným autorom,“ informuje riaditeľka GOS Anežka Kleinová.
Festival bude zároveň príležitosťou predstaviť verejnosti obnovenú strechu Národnej kultúrnej pamiatky Chišky u Kriški, ktorá bola zrekonštruovaná vďaka projektu „Rekonštrukcia zrubového domu s podporou krojovej histórie v obci Rejdová“ realizovanému s finančnou podporou vlády Slovenskej republiky. Obnova pamiatky bola podporená aj Košickým samosprávnym krajom.
Piatkový program (14. 8.) otvorí vernisáž výstav venovaných drevorezbe, tkáčstvu a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenska, ktoré doplnia interaktívne aktivity pre deti aj dospelých. Festival privíta aj zahraničných hostí zo Srbska – folkloristov z Erdevíka a Kulpína. Na hlavnej scéne sa predstavia folklórne kolektívy mapujúce kultúrnu rozmanitosť regiónu, úspešný Folklórny súbor Železiar z Košíc s programom V tieni a večer vyvrcholí koncertom fenomenálnej Júlie Kozákovej. Držiteľka dvoch cien Radio Head Awards za najlepší slovenský world music album predstaví svoj výnimočný projekt MANUŠA.
Sobotný program (15. 8.) prinesie remeselnícke dvory RINK s ocenenými výrobcami so značkou kvality Košického kraja, gastro dvory, detské tvorivé aktivity, festivalový podcast Grunt, etnografické prednášky aj spevácky dvor so Ženami z Muzičky. Návštevníci si budú môcť vyskúšať tradičné tkanie v Chiške u Kriški a počas celého dňa si vychutnať vystúpenia folklórnych kolektívov z celého Slovenska. Večerný program prinesie zápis Márie Brdárskej do Knihy slovenských rekordov a vyvrcholí galaprogramom Zreťazení, ktorý symbolicky prepojí tradície a kultúry Gemera prostredníctvom popredných folklórnych súborov a interpretov.
Organizátorom Gemerského folklórneho festivalu Rejdová je Gemerské osvetové stredisko, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Obcou Rejdová a Občianskym združením Hôra Rejdová, ktorí sú zároveň finančnými partnermi festivalu. Podujatie je realizované aj vďaka finančnej podpore TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti. Projekt finančne podporili aj Nadácia Slovenskej sporiteľne a Nadácia otvorenej spoločnosti v rámci Fondu pre regionálnu kultúru, a tiež Nadácia E.SK.
Aktuálne informácie a kompletný program nájdete na webových stránkach organizátorov www.gos.sk a www.rejdova.sk a na sociálnych sieťach festivalu @gffrejdova.
Predpredaj:
Martin Balog
View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13339/rejdova#sigProGalleriadaac347670
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13339/rejdova#sigProGalleriadaac347670
Zverejnené v
Folklór
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.