Gemerský folklórny festival Rejdová 2026 Vás očakáva Doporučený
Napísal(a) M. Balog52. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa bude niesť v znamení hlbokého a nadčasového motívu Väzby. Tradícia nie je statickým obrazom minulosti, ale živým prvkov, ktorý nás neustále formuje. Predstavuje nepretržitú reťaz odovzdávania hodnôt, zručností, príbehov z generácie na generáciu.
„Keďže Gemerský folklórny festival Rejdová čelil v tomto roku vážnym finančným problémom, rozhodli sme sa ako zriaďovateľ nenechať toto významné podujatie zaniknúť, a preto sme vyčlenili na jeho realizáciu mimoriadne finančné prostriedky. Košický samosprávny kraj tak v rozhodujúcej miere zabezpečuje financovanie tohto ročníka festivalu. O to viac si vážime návštevníkov, ktorí nám zostávajú verní a svoju podporu vyjadrujú každoročnou účasťou. V kontexte tohto ročníka nadobúda slovo väzba mimoriadne silný regionálny a spoločenský rozmer. Festival sa stane miestom stretnutia troch bohatých kultúr – slovenskej, maďarskej a rómskej. Tieto kultúry na Gemeri vedľa seba žili, navzájom sa ovplyvňovali, inšpirovali a prispievali do kultúrneho dedičstva,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
„Nezískanie podpory z FPU sa premietlo do rozsahu festivalu – boli sme nútení zredukovať sprievodné aktivity a skrátiť podujatie z troch na dva dni. Kvalita hlavného programu však zostáva zachovaná vďaka exkluzívnym účinkujúcim a renomovaným autorom,“ informuje riaditeľka GOS Anežka Kleinová.
Festival bude zároveň príležitosťou predstaviť verejnosti obnovenú strechu Národnej kultúrnej pamiatky Chišky u Kriški, ktorá bola zrekonštruovaná vďaka projektu „Rekonštrukcia zrubového domu s podporou krojovej histórie v obci Rejdová“ realizovanému s finančnou podporou vlády Slovenskej republiky. Obnova pamiatky bola podporená aj Košickým samosprávnym krajom.
Piatkový program (14. 8.) otvorí vernisáž výstav venovaných drevorezbe, tkáčstvu a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu Slovenska, ktoré doplnia interaktívne aktivity pre deti aj dospelých. Festival privíta aj zahraničných hostí zo Srbska – folkloristov z Erdevíka a Kulpína. Na hlavnej scéne sa predstavia folklórne kolektívy mapujúce kultúrnu rozmanitosť regiónu, úspešný Folklórny súbor Železiar z Košíc s programom V tieni a večer vyvrcholí koncertom fenomenálnej Júlie Kozákovej. Držiteľka dvoch cien Radio Head Awards za najlepší slovenský world music album predstaví svoj výnimočný projekt MANUŠA.
Sobotný program (15. 8.) prinesie remeselnícke dvory RINK s ocenenými výrobcami so značkou kvality Košického kraja, gastro dvory, detské tvorivé aktivity, festivalový podcast Grunt, etnografické prednášky aj spevácky dvor so Ženami z Muzičky. Návštevníci si budú môcť vyskúšať tradičné tkanie v Chiške u Kriški a počas celého dňa si vychutnať vystúpenia folklórnych kolektívov z celého Slovenska. Večerný program prinesie zápis Márie Brdárskej do Knihy slovenských rekordov a vyvrcholí galaprogramom Zreťazení, ktorý symbolicky prepojí tradície a kultúry Gemera prostredníctvom popredných folklórnych súborov a interpretov.
Organizátorom Gemerského folklórneho festivalu Rejdová je Gemerské osvetové stredisko, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Obcou Rejdová a Občianskym združením Hôra Rejdová, ktorí sú zároveň finančnými partnermi festivalu. Podujatie je realizované aj vďaka finančnej podpore TIPOS, národnej lotériovej spoločnosti. Projekt finančne podporili aj Nadácia Slovenskej sporiteľne a Nadácia otvorenej spoločnosti v rámci Fondu pre regionálnu kultúru, a tiež Nadácia E.SK.
Aktuálne informácie a kompletný program nájdete na webových stránkach organizátorov www.gos.sk a www.rejdova.sk a na sociálnych sieťach festivalu @gffrejdova.
Predpredaj:
Martin Balog
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/13339/rejdova#sigProGalleriadaac347670

































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-