Vybral som si jednu z ľudových piesní, ktorá je aj vyššie spomínaná. Odborníci zaraďujú tento typ piesne medzi balady. Aj teraz by povedali, že v piesni je celá filozofia Gemera. Všetko, čo má roľník rád, je v tom  "šírja polo". Šírja znamená veľké, slobodné, moje. A hneď zmenšené „polečko“ – láskavý vzťah. To nie je pole ako parcely v katastri, to je polečko.

A druhá časť: Zasäla som rozmarín zelený a zišlo mi žitečko... To je stará ľudová symbolika. Rozmarín je láska, vernosť, mladosť. Žito je zasa chlieb, práca, život. Žena si zasadí lásku a Boh mu dá chlieb. Alebo naopak – chcela lásku a ostala jej len práca. Každý si tam nájde svoje. Presne tak majú ľudovky fungovať.

Nárečie – pravé.

To „bystränskja šírja“ nie je spisovná slovenčina, to je naša gemerská výslovnosť. Ä tam, kde inde je á, šírja namiesto široké. To sa nedá vymyslieť v Bratislave, to si musí človek odtiaľ doniesť. To je dôkaz pravosti.

Melódiou je pomalý ťahavý motív v 2/4 ako „Na Kráľovej holi“. Pre budúce generácie ju naspievali na video aj členky folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Krátke video si môžete pozrieť nižšie. Bystränské piesne sú všetky také smutné aj veselé zároveň. Plačú aj tešia sa v jednom tóne.

Na záver:

Toto nie je hitparádová odrhovačka. To je pamäť krajiny. Takéto pesničky si ľudia nespievajú preto, aby ich niekto počúval, ale aby nezabudli, kde patria. Text piesne sa pre súčasníkov zachoval aj vďaka zberateľovi Ondrejovi Herichovi z Revúcej, ktorý ju zaznamenal vo svojej knihe: Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy (2001). 

Ak poznáte melódiu, skúste si ju zaspievať. Ak nie, pridajte sa v Rožňavskom Bystrom k tým, ktorí ju poznajú a udržujú pri živote aj budúcim generáciám.

Pre tých, ktorý nepoznajú bystränské nárečie, pridal som aj krátky slovník.

Krátky slovník nárečia z Rožňavského Bystrého: 

Video s Bystränkami.