Vybral som si jednu z ľudových piesní, ktorá je aj vyššie spomínaná. Odborníci zaraďujú tento typ piesne medzi balady. Aj teraz by povedali, že v piesni je celá filozofia Gemera. Všetko, čo má roľník rád, je v tom "šírja polo". Šírja znamená veľké, slobodné, moje. A hneď zmenšené „polečko“ – láskavý vzťah. To nie je pole ako parcely v katastri, to je polečko.
A druhá časť: Zasäla som rozmarín zelený a zišlo mi žitečko... To je stará ľudová symbolika. Rozmarín je láska, vernosť, mladosť. Žito je zasa chlieb, práca, život. Žena si zasadí lásku a Boh mu dá chlieb. Alebo naopak – chcela lásku a ostala jej len práca. Každý si tam nájde svoje. Presne tak majú ľudovky fungovať.
Nárečie – pravé.
To „bystränskja šírja“ nie je spisovná slovenčina, to je naša gemerská výslovnosť. Ä tam, kde inde je á, šírja namiesto široké. To sa nedá vymyslieť v Bratislave, to si musí človek odtiaľ doniesť. To je dôkaz pravosti.
Melódiou je pomalý ťahavý motív v 2/4 ako „Na Kráľovej holi“. Pre budúce generácie ju naspievali na video aj členky folklórnej skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého. Krátke video si môžete pozrieť nižšie. Bystränské piesne sú všetky také smutné aj veselé zároveň. Plačú aj tešia sa v jednom tóne.
Na záver:
Toto nie je hitparádová odrhovačka. To je pamäť krajiny. Takéto pesničky si ľudia nespievajú preto, aby ich niekto počúval, ale aby nezabudli, kde patria. Text piesne sa pre súčasníkov zachoval aj vďaka zberateľovi Ondrejovi Herichovi z Revúcej, ktorý ju zaznamenal vo svojej knihe: Piesne horného Gemera a okolia Rožňavy (2001).
Ak poznáte melódiu, skúste si ju zaspievať. Ak nie, pridajte sa v Rožňavskom Bystrom k tým, ktorí ju poznajú a udržujú pri živote aj budúcim generáciám.
Pre tých, ktorý nepoznajú bystränské nárečie, pridal som aj krátky slovník.
Krátky slovník nárečia z Rožňavského Bystrého:
|
Po bystränsky
|
Spisovne
|
Prečo je to gemerské
|
|---|---|---|
|
bystränskja |
bystranská
|
ä po pernej spoluhláske p,b,m,v + -skja, klasický gemerský znak
|
|
šírja / polo |
šíre pole
|
ia namiesto á, stredný rod na -o
|
|
Zasäla |
zasiala
|
ä namiesto ia v krátkej slabike
|
|
Švaže |
čože
|
šva- otázková častica, gemerské
|
|
vjatrík |
vetrík
|
ja- namiesto e-
|
|
kody / Kod / kot |
kedy / keď
|
tri varianty v jednej piesni, typické pre Hornád
|
|
sä |
sa
|
ä namiesto a
|
|
tot maj herdý frejär |
ten môj hrdý frajer
|
tot = ten, maj = môj - u namiesto ó, frejär = šuhaj
|
|
išól, zašúl, véšól |
išiel, začul, vošiel
|
u namiesto l na konci minulého času - bou
|
|
domó, navrátý |
domov, navráti
|
ó / ý namiesto ov / i
|
|
keršmiška / keršmár |
krčmička / krčmár
|
e namiesto ŕ - gemerské
|
|
dälé |
ďalej
|
ä + é
|
|
Jä |
ja
|
prehláska
|
|
vjanok |
veniec
|
vjanok = panenský veniec
|
|
nevjam, hlädat |
neviem, hľadať
|
vjam = viem, ä namiesto á
|
|
zaväš |
zaviaž
|
ä namiesto ia
|
|
ručníška bjaliho |
ručníčka bieleho
|
bjali = biely, mäkké ľ + ia
|
|
rúšku |
rúčku
|
ú namiesto ô, zdrobnenina ruky
|
Video s Bystränkami.
MG OD + AI
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.