Presné okolnosti preveruje polícia za pomoci znalca z odboru cestnej dopravy, začaté bolo trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia.
utorok, 03 november 2026 10:41
Zomrel primáš a folklorista Radoslav Dusa (†59). Gemer prišiel o výraznú osobnosť Doporučený
Napísal(a) MG od + AI
Radoslav Dusa
Foto: P. Poboček
Sviatočný víkend poznačila tragédia. Pri dopravnej nehode medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou zahynul známy hudobník a spevák Radoslav Dusa. Mal 59 rokov, dva mesiace pred šesťdesiatkou.
V sobotu večer 31. októbra 2026 došlo na ceste medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou k tragickej dopravnej nehode. Pri vážnej dopravnej nehode na ceste medzi Revúcou a Muránskou Dlhou Lúkou prišiel o život známy hudobník a spevák Radoslav Dusa. Zahynúť mal po tom, ako do stojaceho vozidla s prívesom narazilo osobné auto. Podľa polície vodič osobného automobilu značky Seat narazil do vozidla s prívesným vozíkom, ktoré stálo na ceste.
Radoslav Dusa bol významným muzikantom a spevákom, spätý s folklórnou tradíciou Gemera a Malohontu. V ľudových hudbách hrával druhé husle, v regionálnych prehľadoch uvádzaný ako Radoslav Dusa – druhé husle v zostave s Petrom Fizoľom a ďalšími muzikantmi.
Najvýraznejšie bol spätý s Folklórnym súborom SINEC z Hnúšte, ktorý viedol, a s Folklórnym súborom Kokavan. Kolegovia sa s ním lúčia slovami:
„Opustil nás náš primáš Radko Dusa. Človek s veľkým srdcom, nádherným hlasom a husľami, ktorými nám vedel zahrať rovno do duše. Je mi z toho veľmi smutno. V mysli sa mi vracajú spoločné chvíle, pesničky, smiech.“
Obľúbený folklorista z Gemera zahynul dva mesiace pred svojou šesťdesiatkou.
Posledná rozlúčka s Radoslavom Dusom bude vo štvrtok 5. novembra 2026 o 13:00 v Evanjelickom kostole v Gemerskom Milhosti, s následným kremačným obradom.
Rodina na parte uvádza: „Tvoje husle stíchli, no melódia Tvojho života v nás zostáva“ a prosí namiesto kvetov o tichú modlitbu.
Česť jeho pamiatke.
Zverejnené v
Folklór
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-