Druhý augustový týždeň s folklórom od Vlachova, Gemerskej Polomy až po Brdárku Doporučený
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Tri susedné hornogemerské obce, vzdialené od seba len čo by kameňom dohodil, sa dohodli (či nedohodli?), že usporiadajú v jeden deň, 14. augusta 2010, tri podobné podujatia. Vo Vlachove sa konal 6. Vlachovský remeselnícky jarmok a 18. Festival ľudového spevu a tanca, v Gemerskej Polome X. Dni Gemerskej Polomy a v Brdárke 15. Folklórny večer.
Ako to vymyslieť? Kam ísť? Nakoniec sme sa rozhodli, že si náš čas „roztrojíme“ a stihneme z každého rožka troška. (Ešte nás lákal aj 18. ročník Ródea Muráň, lenže to by sme sa museli naozaj už rozštvrtiť! Takže ródeo až niekedy nabudúce.)
čo počúvať, čím sa zabaviť. Vyparádená dedina, vyzdobené domy tradičnými textilnými výrobkami, výšivkami, tkanými kobercami, pôvodnými úžitkovými predmetmi a remeselníckymi potrebami i keramikou v oknách, nás o desiatej privítala rezkými melódiami dychovej hudby z Dobšinej, ktorú na pred pár rokmi vybudovanom pódiu uprostred obce na kamennom útese Skavka vystriedali folklórne súbory a spevácke skupiny z Gočova, Nižnej Slanej, Rožňavského Bystrého a samozrejme z domáceho Vlachova. Potom sme si tak trochu zopakovali techniku stavania májov, i keď tentoraz nie toho ozajstného veľkého májového, určeného dievčatám, ale len symbolického jarmočného „májika“, zato i so sprievodným programom a piesňami.
Po skončení programu sme sa poprechádzali po jarmoku, poobdivovali výrobky šikovných rúk a zručných remeselníkov z obce i z blízkeho okolia (varešky, misky, vahančeky, hrable, kefy, šperky, obrázky rôznych techník, výrobky umeleckých kováčov, výšivky, čipky, kraslice a všeličo iné), poobzerali si Nižnoslanský dvor s výstavou výtvarníka M. Laciaka, Gočovský dvor, Folklórny dvor FS Stromíš, kde nám všade vyhrávala ľudová hudba a mali sme možnosť obdivovať krásne gemerské kroje.
Potom sme zacítili neodolateľné vône ovčích mliečnych výrobkov z PD Vlachovo a musíme povedať, že taký výborný ovčí syr, lahodne vŕzgajúci po zubami, sme už veru dávno nejedli, podobne výborná kyslá hrudkovitá žinčica nás dostatočne osviežila počas tohto pekného a horúceho dňa. Ale tých vôní bolo omnoho viac – vôňa čerstvo múteného masla s jeho ochutnávkou i ochutnávkou cmaru, jelenieho guláša z Poľovníckeho dvora, grúľovníkov a pagáčikov, a to už nehovorím o bryndových haluškách, pirohoch, gemerských guľkách z Kuchyne starých materí... Kto by odolal? My veru nie! Len keby sme mali aspoň po dva žalúdky! Ale poradili sme si, niektorými z týchto dobrôt sme sa zásobili na „horšie časy“.
Ešte sme sa okolo Hasičského dvora s ukážkou starej i novej hasičskej techniky vrátili ku Vlachovskej šmitni – kováčskej vyhni, novopostavenej práve k tejto príležitosti (ako kópia už starej, neslúžiacej). Dodali sme trochu vzduchu z obrovského mechu do rozpáleného ohniska s murovaným komínom, popozerali povešané kováčske náradie, pracovný stôl so zverákom a nákovou, ale samotného podkúvania koní sme sa už nezúčastnili. Ešte sme sa napili vody z prameňa pitnej vody, umiestneného v zakrytom drevenom altánku i s lavičkami na oddych, tiež postaveného nedávno priamo pod Skavkou. Vlachovčania si svojho starostu chválili a konštatovali, že aj toto všetko je jeho zásluhou a že sa o obec dobre stará.
Potom sme sa už ponáhľali do Gemerskej Polomy,
kde sme z pochopiteľných dôvodov nestihli návštevu ev. a. v. kostola, ani turnaj v minifutbale a ďalšie športové súťaže, ale po skončení slávnostného zasadnutia OZ nás čakal krojovaný sprievod obcou za účasti nielen domácej folklórnej skupiny, ale aj folkloristov z ďalších dvoch obcí, ktoré majú podobný názov ako hosťovská obec – horehronská Polomka a Poloma, nachádzajúca sa neďaleko Svidníka. Sprievod sa uberal hore obcou, kde sa na improvizovanom pódiu na futbalovom ihrisku konal kultúrny program folklórnych súborov zo všetkých troch Polôm. Vystúpeniu súborov predchádzala súťaž o najoriginálnejší ľudový kroj. Kroje ženské, mužské, detské. Vyšívané, čipkované, lemované, s ornamentami, farebné, naškrobené... Bolo vidieť, že pánom sa páčili nielen kroje, ale aj „figuríny“, teda krásne dievčatá, ktoré boli do nich oblečené... No tak, páni, pŕŕ! Budú sa hodnotiť kroje! Nám ostal čas iba pokochať sa na ich kráse a vypočuť si ukážky, z ktorých sme videli, že aj keď názvy obcí majú spoločný základ, folklór sa predsa len v každej z nich vyvíjal svojsky a originálne.
Náš „roztrojený čas“ nám už zavelil - smer Brdárka.
Malá obec, ktorá má len okolo 60 obyvateľov je výnimočná svojou zachovalou ľudovou architektúrou, pozoruhodným Evanjelickým a. v. renesančno-barokovým kostolom z roku 1696, ale i činnosťou OZ Alter nativa, ktoré vyvíja značné úsilie o znovuoživenie už takmer vymierajúcej obce. Jednou z jej aktivít je opakovaná akcia „Leto v Brdárke“, zameraná na skrášľovanie obce. Vyvrcholením každého ročníka tejto akcie je "Folklórny večer" s prezentáciou folklórnych súborov tunajšieho regiónu, ktorý sa koná v miestnom amfiteátri. Tohtoročný, už 15. ročník privítal folklórne súbory a skupiny, ale aj sólistov spevákov a hudobníkov z horného Gemera. V úvode nám Štefan Lipták, ktorý aj moderoval celé vystúpenie, trúbením na pastiersky roh zvestoval, že už odbila hodina začiatku Folklórneho večera a potom spolu s Jankou Švarcovou spevom i hrou na drumbľu tento začiatok aj potvrdili. Potom sa už spustila pestrá zmes vystúpení - Hôra z Rejdovej v dramaticko-speváckom pásme predstavila svadobné zvyky, Evka Dovcová z Rožňavského Bystrého zaspievala za akordeónového doprovodu Igora Adlera, na heligónke zahrala najmladšia heligonkárka Martinka Zagibová z Pače, ktorá aj zaspievala za doprovodu Rudolfa Hanuštiaka, potom nasledovala svojím vznikom najmladšia FSk Hrabina z Nižnej Slanej, Gočovan z Gočova podal ukážky zvykov z krstín a priviedol aj svojich hostí – mladého harmonikára a speváka a speváčku, ktorí veselými rusínskymi piesňami obveseli divákov, Ivan Nemčok na akordéone doprevádzal Zdenku Terrajovú z rejdovskej Horičky, spevom sa predstavil aj Stano Ďurský z Rožňavského Bystrého, v tanci si zacifrovali Štefan Lipták s Jankou Švarcovou - a program za veľkého potlesku pokračoval... Keď sme uvideli v stánku už na prvý pohľad neobyčajný chlieb a keď sme sa navyše dozvedeli, že ho piekli priamo v pekárskej peci v Brdárke podľa domáceho receptu, tak sme neodolali a len na takom prázdnom sme si na odchode naozaj pochutnali – taký chlebík sme nikdy predtým nejedli.
A opäť Vlachovo.
Veľký a pekný amfiteáter na kúpalisku. Nemohli sme si nechať ujsť spevácko-tanečné vystúpenie domáceho FS Stromíš, ale hlavne nás veľmi lákal spevák Ján Ambróz s vynikajúcou ľudovou hudbou Borievka z Banskej Bystrice. Neopakovateľné zafarbenie hlasu Jána Ambróza, jeho sila a originalita, osobité podanie horehronských ľudových piesní doslova nadchlo všetkých prítomných na takmer do posledného miesta zaplnenom amfiteátri. Svoj spev dopĺňal spomienkami na gemerských folkloristov, pridával rôzne vtipné zážitky a nemenej vtipne kontaktoval aj obecenstvo, ktoré aj vyzýval k spoločnému spevu. Pieseň Na Kráľovej holi v podaní tohto speváka je nezabudnuteľným zážitkom, je určite jednou z najpôsobivejších interpretácií tejto už takmer hymnickej piesne. Keď ju na záver zaspieval a k jeho spevu sa pripojili v obecenstve roztrúsení speváci z FS Stromíš a tu rekreujúceho sa FS Zobor z Nitry, amfiteátrom sa niesol viachlasý prekrásny spev, ktorý doslova chytil za srdce všetkých prítomných.
Vo všetkých troch obciach program končil večernou zábavou
pri tanečnej hudbe. Do tanca i na počúvanie hrali gemerské hudobné skupiny a horný Gemer sa dlho do noci veselil.
(Náš program skončil v našej prechodnej „domovskej“ obci Dedinky, kde nám dlho do noci duneli zvuky punk rockovej hudby, kde sa stretlo niekoľko takýchto kapiel a sústredilo sa veľa priaznivcov (s takým i onakým výzorom, správaním sa i slovníkom) tejto tvrdej, dunivej a nemelodickej hudby s dôrazom na bicie nástroje. Ale to len tak na okraj, na doplnenie, koľko rôznych akcií sa tento víkend konalo na hornom Gemeri.)
V nedeľu sme už za ďalšieho pekného dňa vychutnávali krásy prírody, pokojné čerenie vody v priehrade a spomínali na krásny včerajší deň.
Mgr. Marta Mikitová
Foto: Stanislav Kejík
{gallery}kultura/brdarka/10{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-