Vo Vlachove bolo celý deň na čo pozerať,

čo počúvať, čím sa zabaviť. Vyparádená dedina, vyzdobené domy tradičnými textilnými výrobkami, výšivkami, tkanými kobercami, pôvodnými úžitkovými predmetmi a remeselníckymi potrebami i keramikou v oknách,  nás o desiatej privítala rezkými melódiami dychovej hudby z Dobšinej, ktorú na pred pár rokmi vybudovanom pódiu uprostred obce na kamennom útese Skavka vystriedali folklórne súbory a spevácke skupiny z Gočova, Nižnej Slanej, Rožňavského Bystrého a samozrejme z domáceho Vlachova. Potom sme si tak trochu zopakovali techniku stavania májov, i keď tentoraz nie toho ozajstného veľkého májového, určeného dievčatám, ale len symbolického jarmočného „májika“, zato i so sprievodným programom a piesňami.
Po skončení programu sme sa poprechádzali po jarmoku, poobdivovali výrobky šikovných rúk a zručných remeselníkov z obce i z blízkeho okolia (varešky, misky, vahančeky, hrable, kefy, šperky, obrázky rôznych techník, výrobky umeleckých kováčov, výšivky, čipky, kraslice a všeličo iné), poobzerali si Nižnoslanský dvor s výstavou výtvarníka M. Laciaka, Gočovský dvor, Folklórny dvor FS Stromíš, kde nám všade vyhrávala ľudová hudba a mali sme možnosť obdivovať krásne gemerské kroje.
Potom sme zacítili neodolateľné vône ovčích mliečnych výrobkov z PD Vlachovo a musíme povedať, že taký výborný ovčí syr, lahodne vŕzgajúci po zubami, sme už veru dávno nejedli, podobne výborná kyslá hrudkovitá žinčica nás dostatočne osviežila počas tohto pekného a horúceho dňa. Ale tých vôní bolo omnoho viac – vôňa čerstvo múteného masla s jeho ochutnávkou i ochutnávkou cmaru, jelenieho guláša z Poľovníckeho dvora, grúľovníkov a pagáčikov, a to už nehovorím o bryndových haluškách, pirohoch, gemerských guľkách z Kuchyne starých materí... Kto by odolal? My veru nie! Len keby sme mali aspoň po dva žalúdky! Ale poradili sme si, niektorými z týchto dobrôt sme sa zásobili na „horšie časy“.
Ešte sme sa okolo Hasičského dvora s ukážkou starej i novej hasičskej techniky vrátili ku Vlachovskej šmitni – kováčskej vyhni, novopostavenej práve k tejto príležitosti (ako kópia už starej, neslúžiacej). Dodali sme trochu vzduchu z obrovského mechu do rozpáleného ohniska s murovaným komínom, popozerali povešané kováčske náradie, pracovný stôl so zverákom a nákovou, ale samotného podkúvania koní sme sa už nezúčastnili. Ešte sme sa napili vody z prameňa pitnej vody, umiestneného v zakrytom drevenom altánku i s lavičkami na oddych, tiež postaveného nedávno priamo pod Skavkou. Vlachovčania si svojho starostu chválili a konštatovali, že aj toto všetko je jeho zásluhou a že sa o obec dobre stará.

Potom sme sa už ponáhľali do Gemerskej Polomy,

kde sme z pochopiteľných dôvodov nestihli návštevu ev. a. v. kostola, ani turnaj v minifutbale a ďalšie športové súťaže, ale po skončení slávnostného zasadnutia OZ nás čakal krojovaný sprievod obcou za účasti nielen domácej folklórnej skupiny, ale aj folkloristov z ďalších dvoch obcí, ktoré majú podobný názov ako hosťovská obec – horehronská Polomka a Poloma, nachádzajúca sa neďaleko Svidníka. Sprievod sa uberal hore obcou, kde sa na improvizovanom pódiu na futbalovom ihrisku konal kultúrny program folklórnych súborov zo všetkých troch Polôm. Vystúpeniu súborov predchádzala súťaž o najoriginálnejší ľudový kroj.  Kroje ženské, mužské, detské. Vyšívané, čipkované, lemované, s ornamentami, farebné, naškrobené... Bolo vidieť, že pánom sa páčili nielen kroje, ale aj „figuríny“, teda krásne dievčatá, ktoré boli do nich oblečené... No tak, páni, pŕŕ! Budú sa hodnotiť kroje! Nám ostal čas iba pokochať sa na ich kráse a vypočuť si ukážky, z ktorých sme videli, že aj keď názvy obcí majú spoločný základ, folklór sa predsa len v každej z nich vyvíjal svojsky a originálne.

Náš „roztrojený čas“ nám už zavelil - smer Brdárka.

Malá obec, ktorá má len okolo 60 obyvateľov je výnimočná svojou zachovalou ľudovou architektúrou, pozoruhodným Evanjelickým a. v. renesančno-barokovým kostolom z roku 1696, ale i činnosťou OZ Alter nativa, ktoré vyvíja značné úsilie o znovuoživenie už takmer vymierajúcej obce. Jednou z jej aktivít je opakovaná akcia „Leto v Brdárke“, zameraná na skrášľovanie obce. Vyvrcholením každého ročníka tejto akcie je "Folklórny večer" s prezentáciou folklórnych súborov tunajšieho regiónu, ktorý sa koná v miestnom amfiteátri. Tohtoročný, už 15. ročník privítal folklórne súbory a skupiny, ale aj sólistov spevákov a hudobníkov z horného Gemera. V úvode nám Štefan Lipták, ktorý aj moderoval celé vystúpenie, trúbením na pastiersky roh zvestoval, že už odbila hodina začiatku Folklórneho večera a potom spolu s Jankou Švarcovou spevom i hrou na drumbľu tento začiatok aj potvrdili. Potom sa už spustila pestrá zmes vystúpení - Hôra z Rejdovej v dramaticko-speváckom pásme predstavila svadobné zvyky, Evka Dovcová z Rožňavského Bystrého zaspievala za akordeónového doprovodu Igora Adlera, na heligónke zahrala najmladšia heligonkárka Martinka Zagibová z Pače, ktorá aj zaspievala za doprovodu Rudolfa Hanuštiaka, potom nasledovala svojím vznikom najmladšia FSk Hrabina z Nižnej Slanej, Gočovan z Gočova podal ukážky zvykov z krstín a priviedol aj svojich hostí – mladého harmonikára a speváka a speváčku, ktorí veselými rusínskymi piesňami obveseli divákov, Ivan Nemčok na akordéone doprevádzal Zdenku Terrajovú z rejdovskej Horičky, spevom sa predstavil aj Stano Ďurský z Rožňavského Bystrého, v tanci si zacifrovali Štefan Lipták s Jankou Švarcovou - a program za veľkého potlesku pokračoval... Keď sme uvideli v stánku už na prvý pohľad neobyčajný chlieb a keď sme sa navyše dozvedeli, že ho piekli priamo v pekárskej peci v Brdárke podľa domáceho receptu, tak sme neodolali a len na takom prázdnom sme si na odchode naozaj pochutnali – taký chlebík sme nikdy predtým nejedli.

A opäť Vlachovo.

Veľký a pekný amfiteáter na kúpalisku. Nemohli sme si nechať ujsť spevácko-tanečné vystúpenie domáceho FS Stromíš, ale hlavne nás veľmi lákal spevák Ján Ambróz s vynikajúcou ľudovou hudbou Borievka z Banskej Bystrice. Neopakovateľné zafarbenie hlasu Jána Ambróza, jeho sila a originalita, osobité podanie horehronských ľudových piesní doslova nadchlo všetkých prítomných na takmer do posledného miesta zaplnenom amfiteátri. Svoj spev dopĺňal spomienkami na gemerských folkloristov, pridával rôzne vtipné zážitky a nemenej vtipne kontaktoval aj obecenstvo, ktoré aj vyzýval k spoločnému spevu. Pieseň Na Kráľovej holi v podaní tohto speváka je nezabudnuteľným zážitkom, je určite jednou z najpôsobivejších interpretácií tejto už takmer hymnickej piesne. Keď ju na záver zaspieval a k jeho spevu sa pripojili v obecenstve roztrúsení speváci z FS Stromíš a tu rekreujúceho sa FS Zobor z Nitry, amfiteátrom sa niesol viachlasý prekrásny spev, ktorý doslova chytil za srdce všetkých prítomných.

Vo všetkých troch obciach program končil večernou zábavou

pri tanečnej hudbe. Do tanca i na počúvanie hrali gemerské hudobné skupiny a horný Gemer sa dlho do noci veselil.
(Náš program skončil v našej prechodnej „domovskej“ obci Dedinky, kde nám dlho do noci duneli zvuky punk rockovej hudby, kde sa stretlo niekoľko takýchto kapiel a sústredilo sa veľa priaznivcov (s takým i onakým výzorom, správaním sa i slovníkom) tejto tvrdej, dunivej a nemelodickej hudby s dôrazom na bicie nástroje. Ale to len tak na okraj, na doplnenie, koľko rôznych akcií sa tento víkend konalo na hornom Gemeri.)
V nedeľu sme už za ďalšieho pekného dňa vychutnávali krásy prírody, pokojné čerenie vody v priehrade a spomínali na krásny včerajší deň.

Mgr. Marta Mikitová
Foto: Stanislav Kejík

{gallery}kultura/brdarka/10{/gallery}
{jcomments on}