Druhý augustový týždeň s folklórom od Vlachova, Gemerskej Polomy až po Brdárku Doporučený
Napísal(a) Mgr. Marta Mikitová
Tri susedné hornogemerské obce, vzdialené od seba len čo by kameňom dohodil, sa dohodli (či nedohodli?), že usporiadajú v jeden deň, 14. augusta 2010, tri podobné podujatia. Vo Vlachove sa konal 6. Vlachovský remeselnícky jarmok a 18. Festival ľudového spevu a tanca, v Gemerskej Polome X. Dni Gemerskej Polomy a v Brdárke 15. Folklórny večer.
Ako to vymyslieť? Kam ísť? Nakoniec sme sa rozhodli, že si náš čas „roztrojíme“ a stihneme z každého rožka troška. (Ešte nás lákal aj 18. ročník Ródea Muráň, lenže to by sme sa museli naozaj už rozštvrtiť! Takže ródeo až niekedy nabudúce.)
čo počúvať, čím sa zabaviť. Vyparádená dedina, vyzdobené domy tradičnými textilnými výrobkami, výšivkami, tkanými kobercami, pôvodnými úžitkovými predmetmi a remeselníckymi potrebami i keramikou v oknách, nás o desiatej privítala rezkými melódiami dychovej hudby z Dobšinej, ktorú na pred pár rokmi vybudovanom pódiu uprostred obce na kamennom útese Skavka vystriedali folklórne súbory a spevácke skupiny z Gočova, Nižnej Slanej, Rožňavského Bystrého a samozrejme z domáceho Vlachova. Potom sme si tak trochu zopakovali techniku stavania májov, i keď tentoraz nie toho ozajstného veľkého májového, určeného dievčatám, ale len symbolického jarmočného „májika“, zato i so sprievodným programom a piesňami.
Po skončení programu sme sa poprechádzali po jarmoku, poobdivovali výrobky šikovných rúk a zručných remeselníkov z obce i z blízkeho okolia (varešky, misky, vahančeky, hrable, kefy, šperky, obrázky rôznych techník, výrobky umeleckých kováčov, výšivky, čipky, kraslice a všeličo iné), poobzerali si Nižnoslanský dvor s výstavou výtvarníka M. Laciaka, Gočovský dvor, Folklórny dvor FS Stromíš, kde nám všade vyhrávala ľudová hudba a mali sme možnosť obdivovať krásne gemerské kroje.
Potom sme zacítili neodolateľné vône ovčích mliečnych výrobkov z PD Vlachovo a musíme povedať, že taký výborný ovčí syr, lahodne vŕzgajúci po zubami, sme už veru dávno nejedli, podobne výborná kyslá hrudkovitá žinčica nás dostatočne osviežila počas tohto pekného a horúceho dňa. Ale tých vôní bolo omnoho viac – vôňa čerstvo múteného masla s jeho ochutnávkou i ochutnávkou cmaru, jelenieho guláša z Poľovníckeho dvora, grúľovníkov a pagáčikov, a to už nehovorím o bryndových haluškách, pirohoch, gemerských guľkách z Kuchyne starých materí... Kto by odolal? My veru nie! Len keby sme mali aspoň po dva žalúdky! Ale poradili sme si, niektorými z týchto dobrôt sme sa zásobili na „horšie časy“.
Ešte sme sa okolo Hasičského dvora s ukážkou starej i novej hasičskej techniky vrátili ku Vlachovskej šmitni – kováčskej vyhni, novopostavenej práve k tejto príležitosti (ako kópia už starej, neslúžiacej). Dodali sme trochu vzduchu z obrovského mechu do rozpáleného ohniska s murovaným komínom, popozerali povešané kováčske náradie, pracovný stôl so zverákom a nákovou, ale samotného podkúvania koní sme sa už nezúčastnili. Ešte sme sa napili vody z prameňa pitnej vody, umiestneného v zakrytom drevenom altánku i s lavičkami na oddych, tiež postaveného nedávno priamo pod Skavkou. Vlachovčania si svojho starostu chválili a konštatovali, že aj toto všetko je jeho zásluhou a že sa o obec dobre stará.
Potom sme sa už ponáhľali do Gemerskej Polomy,
kde sme z pochopiteľných dôvodov nestihli návštevu ev. a. v. kostola, ani turnaj v minifutbale a ďalšie športové súťaže, ale po skončení slávnostného zasadnutia OZ nás čakal krojovaný sprievod obcou za účasti nielen domácej folklórnej skupiny, ale aj folkloristov z ďalších dvoch obcí, ktoré majú podobný názov ako hosťovská obec – horehronská Polomka a Poloma, nachádzajúca sa neďaleko Svidníka. Sprievod sa uberal hore obcou, kde sa na improvizovanom pódiu na futbalovom ihrisku konal kultúrny program folklórnych súborov zo všetkých troch Polôm. Vystúpeniu súborov predchádzala súťaž o najoriginálnejší ľudový kroj. Kroje ženské, mužské, detské. Vyšívané, čipkované, lemované, s ornamentami, farebné, naškrobené... Bolo vidieť, že pánom sa páčili nielen kroje, ale aj „figuríny“, teda krásne dievčatá, ktoré boli do nich oblečené... No tak, páni, pŕŕ! Budú sa hodnotiť kroje! Nám ostal čas iba pokochať sa na ich kráse a vypočuť si ukážky, z ktorých sme videli, že aj keď názvy obcí majú spoločný základ, folklór sa predsa len v každej z nich vyvíjal svojsky a originálne.
Náš „roztrojený čas“ nám už zavelil - smer Brdárka.
Malá obec, ktorá má len okolo 60 obyvateľov je výnimočná svojou zachovalou ľudovou architektúrou, pozoruhodným Evanjelickým a. v. renesančno-barokovým kostolom z roku 1696, ale i činnosťou OZ Alter nativa, ktoré vyvíja značné úsilie o znovuoživenie už takmer vymierajúcej obce. Jednou z jej aktivít je opakovaná akcia „Leto v Brdárke“, zameraná na skrášľovanie obce. Vyvrcholením každého ročníka tejto akcie je "Folklórny večer" s prezentáciou folklórnych súborov tunajšieho regiónu, ktorý sa koná v miestnom amfiteátri. Tohtoročný, už 15. ročník privítal folklórne súbory a skupiny, ale aj sólistov spevákov a hudobníkov z horného Gemera. V úvode nám Štefan Lipták, ktorý aj moderoval celé vystúpenie, trúbením na pastiersky roh zvestoval, že už odbila hodina začiatku Folklórneho večera a potom spolu s Jankou Švarcovou spevom i hrou na drumbľu tento začiatok aj potvrdili. Potom sa už spustila pestrá zmes vystúpení - Hôra z Rejdovej v dramaticko-speváckom pásme predstavila svadobné zvyky, Evka Dovcová z Rožňavského Bystrého zaspievala za akordeónového doprovodu Igora Adlera, na heligónke zahrala najmladšia heligonkárka Martinka Zagibová z Pače, ktorá aj zaspievala za doprovodu Rudolfa Hanuštiaka, potom nasledovala svojím vznikom najmladšia FSk Hrabina z Nižnej Slanej, Gočovan z Gočova podal ukážky zvykov z krstín a priviedol aj svojich hostí – mladého harmonikára a speváka a speváčku, ktorí veselými rusínskymi piesňami obveseli divákov, Ivan Nemčok na akordéone doprevádzal Zdenku Terrajovú z rejdovskej Horičky, spevom sa predstavil aj Stano Ďurský z Rožňavského Bystrého, v tanci si zacifrovali Štefan Lipták s Jankou Švarcovou - a program za veľkého potlesku pokračoval... Keď sme uvideli v stánku už na prvý pohľad neobyčajný chlieb a keď sme sa navyše dozvedeli, že ho piekli priamo v pekárskej peci v Brdárke podľa domáceho receptu, tak sme neodolali a len na takom prázdnom sme si na odchode naozaj pochutnali – taký chlebík sme nikdy predtým nejedli.
A opäť Vlachovo.
Veľký a pekný amfiteáter na kúpalisku. Nemohli sme si nechať ujsť spevácko-tanečné vystúpenie domáceho FS Stromíš, ale hlavne nás veľmi lákal spevák Ján Ambróz s vynikajúcou ľudovou hudbou Borievka z Banskej Bystrice. Neopakovateľné zafarbenie hlasu Jána Ambróza, jeho sila a originalita, osobité podanie horehronských ľudových piesní doslova nadchlo všetkých prítomných na takmer do posledného miesta zaplnenom amfiteátri. Svoj spev dopĺňal spomienkami na gemerských folkloristov, pridával rôzne vtipné zážitky a nemenej vtipne kontaktoval aj obecenstvo, ktoré aj vyzýval k spoločnému spevu. Pieseň Na Kráľovej holi v podaní tohto speváka je nezabudnuteľným zážitkom, je určite jednou z najpôsobivejších interpretácií tejto už takmer hymnickej piesne. Keď ju na záver zaspieval a k jeho spevu sa pripojili v obecenstve roztrúsení speváci z FS Stromíš a tu rekreujúceho sa FS Zobor z Nitry, amfiteátrom sa niesol viachlasý prekrásny spev, ktorý doslova chytil za srdce všetkých prítomných.
Vo všetkých troch obciach program končil večernou zábavou
pri tanečnej hudbe. Do tanca i na počúvanie hrali gemerské hudobné skupiny a horný Gemer sa dlho do noci veselil.
(Náš program skončil v našej prechodnej „domovskej“ obci Dedinky, kde nám dlho do noci duneli zvuky punk rockovej hudby, kde sa stretlo niekoľko takýchto kapiel a sústredilo sa veľa priaznivcov (s takým i onakým výzorom, správaním sa i slovníkom) tejto tvrdej, dunivej a nemelodickej hudby s dôrazom na bicie nástroje. Ale to len tak na okraj, na doplnenie, koľko rôznych akcií sa tento víkend konalo na hornom Gemeri.)
V nedeľu sme už za ďalšieho pekného dňa vychutnávali krásy prírody, pokojné čerenie vody v priehrade a spomínali na krásny včerajší deň.
Mgr. Marta Mikitová
Foto: Stanislav Kejík
{gallery}kultura/brdarka/10{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-