Dubina z Rožňavy je hosťom stretnutia dvoch krajov pri speve a hudbe nazvanom Trenčín, Trnava – ruža voňavá Doporučený
Napísal(a) Zlata Halková
Folklórny súbor Dubina z Rožňavy bude hosťom spoločného stretnutia dvoch krajov pri speve a hudbe, ktoré bude dňa 6. novembra 2010 o 16. hod. v MsDK v Dubnici nad Váhom. Na podujatí nazvanom Trenčín, Trnava - ruža voňavá, ktorého organizátorom je Dom Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom za podpory Nadácie Matice slovenskej sa predstavia dva kraje: Trenčiansky a Trnavský. Reprezentovať ich budú: Divadielko Dotyky z Trenčína, Daniel Porubský z Nového Mesta nad Váhom, Spevácko – dramatická skupina Jeseň z Partizánskeho, Tanečný súbor Arabeska zo ZUŠ v Dubnici nad Váhom a Akordeónové trio ZUŠ, Dubnica nad Váhom.
Folklórny súbor Dubina z Rožňavy bude poctený úlohou otvárať toto kultúrne podujatie vystúpením Rožňavských fujaristov. Povedzme si niečo o tomto našom mladom súbore.
FS DUBINA je mladé folklórne teleso, ktoré oficiálne vzniklo v máji tohto roku (2010) z iniciatívy vedúcich Detského folklórneho súboru HAVIARIK Ing. Ivana Nemčoka a Bc. Ivany Nemčokovej. Základ tvoria tanečníci najstaršej zložky detského súboru, ku ktorým sa pridala do tej doby samostatne pracujúca mužská a ženská spevácka skupina. Pre stále sa zvyšujúci počet členov a prvé samostatné vystúpenia vznikol tento súbor a začalo jeho samostatné účinkovanie. V súčasnosti združuje približne 50 členov vo vekovej kategórii od 15 do 50 rokov.
Počas svojho doterajšieho fungovania sa FS DUBINA zúčastnil už niekoľkých vystúpení doma i v zahraničí a ženská spevácka skupina folklórneho súboru reprezentovala úspešne súbor na okresných speváckych prehliadkach, už pred jeho vznikom. So súborom vystupuje aj voľné združenie nadšencov hry na unikátny slovenský ľudový hudobný nástroj Rožňavskí fujaristi.
FS DUBINA sa vo svojom repertoári zameriava hlavne na folklór horného Gemera. Množstvo námetov a inšpirácií čerpá z autentického folklóru rázovitej obce Rejdová. Jeho cieľom je zachovávať a rozvíjať folklór a ľudové tradície tejto oblasti.
A práve Rožňavskí fujaristi zaujali divákov na Martinských matičných slávnostiach v auguste tohto roku. Svoje umenie spolu s mužskou speváckou skupinou ukážu tiež na matičnom stretnutí dvoch krajov Trenčianskeho a Trnavského. Práve FS Dubina bude hosťom tohto podujatia, ktorý bude sprevádzať aj riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave.
Zlatka Halková
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





















Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.