a zaručenú zábavu poskytne aj dielňa gemerského nárečia. Severná časť rožňavského námestia o 10.00 hodine prostredníctvom miestnych nositeľov tradícii, folklórnych kolektívov a gemerských remeselníkov sa premení na malé folklórne mestečko. Zhliadnuť diela zručných remeselníkov, ochutnať regionálne špeciality alebo sa zabaviť pri programe folklórnych kolektívov z Pače, Honiec, Čiernej Lehoty, Nižnej Slanej, Gočova a Rožňavy budete mať možnosť do 16.00 hodiny. Pre labužníkov tradičnej kuchyne, bude celé obdobie slávností pripravené obedové menu gemerských špecialít v reštaurácii Tri Ruže,“ uviedla pracovníčka GOS Mária Hlaváčová.
Festival Rok na Gemeri
sa tradične konal v Slavošovciach, avšak počas svojej dvadsaťročnej histórie prešiel mnohými organizačnými a dramaturgickými zmenami. Poslednou a významnou zmenou bolo rozhodnutie organizátorov ďalšie ročníky festivalu realizovať v Rožňave, kde sú vyhovujúce podmienky tak sociálneho, ako aj technického zázemia.
Slavošovským divákom
na znak vďaky za 18. úspešných rokov sme pripravili špeciálny program Zahrajže mi, Ďatelinka. O 16:00 hodine v slavošovskom kultúrnom dome vystúpi folklórny súbor Úvrať z Poltára s rozkazovačmi a ľudovou hudbou Ďatelinka pod vedením známeho primáša Ondreja Molotu.
„V piatok 7. novembra o 16:00
hodine na námestí Baníkov vyvrcholí veľkolepý projekt ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA určený pre širokú verejnosť a milovníkov gemerského folklóru. Maratón čardášu s názvom Gemer tancuje slovenský, maďarský a cigánsky čardáš nesie v sebe spojenie rôznorodých kultúr na Gemeri,“ uviedla Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Pre všetkých nadšencov tanca, ale aj veselej zábavy je tu preto pripravené spoločné tancovanie v severnej časti námestia Baníkov pod vedením choreografov Michala Richtarčíka, Vlada Michalka a Attilu Oláha.
V podvečerných hodinách
organizátori v priestoroch radnice pripravili výstavu fotografií z toho najlepšieho, čo sa za 19 rokov v archíve festivalu našlo. Výstavu doplnia výtvarné diela z plenéru miestnych autorov pod názvom Rejdová v obrazoch. Po otvorení výstavy čaká návštevníkov veselý program Čo hlava, to rozum, vtipné rozprávanie gemerských rodákov o živote gemerčanov vo svete, ale aj prezentácia kníh gemerských autorov obohatená melódiami ľudovej hudby.
Mimoriadny úspech
na tohtoročnom Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej si odniesol programový blok režiséra Jána Liptáka s názvom Piesne vojnou písané, ktorý bol, venovaný 100. výročiu vypuknutia I. svetovej vojny. O 19.00 hodine v priestoroch radnice, Vám usporiadatelia prinášajú jeho reprízu doplnenú o účinkovanie slovenského folklórneho súboru Lipa z Budapešti.
Raz do roka i v pekle hostina býva
je ten pravý názov pre neviazanú ľudovú veselicu s gemerskými folkloristami v podnikoch Hells Bells pub, Larsen bar a Tri ruže, ktorá ukončí piatkový večer.
V sobotu 8. novembra o 17.00 hodine
v rožňavskej športovej hale začína trojhodinový galaprogram. V jubilejnom programe režiséra Martina Urbana sa predstavia folklórne skupiny Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy, Bučina z Pače, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Hrabina z Nižnej Slanej, Škorec z Vidinej, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy, Stromíš z Vlachova, Háj z Rimavskej Soboty a Lipa z Budapešti. Hovoreným slovom bude program sprevádzať Katarína Birková.
20. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
ROK NA GEMERI ukončí tanečný dom s manželmi Sýkorovcami, kde sa budú môcť návštevníci zabaviť do sýtosti.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja.
Mgr. Mária Hlaváčová
Srdečne Vás pozývame na
20. ročník
slávností zvykov a obyčají Gemera - Malohontu
R O K N A G E M E R I
v dňoch 7.-8. novembra 2014
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
7. NOVEMBER 2014, piatok
ROZTANCOVANÁ ROŽŇAVA
09.00 - 11.00 hod. • REMESLO MÁ ZLATÉ DNO - remeselnícke dielne pre deti (Centrum voľného času, radnica)
• Gemer číta - prezentácia kníh gemerských spisovateľov (Gemerská knižnica)
• Modrotlač pre deti - odborná prednáška a dielňa modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
• Gemerčina - známa i neznáma - po stopách gemerského nárečia (Centrum voľného času)
• Hopsasa - tralala - tanečná dielňa (sála radnice)
• Slnko na Gemeri - vesmírne príbehy pre deti (Námestie baníkov)
09.00 - 16.00 hod. • V našom dvore - prezentácia remeselníkov, obcí, folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
11.30 hod. • Gemer tancuje čardáš - detský tanečný maratón (Námestie baníkov)
14.00 hod. •Totrožnavský mestský dom - program folklórnych skupín a súborov (Námestie baníkov)
program uvádza: Martina Molčanová
15.00 hod. • Modrotlač- história a postupy výroby modrotlače (Galéria Baníckeho múzea)
16.00 hod. • Gemer tancuje čardáš - tanečný maratón pre verejnosť (Námestie baníkov)
16.00 hod. • Zahrajže mi, Ďatelinka - vystúpenie FS Úvrať z Poltára (Kultúrny dom, Slavošovce)
17.30 hod. • 20 rokov v obrazoch - otvorenie fotografickej a výtvarnej výstavy (radnica)
18.00 hod. • Čo hlava to rozum - veselé príbehy našich rodákov (radnica)
program uvádza: Dana Lacková
19.00 hod. • Piesne vojnou písané - scénický program FSk a FS z horného Gemera (sála radnice)
účinkujú:FSkHôra z Rejdovej, Hrabina z Nižnej Slanej a FS Gemer z Dobšinej, Dubina z Rožňavy
hosť: FS Lipa z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková
21.00 hod. • Raz do roka i v pekle hostina býva - ľudová veselica (HellsBellspub, Larsen bar, Tri ruže)
do tanca hrá ĽH Erika Sitára, ĽH Maroša Rusnáka
8. NOVEMBER 2014, sobota (športová hala Rožňava)
17.00 hod. • Čo starí pamätajú - mladí zachovajú - jubilejný program zvykov a obyčají Gemera a Malohontu
účinkujú: folklórne skupiny - BYSTRÄNKY z Rožňavského Bystrého, DOLINA z Gemerskej Polomy,
BUČINA z Pače, GENŠENKY z Honiec, HôRA z Rejdovej, GOČOVAN z Gočova, LEHOŤA NKA z Čiernej Lehoty, RADZIM z Vyšnej Slanej, HRABINA z Nižnej Slanej, ŠKOREC z Vidinej
folklórne súbory - DUBINA z Rožňavy, HAVIAR z Rožňavy, STROMÍŠ z Vlachova, HÁJ z Rimavskej Soboty, LIPA z Budapešti
program uvádza: Katarína Birková, réžia programu: Martin Urban
21.00 hod. • Každý hosť tri dni dosť - tanečný dom na motívy z okolia Sirka vyučujú manželia Sýkorovci, do tanca hrá ĽH Erika Sitára
Vstupné: 3,- €, Zmena programu vyhradená
[cincopa AsKAcH8cn4Ny]

































Blížiace sa slávnosti zvykov a obyčají Gemera-Malohontu sú už predo dvermi. Organizátori podujatia Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Rožňava vás pozývajú v dňoch 7.-8. novembra 2014 na jubilejný 20. ročník osláv zvykov a obyčají Rok na Gemeri, ktorý sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Zdenka Trebuľu.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-