Hosťom programu bola FS Dubina z Rožňavy – Rožňavskí fujaristi a mužská spevácka skupina. Pri zvukoch fujary v podaní Ivana Nemčoka a prednesenej básni prekrásnym hlasom Štefana Geržu obecenstvo stíchlo a vnímalo každý verš, a keď sa rozozvučali už viaceré fujary, tak sa niesli len krásne tóny tohto unikátneho slovenského ľudového nástroja. A nezaprela sa ani mužská spevácka skupina, ktorú po niekoľkých tónoch doprevádzalo spevom aj obecenstvo. Na záver sa predstavil Daniel Porubský z Nového Mesta nad Váhom s piesňami Karola Duchoňa, čím potešil hlavne staršiu generáciu.
Matičné stretnutie, už nie len dvoch krajov, ale aj za účasti Košického kraja sa ukončilo vzájomným poďakovaním. Príjemným prekvapením bola účasť počas celého programu primátora mesta Dubnica nad Váhom p. Ing. Jozefa Gašparíka. A ako často sa stretnú tri riaditeľky Domov Matice slovenskej a predsedníčka Krajskej rady Matice slovenskej? Ako často môžu poďakovať všetkým matičiarom za obetavú prácu pre všetkých, ktorí majú záujem s stretnutia pri krásnom speve a krásnom tanci? Spoločne povieme: Ďakujeme! Ja osobne ďakujem FS Dubina za prekrásny umelecký zážitok. A kto nám urobil túto radosť? Sú to: Ivan Nemčok, Štefan Gerža, Milan Lakatoš, Jozef Brabec, Juraj Gregor Nemčok, Sebastian Krasnovský, Aleš Suchan, Miloš Golian, Peter Valko, Andrea Suchanová, Beata Kolesárová a Eva Breznenová.
Ing. Zlatka Halková,
riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave
{gallery}kultura/folklor/dub{/gallery}
{jcomments on}
Excelentný výkon gemerskej Dubiny na matičnom stretnutí v Dubnici nad Váhom Doporučený
Napísal(a) Ing. Zlatica Halková
Matičné stretnutie Trenčianskeho a Trnavského kraja sa tohto roku uskutočnilo v Kultúrnom dome v Dubnici nad Váhom. Na úvod Spevácko-dramatická skupina Jeseň z Partizánskeho zaspievala matičnú hymnu Kto za pravdu horí, ako aj ďalšie prekrásne slovenské piesne. Divadielko Dotyky z Trenčína vylúdilo úsmevy v plnej sále a FS Lusk s muzikou z Krakovian roztlieskali divákov. Mladí tanečníci z Arabesky zo ZUŠ v Dubnici nad Váhom naplnili srdcia všetkých prítomných krásou pohybu. FS Jatelinka z Abraháma svojím vystúpením roztancovala všetky svetielka. Lásku k akordeónu, cit a vnímavosť ukázalo trio pod vedením pani učiteľky zo ZUŠ v Dubnici nad Váhom.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.