Klenovská rontouka – piatok 24.6.2011
Folklórne slávnosti v Klenovci ponúkli pútavý a bohatý program. Začal sa Pozývačkami folklórnych súborov v Hnúšti, v Rimavskej Sobote a v Klenovci. Záujemcov o tradičnú ľudovú výrobu prilákal jarmok remesiel a svoje brány otvorili aj dvory tradičných remesiel, hudby a gastronomických špecialít. Súčasťou folklórneho sviatku bolo aj otvorenie výstavy venovanej tradícii súkenníctva a gubárstva v Klenovci. O tom, že folklór Gemera a Malohontu má svojich pokračovateľov a len tak ľahko nezanikne, svedčí aj množstvo detských folklórnych súborov, ktoré v regióne pôsobia. V rámci programu „Detský čarokruh“ sa predstavili detské folklórne súbory z Tisovca, Rimavskej Soboty, Hnúšte a Klenovca. Komorný program „Roztratené zrnká“ bol tento rok venovaný rozprávaniu obyvateľov a rodákov z obcí Slizké, Španie Pole, Lipovec a Hostišovce. Zo svojich rodných dedín roztratené zrnká spomienok, príhod a piesní prezentovali Viera Sakálová, Július Karas, Irena Karasová, Milan Demo, Ivan Gecko a Paulína Palušová. V rámci programu „Pod ostrou je malá dedinôčka“ boli odovzdané ocenenia Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra pánovi Ondrejovi Bartovi, ľudovému výrobcovi z Klenovca a Elene Kubaliakovej, predsedkyni OZ Ozveny z Hrachova. Na pódiu sa ďalej predviedli tohtoroční jubilanti Folklórneho súboru Vepor z Klenovca, Folklórneho súboru Ipoly z družobného mesta Mihálygerge a súbor Gaida z Lotyšska.
S ďalším scénickým programom sa predstavili Vladimír Homola, Elena Baculíková a Ľudová hudba Ďatelinka.
Jánska noc sa nemohla zaobísť bez jánskych zvykov, piesní a tancov. V programe „Jánska noc má svoju moc“ vystúpil Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy a domáce kolektívy Rimavan a Vepor. Na trombitách zahrali členovia Folklórnej skupiny Javorník z Lúk a zahrala tiež Ľudová hudba Chudobovci z Oravskej Lesnej. Magickú noc zakončila ľudová veselica v Klenovskom dvore, kde do neskorých nočných hodín vyhrávala Ľudová hudba Podpoľanec a Chudobovci.
– sobota 25.6.2011
Ďalší deň Klenovskej rontouky vo svojom úvode ponúkol prehliadku heligonkárov, ľudových hudieb, súťaž o Naj harovec, súťaž o starostkin dukát, či súťaž v pití žinčice. Piesne a tance stredného Gemera prezentovala škola spevu a škola tanca. Na prehliadke heligonkárov sa tento rok predstavilo 36 heligonkárov z rôznych kútov Slovenska. V súťaži o Naj harovec zvíťazilo družstvo z MAS Malohont v zložení Mária Koniarová a Eva Hrivnáková. Najlepší baraní guláš navarilo domáce družstvo z Klenovca. Starostkin dukát získala Folklórna skupina Lúčan z Lúčiek. V súťaži ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta, ktorá sa počas Klenovskej rontouky organizuje na počesť chýrneho klenovského primáša Imricha Oláha Drótu, prvé miesto získala Ľudová hudba FS Podpoľanec.
V programe „Folklór bez hraníc“ sa na Klenovskej rontouke prezentovali zahraniční hostia, ale aj Slováci žijúci v zahraničí, respektíve kolektívy, ktoré prezentujú iný ako slovenský folklór. Tento rok to boli folklórne súbory Gaida z Lotyšska, Limbora z Českej republiky, Rakonca z Fiľakova a Upre Roma z Klenovca.
Vystúpenie folklórnych súborov z nášho regiónu bolo venované spomienke na Janka Jasenku. Výber tancov a piesní z regiónu Gemera a Malohontu ponúkli folklórne súboru Rimavan a Háj z Rimavskej Soboty, Vepor z Klenovca a Sinec z Hnúšte. Svoje umenie na pódiu predviedli tiež Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, folklórne skupiny Lúčan z Lúčiek a Kráľova hoľa z Pohorelej.
Záver programu patril Jánošíkovi v podaní Baletu štátneho divadla Košice.
– nedeľa 26.6.2011
Celé slávnosti ukončili v nedeľu ráno Služby božie v Kostole ECAV a Ľudová pieseň v kresťanskej kultúre v podaní speváckych skupín z folklórnych súborov Rimavan a Vepor.
Autor: Mediálny dvor Klenovskej rontouky
Autor fotografií: Imrich Garláty
{gallery}kultura/klenovec/rontouka11{/gallery}





















Z troch dolín... Pod týmto názvom sa niesol úvodný program 33. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka vo štvrtok 23. júna 2011. Program naživo vysielalo Rádio Regina v rámci „Folkórneho leta s Rádiom Regina“. Moderovala ho Gabriela Tomajková. Sviatok folklóru v obci pod Veprom slávnostne otvorila zvučka Gemersko-malohontských slávností „Vrchárska nálada“. V programe sa predstavili vynikajúci speváci, spevácke skupiny, klenovskí heligonkári, fujaristi a ľudové hudby. Na úvod zaspievala mužská spevácka skupina a ľudová hudba folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Ako sa vyjadrila Stanislava Zvarová, riaditeľka festivalu, kultúra v tomto
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.