Klenovská rontouka – piatok 24.6.2011
Folklórne slávnosti v Klenovci ponúkli pútavý a bohatý program. Začal sa Pozývačkami folklórnych súborov v Hnúšti, v Rimavskej Sobote a v Klenovci. Záujemcov o tradičnú ľudovú výrobu prilákal jarmok remesiel a svoje brány otvorili aj dvory tradičných remesiel, hudby a gastronomických špecialít. Súčasťou folklórneho sviatku bolo aj otvorenie výstavy venovanej tradícii súkenníctva a gubárstva v Klenovci. O tom, že folklór Gemera a Malohontu má svojich pokračovateľov a len tak ľahko nezanikne, svedčí aj množstvo detských folklórnych súborov, ktoré v regióne pôsobia. V rámci programu „Detský čarokruh“ sa predstavili detské folklórne súbory z Tisovca, Rimavskej Soboty, Hnúšte a Klenovca. Komorný program „Roztratené zrnká“ bol tento rok venovaný rozprávaniu obyvateľov a rodákov z obcí Slizké, Španie Pole, Lipovec a Hostišovce. Zo svojich rodných dedín roztratené zrnká spomienok, príhod a piesní prezentovali Viera Sakálová, Július Karas, Irena Karasová, Milan Demo, Ivan Gecko a Paulína Palušová. V rámci programu „Pod ostrou je malá dedinôčka“ boli odovzdané ocenenia Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra pánovi Ondrejovi Bartovi, ľudovému výrobcovi z Klenovca a Elene Kubaliakovej, predsedkyni OZ Ozveny z Hrachova. Na pódiu sa ďalej predviedli tohtoroční jubilanti Folklórneho súboru Vepor z Klenovca, Folklórneho súboru Ipoly z družobného mesta Mihálygerge a súbor Gaida z Lotyšska.
S ďalším scénickým programom sa predstavili Vladimír Homola, Elena Baculíková a Ľudová hudba Ďatelinka.
Jánska noc sa nemohla zaobísť bez jánskych zvykov, piesní a tancov. V programe „Jánska noc má svoju moc“ vystúpil Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy a domáce kolektívy Rimavan a Vepor. Na trombitách zahrali členovia Folklórnej skupiny Javorník z Lúk a zahrala tiež Ľudová hudba Chudobovci z Oravskej Lesnej. Magickú noc zakončila ľudová veselica v Klenovskom dvore, kde do neskorých nočných hodín vyhrávala Ľudová hudba Podpoľanec a Chudobovci.
– sobota 25.6.2011
Ďalší deň Klenovskej rontouky vo svojom úvode ponúkol prehliadku heligonkárov, ľudových hudieb, súťaž o Naj harovec, súťaž o starostkin dukát, či súťaž v pití žinčice. Piesne a tance stredného Gemera prezentovala škola spevu a škola tanca. Na prehliadke heligonkárov sa tento rok predstavilo 36 heligonkárov z rôznych kútov Slovenska. V súťaži o Naj harovec zvíťazilo družstvo z MAS Malohont v zložení Mária Koniarová a Eva Hrivnáková. Najlepší baraní guláš navarilo domáce družstvo z Klenovca. Starostkin dukát získala Folklórna skupina Lúčan z Lúčiek. V súťaži ľudových hudieb pod názvom Drótova nôta, ktorá sa počas Klenovskej rontouky organizuje na počesť chýrneho klenovského primáša Imricha Oláha Drótu, prvé miesto získala Ľudová hudba FS Podpoľanec.
V programe „Folklór bez hraníc“ sa na Klenovskej rontouke prezentovali zahraniční hostia, ale aj Slováci žijúci v zahraničí, respektíve kolektívy, ktoré prezentujú iný ako slovenský folklór. Tento rok to boli folklórne súbory Gaida z Lotyšska, Limbora z Českej republiky, Rakonca z Fiľakova a Upre Roma z Klenovca.
Vystúpenie folklórnych súborov z nášho regiónu bolo venované spomienke na Janka Jasenku. Výber tancov a piesní z regiónu Gemera a Malohontu ponúkli folklórne súboru Rimavan a Háj z Rimavskej Soboty, Vepor z Klenovca a Sinec z Hnúšte. Svoje umenie na pódiu predviedli tiež Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, folklórne skupiny Lúčan z Lúčiek a Kráľova hoľa z Pohorelej.
Záver programu patril Jánošíkovi v podaní Baletu štátneho divadla Košice.
– nedeľa 26.6.2011
Celé slávnosti ukončili v nedeľu ráno Služby božie v Kostole ECAV a Ľudová pieseň v kresťanskej kultúre v podaní speváckych skupín z folklórnych súborov Rimavan a Vepor.
Autor: Mediálny dvor Klenovskej rontouky
Autor fotografií: Imrich Garláty
{gallery}kultura/klenovec/rontouka11{/gallery}




























__________________________________________________
Z troch dolín... Pod týmto názvom sa niesol úvodný program 33. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka vo štvrtok 23. júna 2011. Program naživo vysielalo Rádio Regina v rámci „Folkórneho leta s Rádiom Regina“. Moderovala ho Gabriela Tomajková. Sviatok folklóru v obci pod Veprom slávnostne otvorila zvučka Gemersko-malohontských slávností „Vrchárska nálada“. V programe sa predstavili vynikajúci speváci, spevácke skupiny, klenovskí heligonkári, fujaristi a ľudové hudby. Na úvod zaspievala mužská spevácka skupina a ľudová hudba folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Ako sa vyjadrila Stanislava Zvarová, riaditeľka festivalu, kultúra v tomto
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-