Ďalej už malá scéna patrila účinkujúcim kolektívom a ako inak - úvod prináležal domácej folklórnej skupine Hôra. „Večerný program na pľacu má svoje čaro a každý rok viac priaznivcov pre svoj komorný ráz a veľmi príjemnú atmosféru,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska. Divákom sa predstavil najmladší folklórny kolektív Genšenky z Honiec, ale nechýbali ani známejšie folklórne skupiny Gočovan z Gočova a Radzim zo susednej Vyšnej Slanej. Festival i divákov pozdravil známy folklorista z Košíc Imrich Oravec, ktorý je veľkým priaznivcom gemerského folklóru.
Ľudová hudba Juraja Pecníka so sólistami priniesli do Rejdovej svoju Vrchársku parádu, program plný čarovných melódií z Podpoľania. Hudobno-tanečný súbor V šírom poli hruška zo srbskej Kovačice uviedol zo svojho repertoáru piesne a tance, ktoré zachovávajú po slovenských predkoch.
„Keď ste v Rejdovej, tak sa naučte aj tancovať po rejdovsky,“ týmito slovami uviedla školu tanca Dana Lacková, moderátorka programov prvého festivalového večera. Ivana Nemčoková s hudobným sprievodom ľudovej hudby Ondreja Hlaváča priúčala motívom rejdovského čardáša malých i väčších z radov divákov i účinkujúcich. Takto naladení sa ďalej zabávali na veselici až do skorého rána. Tí, ktorí majú radšej kľudnejšie prostredie, zašli do dvora u Brehalu na dokumentárne filmy Petra Pobočeka z Revúcej.
Druhý deň festivalu
začal prípravami, domáci dokončovali svoje dvory a účinkujúci si skúšali programy. Ľudové hudby Rosička, Vlachoväne, Lúčka a Ondreja Hlaváča oznamovali prichádzajúcim návštevníkom, že dvory sú už otvorené a môžu nahliadnuť do čias minulých, vyskúšať si tkanie, spracovanie ľanu, alebo zvládnuť niekoľko párov paličiek. Vo dvoroch to už rozvoniavalo a v tom pri ubytovni účinkujúci ochutnávali koláče od svojich kolegov.
Program „Eniki, beniki, kilki bé“ predstavil od najmenších hudobníkov, spevákov a tanečníkov s ich prvotinami, až po tých ktorí majú za sebou už niekoľko úspechov v rôznych súťažiach. Súbory z Rožňavy, Drnavy, Vyšnej Slanej so svojimi sólistami za svoje vystúpenia zožali od divákov množstvo potleskov.
Vyvrcholením dopoludňajšieho programu na malej scéne bolo uvedenie projektu Gemerského osvetového strediska v Rožňave „Gemer tancuje“. Metodický DVD nosič predstavila riaditeľka GOS Helena Novotná. Tri variácie čardáša – slovenský, maďarský a cigánsky – odprezentovali tanečníci z folklórnych súborov Borostyán z Drnavy a Dubina z Rožňavy a do záverečného sa zapojili aj diváci, aby si vyskúšali svoje tanečné schopnosti.
Sprievodné podujatia na pľacu
a vo dvoroch pokračovali. Muži skúšali vystrúhať vlastný šindeľ a ženy zase dokonale uviazať šatku. Hudba hrala takmer na každom rohu, spievalo a tancovalo sa po celom pľacu.
Starosta obce Ján Valentík prijal vedúcich, aby poďakoval za celoročnú prácu kolektívov i prezentáciu
v programoch Gemerského folklórneho festivalu, ktorý je vlastne spoločným dielom a vizitkou pri ďalšom zachovávaní a šírení gemerského folklóru.
Veselý a pestrý krojovaný sprievod
smeroval do amfiteátra, kde program festivalu vyvrcholil.
V úvode sa predstavila ľudová hudba Ondreja Hlaváča a jej hostia, divákom priblížili CD nosič „Tichý vetrík veje po doline veje“, ktorý vydalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave na sklonku minulého roka. Starosta obce Ján Valentík, vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Kovácsová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná pozdravili prítomných účastníkov a popriali úspešné zavŕšenie festivalu.
Zvony už ohlásili tematický program „Piesne vojnou písané“, ktorý pripravil režisér gemerských programov Ján Lipták, pri príležitosti významných výročí v našej histórii, 100 rokov od vypuknutia 1. svetovej vojny a 70 rokov od vyhlásenia SNP. Jeho cieľom bolo pripomenúť ťažké vojnové časy , tak ako sa zachovali vo vojenských piesňach a spomienkach generácie našich starých rodičov. Celkovú atmosféru umocnil výberom piesní a kompozičnou výstavbou. „Žriedla nevysychajú“ bol program nositeľov tradícií v ktorom sa diváci oboznámili so zvykmi v podaní folklórnych skupín Bystränky z Rožňavského Bystrého, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bučina z Pače a Hrabina z Nižnej Slanej. Program spestrila mladá speváčka Martina Zagibová z Pače. Folklórne súbory Dubina, Haviar z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a Stromíš z
Vlachova v programe „Muzikanti hrajú a nôžky virgajú“ predstavili nové, ale aj choreografie ocenené v rôznych súťažiach. Na záver gemerského programu už tradične riaditeľka GOS Helena Novotná odovzdala tohtoročným jubilantom ďakovné listy za ich prínos v oblasti folklóru. Hudobný darček im odovzdali najmladší, ľudová hudba Lúčka z Rožňavy.
Zahraničný hosť V šírom poli hruška z Kovačice uviedol pestrý blok hudby, spevu a tanca zo slovenských regiónov. Na Kráľovej holi stojí... i ďalšie piesne a tance priniesol na scénu folklórny súbor Šumiačan. Rozkazovačky s ľudovou hudbou Mira Kapca dali trochu divákom vydýchnuť, ale po nich nastúpil folklórny súbor Partizán zo Slovenskej Ľupče s Detvianskou svadbou a záver patril temperamentnému folklórnemu súboru Zemplín.
41. Gemerský folklórny festival
úspešne nastúpil do ďalšieho desaťročia. Kladné ohlasy na programovú skladbu, organizačné zabezpečenie a kvalitu služieb potvrdili organizátorom, že je to správny smer, ktorý je potrebný udržať a naďalej zlepšovať. Celý festival sa podarilo na úrovni zabezpečiť aj vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a ďalších partnerov. Poďakovanie patrí aj celému usporiadateľskému tímu.
Mária Ferencová
Fotografie: Peter Poboček
picasa_albumid=6052359632411717553
{jcomments on}

































__________________________________________________
Aj také pomenovanie dostal 41. Gemerský folklórny festival Rejdová 2014, ktorý sa konal 22. a 23. augusta v rázovitej hornogemerskej obci. Návštevníci, ale aj samotní účinkujúci mali možnosť vyberať si z bohatej a pestrej ponuky scénických programov a nespočetného množstva zaujímavých sprievodných podujatí. „Počas dvoch festivalových dní k programom folklórnych skupín domácich a hosťujúcich súborov, detských folklórnych súborov, detských i dospelých ľudových hudieb, sólistov spevákov, inštrumentalistov a tanečníkov pribudli školy tanca, prezentácie projektov, tematický program a ďalšie aktivity v Rejdovských dvoroch,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-