Ďalej už malá scéna patrila účinkujúcim kolektívom a ako inak - úvod prináležal domácej folklórnej skupine Hôra. „Večerný program na pľacu má svoje čaro a každý rok viac priaznivcov pre svoj komorný ráz a veľmi príjemnú atmosféru,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska. Divákom sa predstavil najmladší folklórny kolektív Genšenky z Honiec, ale nechýbali ani známejšie folklórne skupiny Gočovan z Gočova a Radzim zo susednej Vyšnej Slanej. Festival i divákov pozdravil známy folklorista z Košíc Imrich Oravec, ktorý je veľkým priaznivcom gemerského folklóru.
Ľudová hudba Juraja Pecníka so sólistami priniesli do Rejdovej svoju Vrchársku parádu, program plný čarovných melódií z Podpoľania. Hudobno-tanečný súbor V šírom poli hruška zo srbskej Kovačice uviedol zo svojho repertoáru piesne a tance, ktoré zachovávajú po slovenských predkoch.
„Keď ste v Rejdovej, tak sa naučte aj tancovať po rejdovsky,“ týmito slovami uviedla školu tanca Dana Lacková, moderátorka programov prvého festivalového večera. Ivana Nemčoková s hudobným sprievodom ľudovej hudby Ondreja Hlaváča priúčala motívom rejdovského čardáša malých i väčších z radov divákov i účinkujúcich. Takto naladení sa ďalej zabávali na veselici až do skorého rána. Tí, ktorí majú radšej kľudnejšie prostredie, zašli do dvora u Brehalu na dokumentárne filmy Petra Pobočeka z Revúcej.
Druhý deň festivalu
začal prípravami, domáci dokončovali svoje dvory a účinkujúci si skúšali programy. Ľudové hudby Rosička, Vlachoväne, Lúčka a Ondreja Hlaváča oznamovali prichádzajúcim návštevníkom, že dvory sú už otvorené a môžu nahliadnuť do čias minulých, vyskúšať si tkanie, spracovanie ľanu, alebo zvládnuť niekoľko párov paličiek. Vo dvoroch to už rozvoniavalo a v tom pri ubytovni účinkujúci ochutnávali koláče od svojich kolegov.
Program „Eniki, beniki, kilki bé“ predstavil od najmenších hudobníkov, spevákov a tanečníkov s ich prvotinami, až po tých ktorí majú za sebou už niekoľko úspechov v rôznych súťažiach. Súbory z Rožňavy, Drnavy, Vyšnej Slanej so svojimi sólistami za svoje vystúpenia zožali od divákov množstvo potleskov.
Vyvrcholením dopoludňajšieho programu na malej scéne bolo uvedenie projektu Gemerského osvetového strediska v Rožňave „Gemer tancuje“. Metodický DVD nosič predstavila riaditeľka GOS Helena Novotná. Tri variácie čardáša – slovenský, maďarský a cigánsky – odprezentovali tanečníci z folklórnych súborov Borostyán z Drnavy a Dubina z Rožňavy a do záverečného sa zapojili aj diváci, aby si vyskúšali svoje tanečné schopnosti.
Sprievodné podujatia na pľacu
a vo dvoroch pokračovali. Muži skúšali vystrúhať vlastný šindeľ a ženy zase dokonale uviazať šatku. Hudba hrala takmer na každom rohu, spievalo a tancovalo sa po celom pľacu.
Starosta obce Ján Valentík prijal vedúcich, aby poďakoval za celoročnú prácu kolektívov i prezentáciu
v programoch Gemerského folklórneho festivalu, ktorý je vlastne spoločným dielom a vizitkou pri ďalšom zachovávaní a šírení gemerského folklóru.
Veselý a pestrý krojovaný sprievod
smeroval do amfiteátra, kde program festivalu vyvrcholil.
V úvode sa predstavila ľudová hudba Ondreja Hlaváča a jej hostia, divákom priblížili CD nosič „Tichý vetrík veje po doline veje“, ktorý vydalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave na sklonku minulého roka. Starosta obce Ján Valentík, vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Kovácsová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná pozdravili prítomných účastníkov a popriali úspešné zavŕšenie festivalu.
Zvony už ohlásili tematický program „Piesne vojnou písané“, ktorý pripravil režisér gemerských programov Ján Lipták, pri príležitosti významných výročí v našej histórii, 100 rokov od vypuknutia 1. svetovej vojny a 70 rokov od vyhlásenia SNP. Jeho cieľom bolo pripomenúť ťažké vojnové časy , tak ako sa zachovali vo vojenských piesňach a spomienkach generácie našich starých rodičov. Celkovú atmosféru umocnil výberom piesní a kompozičnou výstavbou. „Žriedla nevysychajú“ bol program nositeľov tradícií v ktorom sa diváci oboznámili so zvykmi v podaní folklórnych skupín Bystränky z Rožňavského Bystrého, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bučina z Pače a Hrabina z Nižnej Slanej. Program spestrila mladá speváčka Martina Zagibová z Pače. Folklórne súbory Dubina, Haviar z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a Stromíš z
Vlachova v programe „Muzikanti hrajú a nôžky virgajú“ predstavili nové, ale aj choreografie ocenené v rôznych súťažiach. Na záver gemerského programu už tradične riaditeľka GOS Helena Novotná odovzdala tohtoročným jubilantom ďakovné listy za ich prínos v oblasti folklóru. Hudobný darček im odovzdali najmladší, ľudová hudba Lúčka z Rožňavy.
Zahraničný hosť V šírom poli hruška z Kovačice uviedol pestrý blok hudby, spevu a tanca zo slovenských regiónov. Na Kráľovej holi stojí... i ďalšie piesne a tance priniesol na scénu folklórny súbor Šumiačan. Rozkazovačky s ľudovou hudbou Mira Kapca dali trochu divákom vydýchnuť, ale po nich nastúpil folklórny súbor Partizán zo Slovenskej Ľupče s Detvianskou svadbou a záver patril temperamentnému folklórnemu súboru Zemplín.
41. Gemerský folklórny festival
úspešne nastúpil do ďalšieho desaťročia. Kladné ohlasy na programovú skladbu, organizačné zabezpečenie a kvalitu služieb potvrdili organizátorom, že je to správny smer, ktorý je potrebný udržať a naďalej zlepšovať. Celý festival sa podarilo na úrovni zabezpečiť aj vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a ďalších partnerov. Poďakovanie patrí aj celému usporiadateľskému tímu.
Mária Ferencová
Fotografie: Peter Poboček
picasa_albumid=6052359632411717553
{jcomments on}

































Aj také pomenovanie dostal 41. Gemerský folklórny festival Rejdová 2014, ktorý sa konal 22. a 23. augusta v rázovitej hornogemerskej obci. Návštevníci, ale aj samotní účinkujúci mali možnosť vyberať si z bohatej a pestrej ponuky scénických programov a nespočetného množstva zaujímavých sprievodných podujatí. „Počas dvoch festivalových dní k programom folklórnych skupín domácich a hosťujúcich súborov, detských folklórnych súborov, detských i dospelých ľudových hudieb, sólistov spevákov, inštrumentalistov a tanečníkov pribudli školy tanca, prezentácie projektov, tematický program a ďalšie aktivity v Rejdovských dvoroch,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-