Aj také pomenovanie dostal 41. Gemerský folklórny festival Rejdová 2014, ktorý sa konal 22. a 23. augusta v rázovitej hornogemerskej obci. Návštevníci, ale aj samotní účinkujúci mali možnosť vyberať si z bohatej a pestrej ponuky scénických programov a nespočetného množstva zaujímavých sprievodných podujatí. „Počas dvoch festivalových dní k programom folklórnych skupín domácich a hosťujúcich súborov, detských folklórnych súborov, detských i dospelých ľudových hudieb, sólistov spevákov, inštrumentalistov a tanečníkov pribudli školy tanca, prezentácie projektov, tematický program a ďalšie aktivity v Rejdovských dvoroch,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska. Ďalej už malá scéna patrila účinkujúcim kolektívom a ako inak - úvod prináležal domácej folklórnej skupine Hôra. „Večerný program na pľacu má svoje čaro a každý rok viac priaznivcov pre svoj komorný ráz a veľmi príjemnú atmosféru,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska. Divákom sa predstavil najmladší folklórny kolektív Genšenky z Honiec, ale nechýbali ani známejšie folklórne skupiny Gočovan z Gočova a Radzim zo susednej Vyšnej Slanej. Festival i divákov pozdravil známy folklorista z Košíc Imrich Oravec, ktorý je veľkým priaznivcom gemerského folklóru.
Ľudová hudba Juraja Pecníka so sólistami priniesli do Rejdovej svoju Vrchársku parádu, program plný čarovných melódií z Podpoľania. Hudobno-tanečný súbor V šírom poli hruška zo srbskej Kovačice uviedol zo svojho repertoáru piesne a tance, ktoré zachovávajú po slovenských predkoch.
„Keď ste v Rejdovej, tak sa naučte aj tancovať po rejdovsky,“ týmito slovami uviedla školu tanca Dana Lacková, moderátorka programov prvého festivalového večera. Ivana Nemčoková s hudobným sprievodom ľudovej hudby Ondreja Hlaváča priúčala motívom rejdovského čardáša malých i väčších z radov divákov i účinkujúcich. Takto naladení sa ďalej zabávali na veselici až do skorého rána. Tí, ktorí majú radšej kľudnejšie prostredie, zašli do dvora u Brehalu na dokumentárne filmy Petra Pobočeka z Revúcej.
Druhý deň festivalu
začal prípravami, domáci dokončovali svoje dvory a účinkujúci si skúšali programy. Ľudové hudby Rosička, Vlachoväne, Lúčka a Ondreja Hlaváča oznamovali prichádzajúcim návštevníkom, že dvory sú už otvorené a môžu nahliadnuť do čias minulých, vyskúšať si tkanie, spracovanie ľanu, alebo zvládnuť niekoľko párov paličiek. Vo dvoroch to už rozvoniavalo a v tom pri ubytovni účinkujúci ochutnávali koláče od svojich kolegov.
Program „Eniki, beniki, kilki bé“ predstavil od najmenších hudobníkov, spevákov a tanečníkov s ich prvotinami, až po tých ktorí majú za sebou už niekoľko úspechov v rôznych súťažiach. Súbory z Rožňavy, Drnavy, Vyšnej Slanej so svojimi sólistami za svoje vystúpenia zožali od divákov množstvo potleskov.
Vyvrcholením dopoludňajšieho programu na malej scéne bolo uvedenie projektu Gemerského osvetového strediska v Rožňave „Gemer tancuje“. Metodický DVD nosič predstavila riaditeľka GOS Helena Novotná. Tri variácie čardáša – slovenský, maďarský a cigánsky – odprezentovali tanečníci z folklórnych súborov Borostyán z Drnavy a Dubina z Rožňavy a do záverečného sa zapojili aj diváci, aby si vyskúšali svoje tanečné schopnosti.
Sprievodné podujatia na pľacu
a vo dvoroch pokračovali. Muži skúšali vystrúhať vlastný šindeľ a ženy zase dokonale uviazať šatku. Hudba hrala takmer na každom rohu, spievalo a tancovalo sa po celom pľacu.
Starosta obce Ján Valentík prijal vedúcich, aby poďakoval za celoročnú prácu kolektívov i prezentáciu
v programoch Gemerského folklórneho festivalu, ktorý je vlastne spoločným dielom a vizitkou pri ďalšom zachovávaní a šírení gemerského folklóru.
Veselý a pestrý krojovaný sprievod
smeroval do amfiteátra, kde program festivalu vyvrcholil.
V úvode sa predstavila ľudová hudba Ondreja Hlaváča a jej hostia, divákom priblížili CD nosič „Tichý vetrík veje po doline veje“, ktorý vydalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave na sklonku minulého roka. Starosta obce Ján Valentík, vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Kovácsová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná pozdravili prítomných účastníkov a popriali úspešné zavŕšenie festivalu.
Zvony už ohlásili tematický program „Piesne vojnou písané“, ktorý pripravil režisér gemerských programov Ján Lipták, pri príležitosti významných výročí v našej histórii, 100 rokov od vypuknutia 1. svetovej vojny a 70 rokov od vyhlásenia SNP. Jeho cieľom bolo pripomenúť ťažké vojnové časy , tak ako sa zachovali vo vojenských piesňach a spomienkach generácie našich starých rodičov. Celkovú atmosféru umocnil výberom piesní a kompozičnou výstavbou. „Žriedla nevysychajú“ bol program nositeľov tradícií v ktorom sa diváci oboznámili so zvykmi v podaní folklórnych skupín Bystränky z Rožňavského Bystrého, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bučina z Pače a Hrabina z Nižnej Slanej. Program spestrila mladá speváčka Martina Zagibová z Pače. Folklórne súbory Dubina, Haviar z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a Stromíš z 
Vlachova v programe „Muzikanti hrajú a nôžky virgajú“ predstavili nové, ale aj choreografie ocenené v rôznych súťažiach. Na záver gemerského programu už tradične riaditeľka GOS Helena Novotná odovzdala tohtoročným jubilantom ďakovné listy za ich prínos v oblasti folklóru. Hudobný darček im odovzdali najmladší, ľudová hudba Lúčka z Rožňavy.
Zahraničný hosť V šírom poli hruška z Kovačice uviedol pestrý blok hudby, spevu a tanca zo slovenských regiónov. Na Kráľovej holi stojí... i ďalšie piesne a tance priniesol na scénu folklórny súbor Šumiačan. Rozkazovačky s ľudovou hudbou Mira Kapca dali trochu divákom vydýchnuť, ale po nich nastúpil folklórny súbor Partizán zo Slovenskej Ľupče s Detvianskou svadbou a záver patril temperamentnému folklórnemu súboru Zemplín.
41. Gemerský folklórny festival
úspešne nastúpil do ďalšieho desaťročia. Kladné ohlasy na programovú skladbu, organizačné zabezpečenie a kvalitu služieb potvrdili organizátorom, že je to správny smer, ktorý je potrebný udržať a naďalej zlepšovať. Celý festival sa podarilo na úrovni zabezpečiť aj vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a ďalších partnerov. Poďakovanie patrí aj celému usporiadateľskému tímu.
Mária Ferencová
Fotografie: Peter Poboček
picasa_albumid=6052359632411717553
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.