otvorenia 40. Gemerského folklórneho festivalu. Piatkový večerný program na pľacu sa niesol v duchu ľudovej piesne, hudby, tanca a hovoreného slova.V komorných a scénických programoch sa predstavili ľudová hudba Ondreja 
Hlaváča s hudobno-speváckym číslom z horného Gemera, ženská spevácka skupina Trnki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice zase uviedla piesne z Horehronia a skupina Salašníci zabavila divákov veselými príhodami, hrou na viaceré ľudové nástroje a piesňami v podaní Veroniky Bodnárikovej. Hostia z Ľvova v úvode pozdravili festival a všetkých návštevníkov slovenskou ľudovou piesňou a pokračovali typickými ukrajinskými tancami. Vyvrcholením prvého festivalového dňa bol jubilejný program folklórnej skupiny Hôra. Jej 60 ročnou históriou sprevádzali Ján Lipták a Dana Lacková. Príjemne prekvapili bývalí členovia skupiny, že sa zapojili do diania a spoločne si priblížili vzácne chvíle z uplynulých rokov. Krásny okamih pripravili aj členovia folklórnej skupiny Radzim zo susednej Vyšnej Slanej svojim vstupom do programu. V závere bola pokrstená publikácia Ondreja Kračúna, ktorá dokumentuje folklórne hnutie v Rejdovej. Nechýbali ani gratulácie od folklórnych kolektívov či obcí do jej ďalších rokov.
Ďalšie aktivity sa konali vo dvoroch. U Brehalu boli premietané archívne materiály, ktoré sprevádzali voľné spomienky bývalých členov a vedúcich skupiny Hôra a v ďalších sa už známi a priatelia tešili zo stretnutia, spievali, tancovali a dobre sa bavili.
V sobotu bolo od skorého rána v celej dedine rušno. Domáci chystali dvory, prichádzali účinkujúci, na priestorové skúšky a schádzali sa prví návštevníci. O pol jedenástej po otvorení Rejdovských dvorov po celej dedine znela hudba a spev. Pri gazdovskom dvore U Lacka hrala ľudová hudba Lúčka, pri včelárskom Vlachoväne a pri remeselníckom ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Ponuka vo dvoroch bola bohatá, od spracovania ľanu a vlny až po tkanie, paličkovanie, vyšívanie, strúhanie šindľov. Ďalej návštevníci obdivovali bačovské výrobky, kraslice, drevené výrobky, zručné ruky kováča, zaujímavosti z histórie baníctva, včelárske vybavenie a produkty, mladých šikovných hasičov i muzikantov. Gemerské gastronomické špeciality tiež lákali účastníkov festivalu. Od koláčov, pirohov, halušiek, placiek a iných tradičných jedál až po typické festivalové vo dvoroch a stánkoch v obci i amfiteátri.
Presne na poludnie znelka ohlásila program detských folklórnych súborov a sólistov „Ide káčor“, v réžii Márie Hlaváčovej. S detskými hrami, piesňami a tancami sa predstavili Gemerčatá, Haviarik, Kincskereső a mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ľudová hudba Lúčka a ich sólisti. Na scénu ich uvádzala Alexandra Dujčáková.

Detské kolektívy vystriedali starší folkloristi, nie však na scéne, priamo na pľacu sa tancovalo, spievalo, ale aj súťažilo a ochutnávalo. Dobrá nálada pokračovala aj v sprievode do amfiteátra. Domáci z dvorov ponúkali účastníkov sprievodu a želali úspešné pokračovanie festivalového programu.
Počasie tiež prialo a prilákalo hojný počet účastníkov, ktorým sa prihovorili hlavní organizátori, zástupkyňa starostu obce Rejdová Jana Molčanová, podpredseda Košického samosprávneho kraja Ján Szöllös a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Program začal prezentáciou gemerského folklóru. V réžii Jána Liptáka súbory a skupiny z horného Gemera predstavili širokú paletu zvykov, tancov, piesní a typických nárečí v troch programových blokoch. Účinkujúcich predstavila a jednotlivé vstupy uvádzala Katka Birková, ktorá moderovala všetky festivalové programy v amfiteátri. Všetci pred svojim vystúpením popriali festivalu ešte veľa priaznivých ročníkov, divákom pohodu a dobrú náladu. V programe nositeľov tradícií „Žriedla čo nevysychajú“ účinkovali folklórne skupiny a sólisti Mária Brdárska-Jánoška, Lehoťanka, Bučina, Hrabina, Dolina a Gočovan s ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Ďakovanka zo serca priblížila divákom významné osobnosti a kolektívy folklórneho hnutia v našom okrese z minulosti i súčasnosti. ktoré si tohto roku pripomínajú životné jubileum, alebo výročie. Ocenenia In 
memoriam prevzali rodinní príslušníci Juraja Lenkeya, Jána Garana Krišťáka a Ľudovíta Šmelka, ktorí stáli pri zrode folklórnych slávností a zanechali výraznú stopu v gemerskom folklóre. Pamätné listy riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave boli odovzdané Ondrejovi Bezekovi, Jurajovi Štefánikovi, Žofii Ďuriškovej, Ondrejovi Petriskovi, Terézii Bernáthovej, Elene Pakesovej, Helene Šoltésovej, Jarmile Kalmanovej a Ľudovej hudbe Lúčka. Poctu generálnej riaditeľky Národného osvetového centra v Bratislave odovzdala jej námestníčky Jarmila Strelková folklórnej skupine Hôra, Rudolfovi Hanuštiakovi a Gemerskému osvetovému stredisku. Poďakovanie však patrí všetkým, aj tým, ktorí neboli spomenutí, či nemajú okrúhle výročie, ale sú dôležitou súčasťou histórie kolektívov, festivalu i gemerského folklóru. Slávnostnú atmosféru umocnili vstupy folklórnej skupiny Hôra a Martiny Zagibovej s hudobným sprievodom Rudolfa Hanuštiaka. Programový blok „A nôžky virgajú“ uviedla ľudová hudba Lúčka, predstavila sa ďalšia sólistka, mladá speváčka Lucia Urbančíková s hudobným sprievodom Ivana Nemčoka.
Bohatosť gemerských tancov prezentovali folklórne súbory Dubina,
Borostyán, Gemer, Haviar a Stromíš s ľudovými hudbami Ondreja Hlaváča a Vlachoväne. V ďalšom programe si diváci vychutnali zvyky, piesne a tance zo Zemplína v podaní folklórnej skupiny Parchovianka. Folklórny súbor Stavbár zo Žiliny ponúkol rozmanitý program Z hôr a dolín. Národný súbor Cheremosh zase prezentoval temperament ukrajinského folklóru. Po tombole čakala na divákov čerešnička na torte v podobe Jána Ambróza a ľudovej hudby Borievka. Záver jeho programu prekonal všetky očakávania organizátorov. Neopísateľná atmosféra, ktorá zavládla v celom rejdovskom amfiteátri nejednému divákovi vytlačila slzy do očí.
M. Ferenczová, GOS Rožňava
Fotografie: Jakub Klein a Štefan Majerčák
{gallery}kultura/folklor/gff/40{/gallery}






















Vyzdobená hornogemerská obec Rejdová v piatok 23. augusta 2013 odpoludnia ožila čulým festivalovým ruchom. Okrem domácich sa schádzali aj ďalší účinkujúci priameho prenosu a technický štáb Slovenského rozhlasu, rádio Regina Košice. V evanjelickom kostole svätého Michala Archanjela v Rejdovej sa o 16-tej hodine začal prvý z programov 40. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013, Svadba z horného Gemera, ktorý si mohli vypočuť poslucháči na celom Slovensku. Sviatočnú atmosféru umocnilo prostredie chrámu a bolo ju cítiť nielen v kostole, ale aj po celej Rejdovej. Ďalší program bol venovaný spomienkam. Výstava „Z kroniky Gemerského folklórneho festivalu“ mnohým pripomenula ich folklórne začiatky a oživila množstvo spomienok. Prekrásnou gemerskou ľudovou piesňou výnimočnú náladu navodila Ivana Nemčoková s Ivanom Nemčokom, ktorý ju sprevádzal na akordeóne. Prítomným sa prihovorili zástupkyňa starostu obce Jana Molčanová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Im patril aj úvod slávnostného
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.