otvorenia 40. Gemerského folklórneho festivalu. Piatkový večerný program na pľacu sa niesol v duchu ľudovej piesne, hudby, tanca a hovoreného slova.V komorných a scénických programoch sa predstavili ľudová hudba Ondreja 
Hlaváča s hudobno-speváckym číslom z horného Gemera, ženská spevácka skupina Trnki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice zase uviedla piesne z Horehronia a skupina Salašníci zabavila divákov veselými príhodami, hrou na viaceré ľudové nástroje a piesňami v podaní Veroniky Bodnárikovej. Hostia z Ľvova v úvode pozdravili festival a všetkých návštevníkov slovenskou ľudovou piesňou a pokračovali typickými ukrajinskými tancami. Vyvrcholením prvého festivalového dňa bol jubilejný program folklórnej skupiny Hôra. Jej 60 ročnou históriou sprevádzali Ján Lipták a Dana Lacková. Príjemne prekvapili bývalí členovia skupiny, že sa zapojili do diania a spoločne si priblížili vzácne chvíle z uplynulých rokov. Krásny okamih pripravili aj členovia folklórnej skupiny Radzim zo susednej Vyšnej Slanej svojim vstupom do programu. V závere bola pokrstená publikácia Ondreja Kračúna, ktorá dokumentuje folklórne hnutie v Rejdovej. Nechýbali ani gratulácie od folklórnych kolektívov či obcí do jej ďalších rokov.
Ďalšie aktivity sa konali vo dvoroch. U Brehalu boli premietané archívne materiály, ktoré sprevádzali voľné spomienky bývalých členov a vedúcich skupiny Hôra a v ďalších sa už známi a priatelia tešili zo stretnutia, spievali, tancovali a dobre sa bavili.
V sobotu bolo od skorého rána v celej dedine rušno. Domáci chystali dvory, prichádzali účinkujúci, na priestorové skúšky a schádzali sa prví návštevníci. O pol jedenástej po otvorení Rejdovských dvorov po celej dedine znela hudba a spev. Pri gazdovskom dvore U Lacka hrala ľudová hudba Lúčka, pri včelárskom Vlachoväne a pri remeselníckom ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Ponuka vo dvoroch bola bohatá, od spracovania ľanu a vlny až po tkanie, paličkovanie, vyšívanie, strúhanie šindľov. Ďalej návštevníci obdivovali bačovské výrobky, kraslice, drevené výrobky, zručné ruky kováča, zaujímavosti z histórie baníctva, včelárske vybavenie a produkty, mladých šikovných hasičov i muzikantov. Gemerské gastronomické špeciality tiež lákali účastníkov festivalu. Od koláčov, pirohov, halušiek, placiek a iných tradičných jedál až po typické festivalové vo dvoroch a stánkoch v obci i amfiteátri.
Presne na poludnie znelka ohlásila program detských folklórnych súborov a sólistov „Ide káčor“, v réžii Márie Hlaváčovej. S detskými hrami, piesňami a tancami sa predstavili Gemerčatá, Haviarik, Kincskereső a mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ľudová hudba Lúčka a ich sólisti. Na scénu ich uvádzala Alexandra Dujčáková.

Detské kolektívy vystriedali starší folkloristi, nie však na scéne, priamo na pľacu sa tancovalo, spievalo, ale aj súťažilo a ochutnávalo. Dobrá nálada pokračovala aj v sprievode do amfiteátra. Domáci z dvorov ponúkali účastníkov sprievodu a želali úspešné pokračovanie festivalového programu.
Počasie tiež prialo a prilákalo hojný počet účastníkov, ktorým sa prihovorili hlavní organizátori, zástupkyňa starostu obce Rejdová Jana Molčanová, podpredseda Košického samosprávneho kraja Ján Szöllös a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Program začal prezentáciou gemerského folklóru. V réžii Jána Liptáka súbory a skupiny z horného Gemera predstavili širokú paletu zvykov, tancov, piesní a typických nárečí v troch programových blokoch. Účinkujúcich predstavila a jednotlivé vstupy uvádzala Katka Birková, ktorá moderovala všetky festivalové programy v amfiteátri. Všetci pred svojim vystúpením popriali festivalu ešte veľa priaznivých ročníkov, divákom pohodu a dobrú náladu. V programe nositeľov tradícií „Žriedla čo nevysychajú“ účinkovali folklórne skupiny a sólisti Mária Brdárska-Jánoška, Lehoťanka, Bučina, Hrabina, Dolina a Gočovan s ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Ďakovanka zo serca priblížila divákom významné osobnosti a kolektívy folklórneho hnutia v našom okrese z minulosti i súčasnosti. ktoré si tohto roku pripomínajú životné jubileum, alebo výročie. Ocenenia In 
memoriam prevzali rodinní príslušníci Juraja Lenkeya, Jána Garana Krišťáka a Ľudovíta Šmelka, ktorí stáli pri zrode folklórnych slávností a zanechali výraznú stopu v gemerskom folklóre. Pamätné listy riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave boli odovzdané Ondrejovi Bezekovi, Jurajovi Štefánikovi, Žofii Ďuriškovej, Ondrejovi Petriskovi, Terézii Bernáthovej, Elene Pakesovej, Helene Šoltésovej, Jarmile Kalmanovej a Ľudovej hudbe Lúčka. Poctu generálnej riaditeľky Národného osvetového centra v Bratislave odovzdala jej námestníčky Jarmila Strelková folklórnej skupine Hôra, Rudolfovi Hanuštiakovi a Gemerskému osvetovému stredisku. Poďakovanie však patrí všetkým, aj tým, ktorí neboli spomenutí, či nemajú okrúhle výročie, ale sú dôležitou súčasťou histórie kolektívov, festivalu i gemerského folklóru. Slávnostnú atmosféru umocnili vstupy folklórnej skupiny Hôra a Martiny Zagibovej s hudobným sprievodom Rudolfa Hanuštiaka. Programový blok „A nôžky virgajú“ uviedla ľudová hudba Lúčka, predstavila sa ďalšia sólistka, mladá speváčka Lucia Urbančíková s hudobným sprievodom Ivana Nemčoka.
Bohatosť gemerských tancov prezentovali folklórne súbory Dubina,
Borostyán, Gemer, Haviar a Stromíš s ľudovými hudbami Ondreja Hlaváča a Vlachoväne. V ďalšom programe si diváci vychutnali zvyky, piesne a tance zo Zemplína v podaní folklórnej skupiny Parchovianka. Folklórny súbor Stavbár zo Žiliny ponúkol rozmanitý program Z hôr a dolín. Národný súbor Cheremosh zase prezentoval temperament ukrajinského folklóru. Po tombole čakala na divákov čerešnička na torte v podobe Jána Ambróza a ľudovej hudby Borievka. Záver jeho programu prekonal všetky očakávania organizátorov. Neopísateľná atmosféra, ktorá zavládla v celom rejdovskom amfiteátri nejednému divákovi vytlačila slzy do očí.
M. Ferenczová, GOS Rožňava
Fotografie: Jakub Klein a Štefan Majerčák
{gallery}kultura/folklor/gff/40{/gallery}


































Vyzdobená hornogemerská obec Rejdová v piatok 23. augusta 2013 odpoludnia ožila čulým festivalovým ruchom. Okrem domácich sa schádzali aj ďalší účinkujúci priameho prenosu a technický štáb Slovenského rozhlasu, rádio Regina Košice. V evanjelickom kostole svätého Michala Archanjela v Rejdovej sa o 16-tej hodine začal prvý z programov 40. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013, Svadba z horného Gemera, ktorý si mohli vypočuť poslucháči na celom Slovensku. Sviatočnú atmosféru umocnilo prostredie chrámu a bolo ju cítiť nielen v kostole, ale aj po celej Rejdovej. Ďalší program bol venovaný spomienkam. Výstava „Z kroniky Gemerského folklórneho festivalu“ mnohým pripomenula ich folklórne začiatky a oživila množstvo spomienok. Prekrásnou gemerskou ľudovou piesňou výnimočnú náladu navodila Ivana Nemčoková s Ivanom Nemčokom, ktorý ju sprevádzal na akordeóne. Prítomným sa prihovorili zástupkyňa starostu obce Jana Molčanová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Im patril aj úvod slávnostného
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-