V piatok sa v Rejdovej už od obeda pripravovala
„festivalová" zabíjačka. Nechýbala ani ľudová hudba, s ktorou si niektorí návštevníci aj zaspievali.
V sobotu už od včasného rána,
napriek množstvu oblakov, domáci pripravovali dvory a ďalšie sprievodné podujatia, účinkujúci sa schádzali na priestorové skúšky v amfiteátri i v obci, dodávatelia stravy a občerstvenia chystali stánky i posedenie pre svojich zákazníkov. O 11.00 hodine starosta obce pozdravil účastníkov festivalu z pódia "na pľacu", oboznámil s programom v obci i amfiteátri, množstvom sprievodných podujatí a zároveň pozval do rejdovských dvorov. Úvod sobotňajšieho programu patril deťom. V programovom bloku Ide káčor ..., ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová, sa predstavili detská ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, detské folklórne súbory Haviarik, Malý Stromíš, Gemerčatá, Horička a Citarový súbor Berköce z Brzotína.
Festival sa konal v období významného 66. výročia
Slovenského národného povstania, účastníci festivalu si pripomenuli tento historický medzník našich novodobých dejín položením vencov pri miestnom pamätníku SNP.
V amfiteátri znelka a úvodná pieseň otvorili ďalšiu časť festivalového programu. Prítomných účastníkov pozdravil starosta obce, riaditeľka GOS poďakovala Košickému samosprávnemu kraju, obci Rejdová a všetkým partnerom, ktorí podporili a propagovali toto najväčšie folklórne podujatie v okrese. Predseda KSK JUDr. Zdenko Trebuľa srdečne pozdravil prítomných divákov, účinkujúcich i organizátorov a poprial festivalu ďalšie úspešné ročníky. Už slávnostné otvorenie narušila krátka dažďová prehánka, preto program pokračoval s menšími úpravami. Úvod už tradične patrí domácim kolektívom a sólistom. Tohtoročný programový blok Vôňa Gemera bol rozdelený do dvoch častí – Žriedla čo nevysychajú a Jubilanti. Hlavnou myšlienkou režiséra Jána Liptáka bolo poukázať na nevyčerpateľné zdroje - osobnosti i kolektívy pôsobiace v tradičnej ľudovej kultúre. V programe predstavil staršie kolektívy – Hôra, Stromíš, Lehoťanka, Bystränky i celkom nové a mladé - ľudová hudba Lúčka, Dubina, Hrabina. Nositeľov tradícií zastupovali Ján Šafár a Igor Adler a mladých začínajúcich Eva Dovcová. Významné miesto v tomto programe patrilo Ivane Nemčokovej, ktorá sa na celoslovenskom festivale hudobného folklóru dospelých Vidiečanova Habovka umiestnila na vynikajúcom 2. mieste. Na akordeóne ju sprevádzal Ing. Ivan Nemčok.
Mokré pódium obmedzovalo tanečníkov
pri ich tanečných výkonoch, ale postupne sa podmienky zlepšovali a aj nedobrovoľné pády diváci ocenili potleskom. V ďalšej časti program pokračoval v predchádzajúcej myšlienke a v bloku Jubilanti organizátori poďakovali osobnostiam a kolektívom, ktoré si v tomto roku pripomínajú významné životné jubileá či výročia a sú vlastne „žriedlami“ našej tradičnej ľudovej kultúry. Sú jednými z množstva dobrovoľníkov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie, šírenie a rozvoj gemerského folklóru, tradícií a remesiel a tiež o to, že gemerský folklórny festival má za sebou už 37 ročníkov. Boli a sú žriedlami, z ktorých čerpajú mladí pokračovatelia a šíritelia tohto duchovného dedičstva.
Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra
v Bratislave In memoriam bola udelená pani Márii Liptákovej. Ocenenie prevzal syn Ján, ktorý je pokračovateľom jej celoživotného úsilia - zachovávať a šíriť tradičnú ľudovú kultúru. Česť jej pamiatke!
Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra z rúk riaditeľa Kabinetu scénického folklóru NOC v Bratislave Mgr. Jozefa Buriča ďalej prebrali: pani Mária Kubaská z Rejdovej (85 rokov), pani Zuzana Urbanová z Rejdovej (70 rokov), pani Mária Kundráková z Čiernej Lehoty (65 rokov), Mgr. Juraj Kováč z Vlachova (65 rokov). Pozdravné listy generálny riaditeľ NOC udelil folklórnym súborom Gemer z Dobšinej (35.), Búzavirág (30.) a Haviar z Rožňavy (25. výročie založenia). Vecné ceny pre jubilantov pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helena Novotná pri príležitosti 37. ročníka GFF v Rejdovej udelila Pamätné listy Ing. Darine Figúrovej z Čiernej Lehoty pri príležitosti jej životného jubilea 50 rokov a Ondrejovi Dobošovi za prezentáciu rodného kraja, života a tradícií Gemerčanov prostredníctvom webovej stránky Maj Gemer. Srdečne blahoželáme!
Za všetkých ocenených poďakovala pani Mária Kubaská, folklórne súbory Haviar z Rožňavy a Gemer z Dobšinej.
Program hosťujúcich súborov
uviedla folklórna skupina z Vernára Krstinami. Veľmi silný zážitok zanechal u divákov program folklórneho súboru Urpín z Banskej Bystrice. Folklórny súbor Bukovinka z Braväcova ponúkol spevy a tance z Bielych Handlí.
Okrem uvedených scénických programov návštevníci festivalu mali možnosť výberu z bohatej ponuky sprievodných podujatí. Pre tých najmenších boli pripravené hry a súťaže, napr. hádzanie handrových klbiek do suda, súťaž o najrýchlejšiu myšku a ďalšie hry, pre ktoré postavičky vyrobili šikovné ruky gemerských remeselníkov v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Národné parky Aggtelek a Slovenský kras pripravili pre malých zvedavcov zaujímavé hry spojené s objavovaním nových poznatkov z oblasti ochrany prírody. Napr. zaujímavé boli vtáčie búdky, pozorovanie pod mikroskopom, domček knižnica a ďalšie. Pre výtvarne nadané deti, ale aj ďalších záujemcov bola hneď vedľa malá dielňa, v ktorej skúšali rôzne výtvarné techniky pod vedením pedagógov ZUŠ v Dobšinej.
Jarmok tradičných ľudových remesiel
ponúkol pestrú paletu výrobkov remeselníkov z rôznych kútov Slovenska a Maďarska. Tohto roku
Festival ukončila veselica s ľudovou hudbou Bukovinka z Braväcova.
Počas festivalu sa divákom predstavilo takmer 650 účinkujúcich, prevažne mladých ľudí, ktorí svoj kladný vzťah k folklóru a ľudovým tradíciám šíria medzi mládežou a všade okolo seba.
Mária Ferenczová, metodik GOS
Foto: Jakub Klein
FOTOGALÉRIA Z REJDOVEJ 2010
{gallery}folklor/gff{/gallery}
{jcomments on}

































Aj v tomto roku posledný augustový víkend patril Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej. Bohatý a pestrý program s množstvom sprievodných podujatí, napriek premenlivému počasiu prilákal návštevníkov z blízkeho okolia, i väčšej diaľky. Hlavní organizátori festivalu - Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová – môžu na základe reakcií a odoziev od účastníkov kladne vyhodnotiť svoje úsilie a začať plánovať jeho 38. ročník.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-