V piatok sa v Rejdovej už od obeda pripravovala
„festivalová" zabíjačka. Nechýbala ani ľudová hudba, s ktorou si niektorí návštevníci aj zaspievali.
V sobotu už od včasného rána,
napriek množstvu oblakov, domáci pripravovali dvory a ďalšie sprievodné podujatia, účinkujúci sa schádzali na priestorové skúšky v amfiteátri i v obci, dodávatelia stravy a občerstvenia chystali stánky i posedenie pre svojich zákazníkov. O 11.00 hodine starosta obce pozdravil účastníkov festivalu z pódia "na pľacu", oboznámil s programom v obci i amfiteátri, množstvom sprievodných podujatí a zároveň pozval do rejdovských dvorov. Úvod sobotňajšieho programu patril deťom. V programovom bloku Ide káčor ..., ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová, sa predstavili detská ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, detské folklórne súbory Haviarik, Malý Stromíš, Gemerčatá, Horička a Citarový súbor Berköce z Brzotína.
Festival sa konal v období významného 66. výročia
Slovenského národného povstania, účastníci festivalu si pripomenuli tento historický medzník našich novodobých dejín položením vencov pri miestnom pamätníku SNP.
V amfiteátri znelka a úvodná pieseň otvorili ďalšiu časť festivalového programu. Prítomných účastníkov pozdravil starosta obce, riaditeľka GOS poďakovala Košickému samosprávnemu kraju, obci Rejdová a všetkým partnerom, ktorí podporili a propagovali toto najväčšie folklórne podujatie v okrese. Predseda KSK JUDr. Zdenko Trebuľa srdečne pozdravil prítomných divákov, účinkujúcich i organizátorov a poprial festivalu ďalšie úspešné ročníky. Už slávnostné otvorenie narušila krátka dažďová prehánka, preto program pokračoval s menšími úpravami. Úvod už tradične patrí domácim kolektívom a sólistom. Tohtoročný programový blok Vôňa Gemera bol rozdelený do dvoch častí – Žriedla čo nevysychajú a Jubilanti. Hlavnou myšlienkou režiséra Jána Liptáka bolo poukázať na nevyčerpateľné zdroje - osobnosti i kolektívy pôsobiace v tradičnej ľudovej kultúre. V programe predstavil staršie kolektívy – Hôra, Stromíš, Lehoťanka, Bystränky i celkom nové a mladé - ľudová hudba Lúčka, Dubina, Hrabina. Nositeľov tradícií zastupovali Ján Šafár a Igor Adler a mladých začínajúcich Eva Dovcová. Významné miesto v tomto programe patrilo Ivane Nemčokovej, ktorá sa na celoslovenskom festivale hudobného folklóru dospelých Vidiečanova Habovka umiestnila na vynikajúcom 2. mieste. Na akordeóne ju sprevádzal Ing. Ivan Nemčok.
Mokré pódium obmedzovalo tanečníkov
pri ich tanečných výkonoch, ale postupne sa podmienky zlepšovali a aj nedobrovoľné pády diváci ocenili potleskom. V ďalšej časti program pokračoval v predchádzajúcej myšlienke a v bloku Jubilanti organizátori poďakovali osobnostiam a kolektívom, ktoré si v tomto roku pripomínajú významné životné jubileá či výročia a sú vlastne „žriedlami“ našej tradičnej ľudovej kultúry. Sú jednými z množstva dobrovoľníkov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie, šírenie a rozvoj gemerského folklóru, tradícií a remesiel a tiež o to, že gemerský folklórny festival má za sebou už 37 ročníkov. Boli a sú žriedlami, z ktorých čerpajú mladí pokračovatelia a šíritelia tohto duchovného dedičstva.
Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra
v Bratislave In memoriam bola udelená pani Márii Liptákovej. Ocenenie prevzal syn Ján, ktorý je pokračovateľom jej celoživotného úsilia - zachovávať a šíriť tradičnú ľudovú kultúru. Česť jej pamiatke!
Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra z rúk riaditeľa Kabinetu scénického folklóru NOC v Bratislave Mgr. Jozefa Buriča ďalej prebrali: pani Mária Kubaská z Rejdovej (85 rokov), pani Zuzana Urbanová z Rejdovej (70 rokov), pani Mária Kundráková z Čiernej Lehoty (65 rokov), Mgr. Juraj Kováč z Vlachova (65 rokov). Pozdravné listy generálny riaditeľ NOC udelil folklórnym súborom Gemer z Dobšinej (35.), Búzavirág (30.) a Haviar z Rožňavy (25. výročie založenia). Vecné ceny pre jubilantov pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helena Novotná pri príležitosti 37. ročníka GFF v Rejdovej udelila Pamätné listy Ing. Darine Figúrovej z Čiernej Lehoty pri príležitosti jej životného jubilea 50 rokov a Ondrejovi Dobošovi za prezentáciu rodného kraja, života a tradícií Gemerčanov prostredníctvom webovej stránky Maj Gemer. Srdečne blahoželáme!
Za všetkých ocenených poďakovala pani Mária Kubaská, folklórne súbory Haviar z Rožňavy a Gemer z Dobšinej.
Program hosťujúcich súborov
uviedla folklórna skupina z Vernára Krstinami. Veľmi silný zážitok zanechal u divákov program folklórneho súboru Urpín z Banskej Bystrice. Folklórny súbor Bukovinka z Braväcova ponúkol spevy a tance z Bielych Handlí.
Okrem uvedených scénických programov návštevníci festivalu mali možnosť výberu z bohatej ponuky sprievodných podujatí. Pre tých najmenších boli pripravené hry a súťaže, napr. hádzanie handrových klbiek do suda, súťaž o najrýchlejšiu myšku a ďalšie hry, pre ktoré postavičky vyrobili šikovné ruky gemerských remeselníkov v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Národné parky Aggtelek a Slovenský kras pripravili pre malých zvedavcov zaujímavé hry spojené s objavovaním nových poznatkov z oblasti ochrany prírody. Napr. zaujímavé boli vtáčie búdky, pozorovanie pod mikroskopom, domček knižnica a ďalšie. Pre výtvarne nadané deti, ale aj ďalších záujemcov bola hneď vedľa malá dielňa, v ktorej skúšali rôzne výtvarné techniky pod vedením pedagógov ZUŠ v Dobšinej.
Jarmok tradičných ľudových remesiel
ponúkol pestrú paletu výrobkov remeselníkov z rôznych kútov Slovenska a Maďarska. Tohto roku
Festival ukončila veselica s ľudovou hudbou Bukovinka z Braväcova.
Počas festivalu sa divákom predstavilo takmer 650 účinkujúcich, prevažne mladých ľudí, ktorí svoj kladný vzťah k folklóru a ľudovým tradíciám šíria medzi mládežou a všade okolo seba.
Mária Ferenczová, metodik GOS
Foto: Jakub Klein
FOTOGALÉRIA Z REJDOVEJ 2010
{gallery}folklor/gff{/gallery}
{jcomments on}





















Aj v tomto roku posledný augustový víkend patril Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej. Bohatý a pestrý program s množstvom sprievodných podujatí, napriek premenlivému počasiu prilákal návštevníkov z blízkeho okolia, i väčšej diaľky. Hlavní organizátori festivalu - Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová – môžu na základe reakcií a odoziev od účastníkov kladne vyhodnotiť svoje úsilie a začať plánovať jeho 38. ročník.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.