V piatok sa v Rejdovej už od obeda pripravovala
„festivalová" zabíjačka. Nechýbala ani ľudová hudba, s ktorou si niektorí návštevníci aj zaspievali.
V sobotu už od včasného rána,
napriek množstvu oblakov, domáci pripravovali dvory a ďalšie sprievodné podujatia, účinkujúci sa schádzali na priestorové skúšky v amfiteátri i v obci, dodávatelia stravy a občerstvenia chystali stánky i posedenie pre svojich zákazníkov. O 11.00 hodine starosta obce pozdravil účastníkov festivalu z pódia "na pľacu", oboznámil s programom v obci i amfiteátri, množstvom sprievodných podujatí a zároveň pozval do rejdovských dvorov. Úvod sobotňajšieho programu patril deťom. V programovom bloku Ide káčor ..., ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová, sa predstavili detská ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, detské folklórne súbory Haviarik, Malý Stromíš, Gemerčatá, Horička a Citarový súbor Berköce z Brzotína.
Festival sa konal v období významného 66. výročia
Slovenského národného povstania, účastníci festivalu si pripomenuli tento historický medzník našich novodobých dejín položením vencov pri miestnom pamätníku SNP.
V amfiteátri znelka a úvodná pieseň otvorili ďalšiu časť festivalového programu. Prítomných účastníkov pozdravil starosta obce, riaditeľka GOS poďakovala Košickému samosprávnemu kraju, obci Rejdová a všetkým partnerom, ktorí podporili a propagovali toto najväčšie folklórne podujatie v okrese. Predseda KSK JUDr. Zdenko Trebuľa srdečne pozdravil prítomných divákov, účinkujúcich i organizátorov a poprial festivalu ďalšie úspešné ročníky. Už slávnostné otvorenie narušila krátka dažďová prehánka, preto program pokračoval s menšími úpravami. Úvod už tradične patrí domácim kolektívom a sólistom. Tohtoročný programový blok Vôňa Gemera bol rozdelený do dvoch častí – Žriedla čo nevysychajú a Jubilanti. Hlavnou myšlienkou režiséra Jána Liptáka bolo poukázať na nevyčerpateľné zdroje - osobnosti i kolektívy pôsobiace v tradičnej ľudovej kultúre. V programe predstavil staršie kolektívy – Hôra, Stromíš, Lehoťanka, Bystränky i celkom nové a mladé - ľudová hudba Lúčka, Dubina, Hrabina. Nositeľov tradícií zastupovali Ján Šafár a Igor Adler a mladých začínajúcich Eva Dovcová. Významné miesto v tomto programe patrilo Ivane Nemčokovej, ktorá sa na celoslovenskom festivale hudobného folklóru dospelých Vidiečanova Habovka umiestnila na vynikajúcom 2. mieste. Na akordeóne ju sprevádzal Ing. Ivan Nemčok.
Mokré pódium obmedzovalo tanečníkov
pri ich tanečných výkonoch, ale postupne sa podmienky zlepšovali a aj nedobrovoľné pády diváci ocenili potleskom. V ďalšej časti program pokračoval v predchádzajúcej myšlienke a v bloku Jubilanti organizátori poďakovali osobnostiam a kolektívom, ktoré si v tomto roku pripomínajú významné životné jubileá či výročia a sú vlastne „žriedlami“ našej tradičnej ľudovej kultúry. Sú jednými z množstva dobrovoľníkov, ktorí sa zaslúžili o zachovanie, šírenie a rozvoj gemerského folklóru, tradícií a remesiel a tiež o to, že gemerský folklórny festival má za sebou už 37 ročníkov. Boli a sú žriedlami, z ktorých čerpajú mladí pokračovatelia a šíritelia tohto duchovného dedičstva.
Pocta generálneho riaditeľa Národného osvetového centra
v Bratislave In memoriam bola udelená pani Márii Liptákovej. Ocenenie prevzal syn Ján, ktorý je pokračovateľom jej celoživotného úsilia - zachovávať a šíriť tradičnú ľudovú kultúru. Česť jej pamiatke!
Poctu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra z rúk riaditeľa Kabinetu scénického folklóru NOC v Bratislave Mgr. Jozefa Buriča ďalej prebrali: pani Mária Kubaská z Rejdovej (85 rokov), pani Zuzana Urbanová z Rejdovej (70 rokov), pani Mária Kundráková z Čiernej Lehoty (65 rokov), Mgr. Juraj Kováč z Vlachova (65 rokov). Pozdravné listy generálny riaditeľ NOC udelil folklórnym súborom Gemer z Dobšinej (35.), Búzavirág (30.) a Haviar z Rožňavy (25. výročie založenia). Vecné ceny pre jubilantov pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helena Novotná pri príležitosti 37. ročníka GFF v Rejdovej udelila Pamätné listy Ing. Darine Figúrovej z Čiernej Lehoty pri príležitosti jej životného jubilea 50 rokov a Ondrejovi Dobošovi za prezentáciu rodného kraja, života a tradícií Gemerčanov prostredníctvom webovej stránky Maj Gemer. Srdečne blahoželáme!
Za všetkých ocenených poďakovala pani Mária Kubaská, folklórne súbory Haviar z Rožňavy a Gemer z Dobšinej.
Program hosťujúcich súborov
uviedla folklórna skupina z Vernára Krstinami. Veľmi silný zážitok zanechal u divákov program folklórneho súboru Urpín z Banskej Bystrice. Folklórny súbor Bukovinka z Braväcova ponúkol spevy a tance z Bielych Handlí.
Okrem uvedených scénických programov návštevníci festivalu mali možnosť výberu z bohatej ponuky sprievodných podujatí. Pre tých najmenších boli pripravené hry a súťaže, napr. hádzanie handrových klbiek do suda, súťaž o najrýchlejšiu myšku a ďalšie hry, pre ktoré postavičky vyrobili šikovné ruky gemerských remeselníkov v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Národné parky Aggtelek a Slovenský kras pripravili pre malých zvedavcov zaujímavé hry spojené s objavovaním nových poznatkov z oblasti ochrany prírody. Napr. zaujímavé boli vtáčie búdky, pozorovanie pod mikroskopom, domček knižnica a ďalšie. Pre výtvarne nadané deti, ale aj ďalších záujemcov bola hneď vedľa malá dielňa, v ktorej skúšali rôzne výtvarné techniky pod vedením pedagógov ZUŠ v Dobšinej.
Jarmok tradičných ľudových remesiel
ponúkol pestrú paletu výrobkov remeselníkov z rôznych kútov Slovenska a Maďarska. Tohto roku
Festival ukončila veselica s ľudovou hudbou Bukovinka z Braväcova.
Počas festivalu sa divákom predstavilo takmer 650 účinkujúcich, prevažne mladých ľudí, ktorí svoj kladný vzťah k folklóru a ľudovým tradíciám šíria medzi mládežou a všade okolo seba.
Mária Ferenczová, metodik GOS
Foto: Jakub Klein
FOTOGALÉRIA Z REJDOVEJ 2010
{gallery}folklor/gff{/gallery}
{jcomments on}






























Aj v tomto roku posledný augustový víkend patril Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej. Bohatý a pestrý program s množstvom sprievodných podujatí, napriek premenlivému počasiu prilákal návštevníkov z blízkeho okolia, i väčšej diaľky. Hlavní organizátori festivalu - Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová – môžu na základe reakcií a odoziev od účastníkov kladne vyhodnotiť svoje úsilie a začať plánovať jeho 38. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-