Súťaže sa zúčastnilo spolu 21 súťažiacich v uvedených kategóriách, z ktorých sa každý predstavil s dvomi ľudovými piesňami. Súťažiacich hodnotila odborná porota v zložení: Predseda: Mgr. Eva Kardošová, členovia: Helena Pál Balážová, Mgr. Mária Kováčová.
Výsledky:
I. kategória :
1. miesto: Viktória Vojtová, ZŠ Slavošovce,
2. miesto: Ivana Žúdelová, ZŠ Gemerská Poloma,
3. miesto: Laura Vranová, ZŠ Rožňavské Bystré.
Cena detského diváka: Lucia Urbančíková, ZŠ Ul. Pionierov 1, Rožňava
II. kategória:
1. miesto: Martina Zagibová, Katolícka ZŠ sv. J. Nepomuckého, Rožňava,
2. miesto: Kristína Szabóová, ZŠ Ul. Pionierov 1, Rožňava,
3. miesto: Miriam Gallová, ZŠ Ul. Zlatá Rožňava.
Cena detského diváka: Martina Zagibová, Katolícka ZŠ sv. J. Nepomuckého Rožňava.
III. kategória:
1. miesto: Nikoleta Tomesová, ZŠ Slavošovce,
2. miesto: Nikola Hroncová, Gymnázium Dobšiná,
3. miesto: Danka Gunárová, ZŠ Gemerská Poloma.
Cena detského diváka: Nikoleta Tomesová, ZŠ Slavošovce.
Ing. Zlatica Halková
{gallery}kultura/slavik{/gallery}
{jcomments on}
































Dňa 11.5.2011 sa v priestoroch Sobášnej siene v Rožňave konalo okresné kolo súťaže Slávik Slovenska 2011, ktoré organizovalo Centrum voľného času v spolupráci s Kabinetom Hudobnej výchovy v Rožňave s finančnou podporou Domu Matice slovenskej v Rožňave. V jednotlivých kategóriach sa predstavili mladé talenty, ktorých na akordeónoch doprevádzali nielen starí harcovníci, ale už aj mladí hudobníci. Súťažilo sa v troch kategóriách: I. kategória: žiaci 1. - 3. ročníkov ZŠ, II. kategória: žiaci 4. - 6. ročníka ZŠ a príslušných ročníkov OGY, III. kategória: žiaci 7. - 9. ročníkov ZŠ a príslušných ročníkov OGY.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.