Náš najznámejší súčasný gemerský básnik Ondrej Nagaj pri písaní jednej svojej básne iste netušil, že raz sa dostane i do uší poslucháčov Klenovskej rontouky. A stalo sa tak aj pri otvorení jej 37. ročníka, pre ktorý boli určené tri dni - od 26. do 28. júna 2015. Spomenula ju aj pani Stanislava Zvarová, ktorá každoročne patrí k jej neodmysliteľným organizátorom, keď o nej napísala: "Úryvok z básne Ondreja Nagaja ma stále fascinuje, vyjadruje úctu k svojim predkom, k svojmu rodisku. Preto aspoň časť z nej a prostredníctvom autorovho vyznania chcem šíriť tieto krásne slová poeta, aby sme sa zamysleli nad tým čarovným a jedinečným rodiskom a miestom, v ktorom žijeme." starými múrmi rodičovských domov.
Náš Gemer sa takto znovu "vyrichtoval" do krásnych ľudových krojov, aby spevom a hudbou upriamil pozornosť najprv na Klenovec a potom aj na iné miesta slávností tohto regiónu. Aj preto obec pod Klenovskými lazmi privítala na tohtoročných slávnostiach najkrajšie i najlepšie z toho, čo tomuto regiónu prislúcha. A to už od detských rokov strávených v súboroch Hájik a Rimavček z Rimavskej Soboty, Mladosť a Zornička z Klenovca, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej.
Návštevníci Klenovca už od piatku mohli vidieť folkloristov zo Slovenska i zahraničia, počuť a spoločne si zaspievať tradičné ľudové piesne, ochutnať domáce špeciality z okolitých dvorov, či potešiť svojich blízkych malým darčekom z jarmoka. Vďaka vernisáži sa návštevníci dozvedeli viac tiež o majstrovi Jánovi Rudolfovi Stehlíkovi, ktorý bol jediným výrobcom kyjatických hračiek. K ojedinelému prežívaniu folklóru v Klenovci prispeli aj jarmočníci, ktorí ponúkali väčšinou svoje ručne robené výrobky.
Zvedaví sme boli aj na to, ako dopadne vyhlásený pokus o slovenský rekord v tancovaní tradičného klenovského tanca Rontouka. Pokus sa vydaril - rekord vytvorili. Tancovalo celé námestie Karola Salvu, keď sa do tanca prihlásilo 130 párov, ktoré sa prvýkrát takto zapísali do Slovenskej knihy rekordov.
Všetko išlo teda tak, ako si organizátori priali a návštevníci želali. Už v prvý deň potešil účastníkov festivalu Folklórny súbor Magura z Kežmarku v hodinovom večernom programe Kjeby tu byl Sabala. Sobota bola najbohatšia na súbory i jednotlivcov, ktorí prišli potešiť Klenovskú rontouku a jej účastníkov. K slovu sa dostali i naše folklórne skupiny zo stredného i horného Gemera, ktoré reprezentovali FSk spod Kohúta z Revúčky a Muránskej Zdychavy, MSS Húžva z Mokrej Lúky, FSk Stromíš z Vlachova a FSk Revúška z Revúčky.
Viac toho stihol zachytiť prostredníctvom objektívu fotoaparátu náš priateľ Peter Poboček z Revúcej, ktorý Klenovskej rontouke venoval celý svoj voľný čas. Aj keď potom musel na niekoľko dní využiť zdravotnú pomoc, poskytol stránke Maj Gemer všetko najlepšie čo v Klenovci uvidel a zachytil. Vyše 180 jeho záberov je pripojených v našej galérii len pre Vás.
MG - od
Foto: Peter Poboček
[cincopa A4FAyssCkmIu]
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.