Po slávnostnom otvorení festivalu, sprístupnení miestneho múzea tradičnej ľudovej kultúry a krste Slovníka nárečia Rejdovej pokračoval program, v ktorom sa predstavili folklórne kolektívy z Rejdovej, Vyšnej Slanej a Dobšinej i hosťujúce - folklórna skupina Vinica z Myslavy, ľudová hudba Paprčkovci z Hriňovej a folklórny súbor Nuntasii Bihorului z Oradei (Rumunsko). Po scénických programoch si priaznivci histórie pozreli staršie filmové dokumenty o zvykoch a obyčajoch Gemera. Tancachtiví sa zabávali na pľacu a v hostinci, ale mnohí si vychutnávali atmosféru a stretnutie so známymi vo dvoroch pri gemerských špecialitách.
Pozorní priaznivci tohto festivalu si všimli, že piatkový program sa každoročne rozširuje, vytvára priestor pre zaujímavé programy a kvalitné kolektívy. Návštevníci si pochvaľujú aj atmosféru, ktorá tu vládne do skorého rána.
Aj hlavný festivalový deň bol poznamenaný zmenami. Gemerské ohlášky v rámci bohoslužieb v Evanjelickom kostole sv. Michala Archanjela v Rejdovej významne obohatili program festivalu. Účinkujúci i ďalší návštevníci naplnili tento duchovný stánok, aby si vypočuli slovo Božie a boli svedkami „prevolávaňa“ – ohlášok, v súčasnosti už zabudnutého zvyku, ktorý patril k obdobiu chystania výbavy a príprav na svadbu. Pravú festivalovú atmosféru na „pľacu“ začali dievčatá a ženy z folklórnych kolektívov spevmi, chorovodmi a kolesami, muži sa nedali zahanbiť a pridali sa k nim. Nechýbal ani program najmladších folkloristov z detských súborov a hudieb. Nálada v obci vrcholila vo dvoroch, kde sa okrem účinkujúcich prezentovali tradičné remeslá a gemerské špeciality. Odvážnejší aj vystrúhali pravý rejdovský šindel a odborníci ho zaradili do súťaže. Po prijatí vedúcich kolektívov starostom obce sa všetci v krojovanom sprievode presunuli do amfiteátra. Celou dedinou sa ozýval spev a hudba, z niektorých dvorov aj ponúkali a poniektorí si stihli cestou aj zatancovať.Program v amfiteátri otvorila ľudová hudba Paprčkovci mladší z Hriňovej gemerským blokom a po Privítanke už pokračovala číslom V Hriňovej som odchovaný. Prekrásne zvyky z Čierneho Balogu priblížila folklórna skupina Kýčera. Vôňa Gemera – mozaika piesní tancov a zvykov horného Gemera predstavila folklórne skupiny a súbory z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Nižnej Slanej, Čiernej Lehoty, Rožňavského Bystrého, Rožňavy, Drnavy a Gemerskej Polomy. Súbory a skupiny pracovali takmer celý rok, aby prezentovali svoju tvorbu a divákom ponúkli nové, či upravené čísla.
Úroveň predstavených programov bola vysoká a hodnotenie o Festivalovú cenu riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave bolo pre porotu náročné. Aby spomínaná festivalová cena viac motivovala účinkujúce kolektívy, tentokrát boli výnimočne udelené tri, a to folklórnym súborom Dubina z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a Stromíš z Vlachova. Gemerský blok už tradične slovne obohatili moderátori Mgr. Katarína Birková a Mgr. Peter Gallo, ktorí vlastne divákov sprevádzali celým programom v amfiteátri. Zaujímavé piesne a tance z oblasti rumunského Bihora predstavil súbor Nuntasii Bihorului z Oradei. Kolektív tvoria mladí i starší členovia, podobne ako je to u nás vo folklórnych skupinách, a jeho repertoár je veľmi bohatý a rozmanitý. Po prvej časti tomboly už javisko patrilo ľudovej hudbe a hudobnej skupine Banda a tanečnej skupine Partia. Tieto kolektívy predstavili ľudové piesne a tance dvoma rôznymi spôsobmi - tradične, podľa starých interpretov z rôznych lokalít Slovenska, i netradične, podľa vlastnej fantázie s modernými prvkami. Záver patril skupine Drišľak, predstavovať ju netreba a hádam ani netreba dodať, že náladu a divákov udržala až do konca.Programová skladba 39. Gemerského folklórneho festivalu bola pestrá. Tvorili ju programy takmer pre všetky kategórie. Podobne aj sprievodné aktivity – jarmok, ukážky remesiel, tvorivé dielne pre deti, či prezentácia obce Rožňavské Bystré, mali dostatok návštevníkov. Niektoré programy príjemne prekvapili, iné možno nesplnili očakávania divákov, ale potešiteľné je, že amfiteáter v Rejdovej bol plný a nálada gradovala. Mimoriadne sme boli prekvapení hojnou účasťou mladých ľudí, tak medzi účinkujúcimi, ako aj v hľadisku. Dáva nám to nádej do budúcnosti, že náš prekrásny gemerský folklór už má svojich pokračovateľov a nových – dúfajme – verných fanúšikov.
Organizátori ďakujú partnerom za podporu a priaznivcom festivalu za vynikajúcu atmosféru, ktorú počas programov vytvárali a vydržali až do skorého nedeľného rána.
M. Ferenczová
GOS Rožňava
{gallery}kultura/folklor/gff/39/foto{/gallery}
{jcomments on}

































Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, pripravovali 39. ročník Gemerského folklórneho festivalu od začiatku roka, preto aj jeho zhodnotenie je náročné a vyžaduje si čas. Musia sa upokojiť dojmy a emócie, aby sa našli chyby, prípadne rezervy pre ďalší, už jubilejný 40. ročník, ktorý sa už ukončením tohtoročného začne pripravovať.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-