Po slávnostnom otvorení festivalu, sprístupnení miestneho múzea tradičnej ľudovej kultúry a krste Slovníka nárečia Rejdovej pokračoval program, v ktorom sa predstavili folklórne kolektívy z Rejdovej, Vyšnej Slanej a Dobšinej i hosťujúce - folklórna skupina Vinica z Myslavy, ľudová hudba Paprčkovci z Hriňovej a folklórny súbor Nuntasii Bihorului z Oradei (Rumunsko). Po scénických programoch si priaznivci histórie pozreli staršie filmové dokumenty o zvykoch a obyčajoch Gemera. Tancachtiví sa zabávali na pľacu a v hostinci, ale mnohí si vychutnávali atmosféru a stretnutie so známymi vo dvoroch pri gemerských špecialitách.
Pozorní priaznivci tohto festivalu si všimli, že piatkový program sa každoročne rozširuje, vytvára priestor pre zaujímavé programy a kvalitné kolektívy. Návštevníci si pochvaľujú aj atmosféru, ktorá tu vládne do skorého rána.
Aj hlavný festivalový deň bol poznamenaný zmenami. Gemerské ohlášky v rámci bohoslužieb v Evanjelickom kostole sv. Michala Archanjela v Rejdovej významne obohatili program festivalu. Účinkujúci i ďalší návštevníci naplnili tento duchovný stánok, aby si vypočuli slovo Božie a boli svedkami „prevolávaňa“ – ohlášok, v súčasnosti už zabudnutého zvyku, ktorý patril k obdobiu chystania výbavy a príprav na svadbu. Pravú festivalovú atmosféru na „pľacu“ začali dievčatá a ženy z folklórnych kolektívov spevmi, chorovodmi a kolesami, muži sa nedali zahanbiť a pridali sa k nim. Nechýbal ani program najmladších folkloristov z detských súborov a hudieb. Nálada v obci vrcholila vo dvoroch, kde sa okrem účinkujúcich prezentovali tradičné remeslá a gemerské špeciality. Odvážnejší aj vystrúhali pravý rejdovský šindel a odborníci ho zaradili do súťaže. Po prijatí vedúcich kolektívov starostom obce sa všetci v krojovanom sprievode presunuli do amfiteátra. Celou dedinou sa ozýval spev a hudba, z niektorých dvorov aj ponúkali a poniektorí si stihli cestou aj zatancovať.Program v amfiteátri otvorila ľudová hudba Paprčkovci mladší z Hriňovej gemerským blokom a po Privítanke už pokračovala číslom V Hriňovej som odchovaný. Prekrásne zvyky z Čierneho Balogu priblížila folklórna skupina Kýčera. Vôňa Gemera – mozaika piesní tancov a zvykov horného Gemera predstavila folklórne skupiny a súbory z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Nižnej Slanej, Čiernej Lehoty, Rožňavského Bystrého, Rožňavy, Drnavy a Gemerskej Polomy. Súbory a skupiny pracovali takmer celý rok, aby prezentovali svoju tvorbu a divákom ponúkli nové, či upravené čísla.
Úroveň predstavených programov bola vysoká a hodnotenie o Festivalovú cenu riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave bolo pre porotu náročné. Aby spomínaná festivalová cena viac motivovala účinkujúce kolektívy, tentokrát boli výnimočne udelené tri, a to folklórnym súborom Dubina z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a Stromíš z Vlachova. Gemerský blok už tradične slovne obohatili moderátori Mgr. Katarína Birková a Mgr. Peter Gallo, ktorí vlastne divákov sprevádzali celým programom v amfiteátri. Zaujímavé piesne a tance z oblasti rumunského Bihora predstavil súbor Nuntasii Bihorului z Oradei. Kolektív tvoria mladí i starší členovia, podobne ako je to u nás vo folklórnych skupinách, a jeho repertoár je veľmi bohatý a rozmanitý. Po prvej časti tomboly už javisko patrilo ľudovej hudbe a hudobnej skupine Banda a tanečnej skupine Partia. Tieto kolektívy predstavili ľudové piesne a tance dvoma rôznymi spôsobmi - tradične, podľa starých interpretov z rôznych lokalít Slovenska, i netradične, podľa vlastnej fantázie s modernými prvkami. Záver patril skupine Drišľak, predstavovať ju netreba a hádam ani netreba dodať, že náladu a divákov udržala až do konca.Programová skladba 39. Gemerského folklórneho festivalu bola pestrá. Tvorili ju programy takmer pre všetky kategórie. Podobne aj sprievodné aktivity – jarmok, ukážky remesiel, tvorivé dielne pre deti, či prezentácia obce Rožňavské Bystré, mali dostatok návštevníkov. Niektoré programy príjemne prekvapili, iné možno nesplnili očakávania divákov, ale potešiteľné je, že amfiteáter v Rejdovej bol plný a nálada gradovala. Mimoriadne sme boli prekvapení hojnou účasťou mladých ľudí, tak medzi účinkujúcimi, ako aj v hľadisku. Dáva nám to nádej do budúcnosti, že náš prekrásny gemerský folklór už má svojich pokračovateľov a nových – dúfajme – verných fanúšikov.
Organizátori ďakujú partnerom za podporu a priaznivcom festivalu za vynikajúcu atmosféru, ktorú počas programov vytvárali a vydržali až do skorého nedeľného rána.
M. Ferenczová
GOS Rožňava
{gallery}kultura/folklor/gff/39/foto{/gallery}
{jcomments on}

































Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, pripravovali 39. ročník Gemerského folklórneho festivalu od začiatku roka, preto aj jeho zhodnotenie je náročné a vyžaduje si čas. Musia sa upokojiť dojmy a emócie, aby sa našli chyby, prípadne rezervy pre ďalší, už jubilejný 40. ročník, ktorý sa už ukončením tohtoročného začne pripravovať.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-