Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, pripravovali 39. ročník Gemerského folklórneho festivalu od začiatku roka, preto aj jeho zhodnotenie je náročné a vyžaduje si čas. Musia sa upokojiť dojmy a emócie, aby sa našli chyby, prípadne rezervy pre ďalší, už jubilejný 40. ročník, ktorý sa už ukončením tohtoročného začne pripravovať. Po slávnostnom otvorení festivalu, sprístupnení miestneho múzea tradičnej ľudovej kultúry a krste Slovníka nárečia Rejdovej pokračoval program, v ktorom sa predstavili folklórne kolektívy z Rejdovej, Vyšnej Slanej a Dobšinej i hosťujúce - folklórna skupina Vinica z Myslavy, ľudová hudba Paprčkovci z Hriňovej a folklórny súbor Nuntasii Bihorului z Oradei (Rumunsko). Po scénických programoch si priaznivci histórie pozreli staršie filmové dokumenty o zvykoch a obyčajoch Gemera. Tancachtiví sa zabávali na pľacu a v hostinci, ale mnohí si vychutnávali atmosféru a stretnutie so známymi vo dvoroch pri gemerských špecialitách.
Pozorní priaznivci tohto festivalu si všimli, že piatkový program sa každoročne rozširuje, vytvára priestor pre zaujímavé programy a kvalitné kolektívy. Návštevníci si pochvaľujú aj atmosféru, ktorá tu vládne do skorého rána.
Aj hlavný festivalový deň bol poznamenaný zmenami. Gemerské ohlášky v rámci bohoslužieb v Evanjelickom kostole sv. Michala Archanjela v Rejdovej významne obohatili program festivalu. Účinkujúci i ďalší návštevníci naplnili tento duchovný stánok, aby si vypočuli slovo Božie a boli svedkami „prevolávaňa“ – ohlášok, v súčasnosti už zabudnutého zvyku, ktorý patril k obdobiu chystania výbavy a príprav na svadbu. Pravú festivalovú atmosféru na „pľacu“ začali dievčatá a ženy z folklórnych kolektívov spevmi, chorovodmi a kolesami, muži sa nedali zahanbiť a pridali sa k nim. Nechýbal ani program najmladších folkloristov z detských súborov a hudieb. Nálada v obci vrcholila vo dvoroch, kde sa okrem účinkujúcich prezentovali tradičné remeslá a gemerské špeciality. Odvážnejší aj vystrúhali pravý rejdovský šindel a odborníci ho zaradili do súťaže. Po prijatí vedúcich kolektívov starostom obce sa všetci v krojovanom sprievode presunuli do amfiteátra. Celou dedinou sa ozýval spev a hudba, z niektorých dvorov aj ponúkali a poniektorí si stihli cestou aj zatancovať.Program v amfiteátri otvorila ľudová hudba Paprčkovci mladší z Hriňovej gemerským blokom a po Privítanke už pokračovala číslom V Hriňovej som odchovaný. Prekrásne zvyky z Čierneho Balogu priblížila folklórna skupina Kýčera. Vôňa Gemera – mozaika piesní tancov a zvykov horného Gemera predstavila folklórne skupiny a súbory z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Nižnej Slanej, Čiernej Lehoty, Rožňavského Bystrého, Rožňavy, Drnavy a Gemerskej Polomy. Súbory a skupiny pracovali takmer celý rok, aby prezentovali svoju tvorbu a divákom ponúkli nové, či upravené čísla.
Úroveň predstavených programov bola vysoká a hodnotenie o Festivalovú cenu riaditeľky Gemerského osvetového strediska v Rožňave bolo pre porotu náročné. Aby spomínaná festivalová cena viac motivovala účinkujúce kolektívy, tentokrát boli výnimočne udelené tri, a to folklórnym súborom Dubina z Rožňavy, Borostyán z Drnavy a Stromíš z Vlachova. Gemerský blok už tradične slovne obohatili moderátori Mgr. Katarína Birková a Mgr. Peter Gallo, ktorí vlastne divákov sprevádzali celým programom v amfiteátri. Zaujímavé piesne a tance z oblasti rumunského Bihora predstavil súbor Nuntasii Bihorului z Oradei. Kolektív tvoria mladí i starší členovia, podobne ako je to u nás vo folklórnych skupinách, a jeho repertoár je veľmi bohatý a rozmanitý. Po prvej časti tomboly už javisko patrilo ľudovej hudbe a hudobnej skupine Banda a tanečnej skupine Partia. Tieto kolektívy predstavili ľudové piesne a tance dvoma rôznymi spôsobmi - tradične, podľa starých interpretov z rôznych lokalít Slovenska, i netradične, podľa vlastnej fantázie s modernými prvkami. Záver patril skupine Drišľak, predstavovať ju netreba a hádam ani netreba dodať, že náladu a divákov udržala až do konca.Programová skladba 39. Gemerského folklórneho festivalu bola pestrá. Tvorili ju programy takmer pre všetky kategórie. Podobne aj sprievodné aktivity – jarmok, ukážky remesiel, tvorivé dielne pre deti, či prezentácia obce Rožňavské Bystré, mali dostatok návštevníkov. Niektoré programy príjemne prekvapili, iné možno nesplnili očakávania divákov, ale potešiteľné je, že amfiteáter v Rejdovej bol plný a nálada gradovala. Mimoriadne sme boli prekvapení hojnou účasťou mladých ľudí, tak medzi účinkujúcimi, ako aj v hľadisku. Dáva nám to nádej do budúcnosti, že náš prekrásny gemerský folklór už má svojich pokračovateľov a nových – dúfajme – verných fanúšikov.
Organizátori ďakujú partnerom za podporu a priaznivcom festivalu za vynikajúcu atmosféru, ktorú počas programov vytvárali a vydržali až do skorého nedeľného rána.
M. Ferenczová
GOS Rožňava
{gallery}kultura/folklor/gff/39/foto{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.