Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová pozývajú priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry v dňoch 21. a 22. augusta na 42. Gemerský folklórny festival Rejdová 2015. aktivít v obci i amfiteátri,“ v krátkosti zhrnula celý program Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Už v piatok popoludní
bude slávnostne vyzdobená Rejdová s účinkujúcimi folklórnymi súbormi, skupinami a ľudovými hudbami vítať na pľacu a v uliciach obce účastníkov prvého festivalového dňa. Program tradične začína slávnostnými Službami Božími v miestnom evanjelickom chráme, ktorý patrí medzi najkrajšie v okrese, potom pokračuje otvorením výstavy a krstom knihy Ondreja Kračúna „Rejdovskie remeslá“. O 18.30 hodine zástupcovia organizátorov 
slávnostne otvoria 42. Gemerský folklórny festival na malej scéne pri kostole. Programové čísla fujaristu Tomáša Vaculčiaka z Revúcej, folklórnych a speváckych skupín z Revúčky, Nižnej Slanej, Piešťan a folklórneho súboru Stromíš z Vlachova rozprúdia festivalovú náladu. Prekvapením večera bude program domácej skupiny Hôra pod názvom „Bude čo nebulo“ v réžii Jána Liptáka. Piatkový program obohatia aj jubilujúce folklórne súbory – 30-ročný Haviar z Rožňavy a 40-ročný Gemer z Dobšinej. Hosťujúci súbor Vuk Stefanović Karadzić z Bačka Topola predstaví piesne a tance Srbska. Pred veselicou budú mať príležitosť menej zdatní tanečníci, ale aj tí dobrí, navštíviť školu tanca s Haviarom. A tí, ktorí majú radi filmy sa presunú do dvora u Brehalu, aby si pozreli dokumenty o ľudových umelcoch horného Gemera ako ich zachytila kamera Emila Gallíka z Rožňavy.
Sobota je rušná od skorého rána.
Domáci pripravujú Rejdovské dvory, účinkujúci skúšanú programy, remeselníci vystavujú svoje výrobky a predajcovia už chystajú rôzne pochúťky. Po otvorení dvorov sa na pľacu rozprúdi pravá festivalová nálada, ktorú vyplnia súťaže vo výrobe šindľov a viazaní šatiek a potom už malá scéna bude patriť najmladším folkloristom z Drnavy, Gemerskej Polomy, Dobšinej, Rožňavy, Revúcej a Prakoviec. Program, ktorý pripravila Mária Hlaváčová, doplnia aj mladí muzikanti z rôznych regiónov, ktorí sa hre na rôznych ľudových nástrojoch zdokonaľovali už niekoľko dní pred festivalom v muzikantskej dielni.
Vyvrcholením programu na pľacu
je krojovaný sprievod hýriaci pestrými farbami. Folklórne súbory sa predbiehajú v speve a tanci počas celej cesty do amfiteátra. Po privítaní v amfiteátri program tradične pokračuje blokom gemerských folklórnych kolektívov. Pod režisérskou taktovkou Jána Liptáka sa v programe s výstižným názvom „Žriedla nevysychajú“ predstavia folklórne skupiny z Čiernej Lehoty, Rožňavského Bystrého, Honiec, Pače, Gemerskej Polomy, Gočova, Vyšnej Slanej a Rejdovej a folklórne súbory z Drnavy a Rožňavy. V Ďakovanke zástupcovia organizátorov odovzdajú ocenenia jubilujúcim osobnostiam a kolektívom. Výber zo svojich výročných programov uvedú jubilujúce súbory Haviar a Gemer.
Aj v ďalšom programe sa predstaví jubilant,
50-ročná folklórna skupina Vernár. Program „Pre potešenie“ predstaví folklórny klub Omladina z Košíc. So skúsenosťami a melódiami Z potuliek po Slovensku sa podelí Igor Hraško, známy sólista spevák a inštrumentalista. Zahraničný hosťujúci súbor z Bačka Topola aj na veľkej scéne ponúkne ďalšie piesne a tance Srbska. Záver bude patriť folklórnemu súboru Magura z Kežmarku, s jeho najnovším programom Kjeby tu byl Sabala.
„Aj tohtoročná koncepcia festivalu
je doplnená o zaujímavé scénické programy na malej a veľkej scéne, mimoscénické programy takmer po celej obci a amfiteátri. Ojedinelá atmosféra Gemerského folklórneho festivalu má svojich priaznivcov a každoročne priláka ďalších. Organizátori majú snahu priblížiť návštevníkom tradičnú ľudovú kultúru Gemera po všetkých stránkach, ale aj programy iných regiónov Slovenska, ktoré sa zatiaľ v Rejdovej nepredstavili,“ doplnila Mária Ferenczová.
„Tešíme sa na návštevníkov, ktorí sú súčasťou nášho festivalu a spoločne s účinkujúcimi vytvárajú neopakovateľnú náladu. Taký bohatý a pestrý program sa podarilo zabezpečiť vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov z okresu. Všetkým patrí úprimné poďakovanie za organizátorov i účinkujúcich,“ na záver dodala Mgr. Helena Novotná.
Mária Ferenczová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.