aktivít v obci i amfiteátri,“ v krátkosti zhrnula celý program Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska.
Už v piatok popoludní
bude slávnostne vyzdobená Rejdová s účinkujúcimi folklórnymi súbormi, skupinami a ľudovými hudbami vítať na pľacu a v uliciach obce účastníkov prvého festivalového dňa. Program tradične začína slávnostnými Službami Božími v miestnom evanjelickom chráme, ktorý patrí medzi najkrajšie v okrese, potom pokračuje otvorením výstavy a krstom knihy Ondreja Kračúna „Rejdovskie remeslá“. O 18.30 hodine zástupcovia organizátorov
slávnostne otvoria 42. Gemerský folklórny festival na malej scéne pri kostole. Programové čísla fujaristu Tomáša Vaculčiaka z Revúcej, folklórnych a speváckych skupín z Revúčky, Nižnej Slanej, Piešťan a folklórneho súboru Stromíš z Vlachova rozprúdia festivalovú náladu. Prekvapením večera bude program domácej skupiny Hôra pod názvom „Bude čo nebulo“ v réžii Jána Liptáka. Piatkový program obohatia aj jubilujúce folklórne súbory – 30-ročný Haviar z Rožňavy a 40-ročný Gemer z Dobšinej. Hosťujúci súbor Vuk Stefanović Karadzić z Bačka Topola predstaví piesne a tance Srbska. Pred veselicou budú mať príležitosť menej zdatní tanečníci, ale aj tí dobrí, navštíviť školu tanca s Haviarom. A tí, ktorí majú radi filmy sa presunú do dvora u Brehalu, aby si pozreli dokumenty o ľudových umelcoch horného Gemera ako ich zachytila kamera Emila Gallíka z Rožňavy.
Sobota je rušná od skorého rána.
Domáci pripravujú Rejdovské dvory, účinkujúci skúšanú programy, remeselníci vystavujú svoje výrobky a predajcovia už chystajú rôzne pochúťky. Po otvorení dvorov sa na pľacu rozprúdi pravá festivalová nálada, ktorú vyplnia súťaže vo výrobe šindľov a viazaní šatiek a potom už malá scéna bude patriť najmladším folkloristom z Drnavy, Gemerskej Polomy, Dobšinej, Rožňavy, Revúcej a Prakoviec. Program, ktorý pripravila Mária Hlaváčová, doplnia aj mladí muzikanti z rôznych regiónov, ktorí sa hre na rôznych ľudových nástrojoch zdokonaľovali už niekoľko dní pred festivalom v muzikantskej dielni.
Vyvrcholením programu na pľacu
je krojovaný sprievod hýriaci pestrými farbami. Folklórne súbory sa predbiehajú v speve a tanci počas celej cesty do amfiteátra. Po privítaní v amfiteátri program tradične pokračuje blokom gemerských folklórnych kolektívov. Pod režisérskou taktovkou Jána Liptáka sa v programe s výstižným názvom „Žriedla nevysychajú“ predstavia folklórne skupiny z Čiernej Lehoty, Rožňavského Bystrého, Honiec, Pače, Gemerskej Polomy, Gočova, Vyšnej Slanej a Rejdovej a folklórne súbory z Drnavy a Rožňavy. V Ďakovanke zástupcovia organizátorov odovzdajú ocenenia jubilujúcim osobnostiam a kolektívom. Výber zo svojich výročných programov uvedú jubilujúce súbory Haviar a Gemer.
Aj v ďalšom programe sa predstaví jubilant,
50-ročná folklórna skupina Vernár. Program „Pre potešenie“ predstaví folklórny klub Omladina z Košíc. So skúsenosťami a melódiami Z potuliek po Slovensku sa podelí Igor Hraško, známy sólista spevák a inštrumentalista. Zahraničný hosťujúci súbor z Bačka Topola aj na veľkej scéne ponúkne ďalšie piesne a tance Srbska. Záver bude patriť folklórnemu súboru Magura z Kežmarku, s jeho najnovším programom Kjeby tu byl Sabala.
„Aj tohtoročná koncepcia festivalu
je doplnená o zaujímavé scénické programy na malej a veľkej scéne, mimoscénické programy takmer po celej obci a amfiteátri. Ojedinelá atmosféra Gemerského folklórneho festivalu má svojich priaznivcov a každoročne priláka ďalších. Organizátori majú snahu priblížiť návštevníkom tradičnú ľudovú kultúru Gemera po všetkých stránkach, ale aj programy iných regiónov Slovenska, ktoré sa zatiaľ v Rejdovej nepredstavili,“ doplnila Mária Ferenczová.
„Tešíme sa na návštevníkov, ktorí sú súčasťou nášho festivalu a spoločne s účinkujúcimi vytvárajú neopakovateľnú náladu. Taký bohatý a pestrý program sa podarilo zabezpečiť vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov z okresu. Všetkým patrí úprimné poďakovanie za organizátorov i účinkujúcich,“ na záver dodala Mgr. Helena Novotná.
Mária Ferenczová

































Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová pozývajú priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry v dňoch 21. a 22. augusta na 42. Gemerský folklórny festival Rejdová 2015.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-