z Rožňavy a v závere si spoločne s pani Máriou Brdársku-Janoškou zaspomínali na staré časy. Do súťaže sa prihlásili folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, Hôra z Rejdovej a Stromíš z Vlachova. Všetky tri kolektívy sa dlhé roky venujú zachovávaniu a šíreniu ľudových tradícií, zvykov, piesní, tancov, remesiel a v neposlednom rade i nárečí zo svojich obci. Nepochybne by len prispelo, keby sa do tejto súťaže zapojili aj ďalšie skupiny a obohatili spomínané podujatie o svoje skúsenosti.
„Dávno zabudnuté a predsa trvale prítomné sú ľudové zvyky, obyčaje a remeslá našich predkov“ boli úvodné slová na otvorení prehliadky, a že sú pravdivé potvrdili aj všetky účinkujúce kolektívy. Folklórne skupiny sú ich uchovávateľmi a významným podielom prispievajú k sprítomňovaniu tohto jedinečného dedičstva a k ďalšiemu zachovaniu pre ďalšie generácie.
Súťažné programy hodnotila odborná porota v zložení: pán Jaroslav Piliarik, choreograf a vedúci folklórneho súboru Sinec v Hnúšti, pani Marta Pisárová, vedúca detského folklórneho súboru a folklórnej skupiny Brezinky v Polomke a pán Mgr. Ján Lipták, choreograf z Rožňavy.
V súťažnom bloku sa prvá predstavila folklórna skupina Hôra z Rejdovej s programom „Na vacku“. Téma pomerne málo spracovaná vo folklórnych skupinách, s krásnymi svadobnými piesňami a krojmi. A ako bolo v charakteristike uvedené, “svadba nebola vždy len radostnou udalosťou, najmä keď sa vydávala sirota“. Folklórna skupina Stromíš z Vlachova priniesla do súťaže „Priadky u Šafárov“. Téma síce viac známa, ale veľmi dobre zvládnutá, dobré herecké výkony, plynulý dej a zaujímavé málo známe gemerské piesne. Folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy s programom „Na kockoch“ v úvode upútala pekným príchodom na scénu a krásnymi spevmi, divákom pripomenula niekoľko zaujímavých hier a zábavu s tancom.
Po súťažnej prehliadke, pokým sa porota radila, program pokračoval nesúťažnou prehliadkou v ktorej divákom zahrala ľudová hudba Lúčka, zatancovali a zaspievali členovia folklórneho súboru Dubina z Rožňavy a ľudovým rozprávaním „Zo života našich predkov“, program doplnila pani Mária Brdárska-Janoška. Počas programu sa konal aj rozborový seminár, v rámci ktorého porotcovia poukázali na rezervy v tom-ktorom programe, ponúkli i riešenia, ale aj pochválili za dobrú robotu, ktorej vedúci i členovia venujú svoje osobné voľno a zachovávajú duchovné dedičstvo pre ďalšie generácie.
Vyhodnotiť súťažnú prehliadku nebolo pre porotu ľahké. Všetky tri skupiny predstavili krásne témy, spracované na vysokej úrovni, preto do zlatého pásma zaradila všetky tri kolektívy. Rozhodovala podľa celoslovenských kritérií a svoje rozhodnutie, vyslať do krajskej súťaže folklórnu skupinu Stromíš, zdôvodnila tým, že program mal vyváženú dramaturgiu, prirodzený herecký prejav, celkovo dobre zvládnutú tému priadok.
Všetkým srdečne blahoželáme a prajeme im do ďalšej práce veľa elánu a dobrých tém. Poďakovanie organizátorov patrí všetkým účinkujúcim, za ich programy a celkovo za ich neúnavnú prácu v oblasti folklóru a ľudovej kultúry v našom okrese.
M. Ferenczová
{gallery}kultura/folklor/nositelia/tradicii{/gallery}
{jcomments on}
































Gemerské osvetové stredisko v Rožňave uskutočnilo ďalšie hodnotné podujatie, ktoré prezentovalo gemerské ľudové zvyky, hudbu, tanec i ľudové rozprávanie. V sobotňajší podvečer, 15. októbra 2011, sála Mestského úradu v Rožňave rozkvitla pestrými krojmi a rozozvučala sa krásnymi gemerskými piesňami. Pre divákov bol pripravený program v dvoch častiach. V prvej časti prehliadky divákov uchvátili viac i menej známe zvyky z troch obcí horného Gemera, ktoré priniesli na scénu folklórne skupiny v rámci postupovej súťaže folklórnych skupín, na Slovensku známej pod názvom Nositelia tradícií. V ďalšej časti sa divákom predstavili ľudová hudba Lúčka a folklórny súbor Dubina
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-