Piatok bol venovaný detskému svetu. Slavošovské deti mali aj tento rok z čoho vyberať. V kultúrnom dome sa zoznámili s rozprávkovou postavičkou psíkom Tašim, jeho rozprávkami. Psík ich zabavil tašitancom, pesničkami, rozdal im cestovné pasy na potulky po rozprávkovom kraji a na rozlúčku si s každým fanúšikom urobil spoločnú fotku. V areáli školy bolo veselo tiež. Každá trieda bola zaujímavá iným remeslom. V dielni drevorezbára sa pracovalo tak pilne, že zopár usilovných remeselníkov odišlo s doškrabanými prstíkmi, no úsmev na tvári im ostal. Členky Združenia gemerských remeselníkov si pripravili euroobaly s farbami, kde si dievčatá tvorili obrázky s vianočnými motívmi, samozrejme pracovali aj so šúpolím, čipkami či prútím. Veľkému úspechu sa tešila aj trieda, kde sa žiaci priúčali tradičným tancom od FSk Lehoťanka z Čiernej Lehoty. Hádam jeden z najväčších úspechov mali fyzikálne pokusy pracovníkov GOS, ktorí si pripravili zaujímavé „rozprávkové kúzla“, Van de Graaffov generátor neunikol ani jednému malému zvedavcovi. Veľký potlesk malých divákov patril rozprávkarkám z Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského. Lektorka Ivana Nemčoková s členkami detského súboru Haviarik naučili základné tanečné prvky, ľudové riekanky a piesne tých najmenších.
Organizátorov podujatia potešili spokojné tváričky detí, ktoré po zaujímavom rozprávkovom dni odchádzali domov.
Sobotňajší program a celý večer sa niesol v rodinnej atmosfére. Je to nádherný pocit stretnúť sa v tomto zimnom období s kamarátmi, priateľmi, ktorí sa venujú folklóru.
Úvod programu so začiatkom o 17.00 hod patril múdrym slovám skúsenej ženy o tom, ako tradície pomaly miznú a je dobré, že sa ich snažíme zachovávať. Taktiež pozdvihla slávu našich predkov. V tom momente sa rozozvučali struny huslí, cimbalu, basy ĽH Ondreja Hlaváča, ktorí tiež pozdvihli predkov, no tých z hudobného sveta, ktorým patrí veľká poklona. Diváci sa mohli v bulletine dočítať o spomínaných, teda o ľudovej hudbe Lenkeyovcov, ktorí pôsobili v celom okrese. Pani riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná s pánom starostom obce Ing. Štefanom Baštákom privítali hostí, divákov, poďakovali všetkým partnerom a ľuďom, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na realizácii podujatia. Mohla začať dlhá a zaujímavá cesta „Na jarmok do Štítnika“, sprevádzaná hlavnými postavami večera Máriou Brdárskou – Janoškou z Rejdovej, Zuzanou Palackovou z Gočova a Máriou Kundrákovou z Čiernej Lehoty. Svojimi spomienkami a vtipnými príhodami predstavili každý nasledujúci kolektív v programe. V tento večer sa predstavili FSk Dolina s programom „Na richtárskom dvore“, FSk Radzim – „Tanec na Rusadle“, FSk Gočovan predviedli Pranie pri kotloch, FSk Hôra „Hrabačky“ , FSk Lehoťanka „piekla koláče“, FSk Bučina „pýtala nevestu“, FSk Bystränky boli „na Hostine“, FS Haviar divákom „zavinšoval na sviatky“ a FSk Brezinky oslavovali „Fašiangy“.
Rozlúčkou s divákmi a spoločnou piesňou sa ukončil galaprogram tvorený kolektívmi z regiónu. Všetci si vydýchli a plní emócií sa presunuli do kultúrneho domu na zabíjačkové pohostenie a veselicu pri muzike. Organizátorov čakala ešte jedna milá povinnosť a to vyhodnotenie súťaží. Gazdinú a gazdu roka si vybojovali členovia FSk Brezinky z Polomky. Najkrajšiu objavenú zabudnutú pieseň udelili FSk Lehoťanka z Čiernej Lehoty a titul o najkrajší odev si už po druhý rok odniesla FSk Hôra z Rejdovej.
Členovia kolektívov si mohli odniesť ďakovné listy a plno krásnych spomienok na tento rok. O tom, že sa tento ročník vydaril svedčia aj fotografie a spokojné tváre všetkých.
Mártia Hlaváčová,
GOS Rožňava
{gallery}folklor/rok/2012/slavos{/gallery}
{jcomments on}

































Vráťme sa ešte k dátumu 23.- 24. november 2012, dňoch, ktoré patrili deťom, folkloristom a zanietencom tradičného života na Gemeri. Za organizácie obce Slavošovce a Gemerského osvetového strediska s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja a Ministerstva kultúry SR sa konali slávnosti zvykov a obyčají Rok na Gemeri v Slavošovciach.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-