Piatok bol venovaný detskému svetu. Slavošovské deti mali aj tento rok z čoho vyberať. V kultúrnom dome sa zoznámili s rozprávkovou postavičkou psíkom Tašim, jeho rozprávkami. Psík ich zabavil tašitancom, pesničkami, rozdal im cestovné pasy na potulky po rozprávkovom kraji a na rozlúčku si s každým fanúšikom urobil spoločnú fotku. V areáli školy bolo veselo tiež. Každá trieda bola zaujímavá iným remeslom. V dielni drevorezbára sa pracovalo tak pilne, že zopár usilovných remeselníkov odišlo s doškrabanými prstíkmi, no úsmev na tvári im ostal. Členky Združenia gemerských remeselníkov si pripravili euroobaly s farbami, kde si dievčatá tvorili obrázky s vianočnými motívmi, samozrejme pracovali aj so šúpolím, čipkami či prútím. Veľkému úspechu sa tešila aj trieda, kde sa žiaci priúčali tradičným tancom od FSk Lehoťanka z Čiernej Lehoty. Hádam jeden z najväčších úspechov mali fyzikálne pokusy pracovníkov GOS, ktorí si pripravili zaujímavé „rozprávkové kúzla“, Van de Graaffov generátor neunikol ani jednému malému zvedavcovi. Veľký potlesk malých divákov patril rozprávkarkám z Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského. Lektorka Ivana Nemčoková s členkami detského súboru Haviarik naučili základné tanečné prvky, ľudové riekanky a piesne tých najmenších.
Organizátorov podujatia potešili spokojné tváričky detí, ktoré po zaujímavom rozprávkovom dni odchádzali domov.
Sobotňajší program a celý večer sa niesol v rodinnej atmosfére. Je to nádherný pocit stretnúť sa v tomto zimnom období s kamarátmi, priateľmi, ktorí sa venujú folklóru.
Úvod programu so začiatkom o 17.00 hod patril múdrym slovám skúsenej ženy o tom, ako tradície pomaly miznú a je dobré, že sa ich snažíme zachovávať. Taktiež pozdvihla slávu našich predkov. V tom momente sa rozozvučali struny huslí, cimbalu, basy ĽH Ondreja Hlaváča, ktorí tiež pozdvihli predkov, no tých z hudobného sveta, ktorým patrí veľká poklona. Diváci sa mohli v bulletine dočítať o spomínaných, teda o ľudovej hudbe Lenkeyovcov, ktorí pôsobili v celom okrese. Pani riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná s pánom starostom obce Ing. Štefanom Baštákom privítali hostí, divákov, poďakovali všetkým partnerom a ľuďom, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na realizácii podujatia. Mohla začať dlhá a zaujímavá cesta „Na jarmok do Štítnika“, sprevádzaná hlavnými postavami večera Máriou Brdárskou – Janoškou z Rejdovej, Zuzanou Palackovou z Gočova a Máriou Kundrákovou z Čiernej Lehoty. Svojimi spomienkami a vtipnými príhodami predstavili každý nasledujúci kolektív v programe. V tento večer sa predstavili FSk Dolina s programom „Na richtárskom dvore“, FSk Radzim – „Tanec na Rusadle“, FSk Gočovan predviedli Pranie pri kotloch, FSk Hôra „Hrabačky“ , FSk Lehoťanka „piekla koláče“, FSk Bučina „pýtala nevestu“, FSk Bystränky boli „na Hostine“, FS Haviar divákom „zavinšoval na sviatky“ a FSk Brezinky oslavovali „Fašiangy“.
Rozlúčkou s divákmi a spoločnou piesňou sa ukončil galaprogram tvorený kolektívmi z regiónu. Všetci si vydýchli a plní emócií sa presunuli do kultúrneho domu na zabíjačkové pohostenie a veselicu pri muzike. Organizátorov čakala ešte jedna milá povinnosť a to vyhodnotenie súťaží. Gazdinú a gazdu roka si vybojovali členovia FSk Brezinky z Polomky. Najkrajšiu objavenú zabudnutú pieseň udelili FSk Lehoťanka z Čiernej Lehoty a titul o najkrajší odev si už po druhý rok odniesla FSk Hôra z Rejdovej.
Členovia kolektívov si mohli odniesť ďakovné listy a plno krásnych spomienok na tento rok. O tom, že sa tento ročník vydaril svedčia aj fotografie a spokojné tváre všetkých.
Mártia Hlaváčová,
GOS Rožňava
{gallery}folklor/rok/2012/slavos{/gallery}
{jcomments on}
































Vráťme sa ešte k dátumu 23.- 24. november 2012, dňoch, ktoré patrili deťom, folkloristom a zanietencom tradičného života na Gemeri. Za organizácie obce Slavošovce a Gemerského osvetového strediska s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja a Ministerstva kultúry SR sa konali slávnosti zvykov a obyčají Rok na Gemeri v Slavošovciach.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.