Piatok bol venovaný detskému svetu. Slavošovské deti mali aj tento rok z čoho vyberať. V kultúrnom dome sa zoznámili s rozprávkovou postavičkou psíkom Tašim, jeho rozprávkami. Psík ich zabavil tašitancom, pesničkami, rozdal im cestovné pasy na potulky po rozprávkovom kraji a na rozlúčku si s každým fanúšikom urobil spoločnú fotku. V areáli školy bolo veselo tiež. Každá trieda bola zaujímavá iným remeslom. V dielni drevorezbára sa pracovalo tak pilne, že zopár usilovných remeselníkov odišlo s doškrabanými prstíkmi, no úsmev na tvári im ostal. Členky Združenia gemerských remeselníkov si pripravili euroobaly s farbami, kde si dievčatá tvorili obrázky s vianočnými motívmi, samozrejme pracovali aj so šúpolím, čipkami či prútím. Veľkému úspechu sa tešila aj trieda, kde sa žiaci priúčali tradičným tancom od FSk Lehoťanka z Čiernej Lehoty. Hádam jeden z najväčších úspechov mali fyzikálne pokusy pracovníkov GOS, ktorí si pripravili zaujímavé „rozprávkové kúzla“, Van de Graaffov generátor neunikol ani jednému malému zvedavcovi. Veľký potlesk malých divákov patril rozprávkarkám z Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského. Lektorka Ivana Nemčoková s členkami detského súboru Haviarik naučili základné tanečné prvky, ľudové riekanky a piesne tých najmenších.
Organizátorov podujatia potešili spokojné tváričky detí, ktoré po zaujímavom rozprávkovom dni odchádzali domov.
Sobotňajší program a celý večer sa niesol v rodinnej atmosfére. Je to nádherný pocit stretnúť sa v tomto zimnom období s kamarátmi, priateľmi, ktorí sa venujú folklóru.
Úvod programu so začiatkom o 17.00 hod patril múdrym slovám skúsenej ženy o tom, ako tradície pomaly miznú a je dobré, že sa ich snažíme zachovávať. Taktiež pozdvihla slávu našich predkov. V tom momente sa rozozvučali struny huslí, cimbalu, basy ĽH Ondreja Hlaváča, ktorí tiež pozdvihli predkov, no tých z hudobného sveta, ktorým patrí veľká poklona. Diváci sa mohli v bulletine dočítať o spomínaných, teda o ľudovej hudbe Lenkeyovcov, ktorí pôsobili v celom okrese. Pani riaditeľka Gemerského osvetového strediska Mgr. Helena Novotná s pánom starostom obce Ing. Štefanom Baštákom privítali hostí, divákov, poďakovali všetkým partnerom a ľuďom, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na realizácii podujatia. Mohla začať dlhá a zaujímavá cesta „Na jarmok do Štítnika“, sprevádzaná hlavnými postavami večera Máriou Brdárskou – Janoškou z Rejdovej, Zuzanou Palackovou z Gočova a Máriou Kundrákovou z Čiernej Lehoty. Svojimi spomienkami a vtipnými príhodami predstavili každý nasledujúci kolektív v programe. V tento večer sa predstavili FSk Dolina s programom „Na richtárskom dvore“, FSk Radzim – „Tanec na Rusadle“, FSk Gočovan predviedli Pranie pri kotloch, FSk Hôra „Hrabačky“ , FSk Lehoťanka „piekla koláče“, FSk Bučina „pýtala nevestu“, FSk Bystränky boli „na Hostine“, FS Haviar divákom „zavinšoval na sviatky“ a FSk Brezinky oslavovali „Fašiangy“.
Rozlúčkou s divákmi a spoločnou piesňou sa ukončil galaprogram tvorený kolektívmi z regiónu. Všetci si vydýchli a plní emócií sa presunuli do kultúrneho domu na zabíjačkové pohostenie a veselicu pri muzike. Organizátorov čakala ešte jedna milá povinnosť a to vyhodnotenie súťaží. Gazdinú a gazdu roka si vybojovali členovia FSk Brezinky z Polomky. Najkrajšiu objavenú zabudnutú pieseň udelili FSk Lehoťanka z Čiernej Lehoty a titul o najkrajší odev si už po druhý rok odniesla FSk Hôra z Rejdovej.
Členovia kolektívov si mohli odniesť ďakovné listy a plno krásnych spomienok na tento rok. O tom, že sa tento ročník vydaril svedčia aj fotografie a spokojné tváre všetkých.
Mártia Hlaváčová,
GOS Rožňava
{gallery}folklor/rok/2012/slavos{/gallery}
{jcomments on}

































Vráťme sa ešte k dátumu 23.- 24. november 2012, dňoch, ktoré patrili deťom, folkloristom a zanietencom tradičného života na Gemeri. Za organizácie obce Slavošovce a Gemerského osvetového strediska s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja a Ministerstva kultúry SR sa konali slávnosti zvykov a obyčají Rok na Gemeri v Slavošovciach.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a