Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s obcou Slavošovce a mestom Rožňava pripravili v dňoch 18. – 20. novembra XVI. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera – Malohontu ROK NA GEMERI. Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja, pod záštitou predsedu KSK JUDr. Zdenka Trebuľu, ako aj s finančnou podporou Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR. V piatok ožila obec Slavošovce ľudovou atmosférou. Program začal ráno o deviatej hodine otvorením tradičných dvorov. Po príhovore starostu obce Ing. Štefana Baštáka sa prvýkrát otvorili dvere Domu u starej mamy, za ktorými deti čakalo prekvapenie. Členky folklórnej skupiny Lehoťanka pripravili pre deti živú atmosféru páračiek so spevom a pútavým rozprávaním. Vedľa v miestnosti s pánom Jurajom Liptákom z Gemerskej Polomy zhotovovali ľudové hračky – pukačky, praky, lodičky, mávatká, vrtuľky či čiapky. Do ďalších izieb ich lákala prenikavá sladká vôňa. Pripravené nevyzdobené perníky už netrpezlivo čakali na šikovné ruky detí. Pani Mária Demeterová z Rožňavy deťom porozprávala o ich príprave, zdobení, že sa dali kúpiť na každom jarmoku a nechýbali ani na vianočnom stromčeku. Zaujímavá bola aj návšteva tradičnej kuchyne, kde rozvoniavali škorce a kysnuté buchty, ženy pripravovali v korýtku šír - mrveničku do polievky. Členky folklórnej skupiny Veršinok z Rakovnice spolu s deťmi navarili, upiekli a aj si zaspievali. Pred perníkovou chalúpkou, kde boli vystavené strigy, ktoré do súťaže Strigônska zábava prihlásili deti z celého okresu, už čakali pracovníci úseku astronómie Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Pán a Hvezdár boli ďalším rozprávkovým zastavením, kde deti pozorovali hviezdy, vytvárali vlastné dúhy, veštili zo zvieratníkových znamení a zaoberali sa výrobou zlata, ako to robili alchymisti v stredoveku.
Deti lákal i rodný dom Pavla Dobšinského a nápis na bráne Kde bolo tam bolo... Tu ich privítala nositeľka tradícií horného Gemera, ľudová rozprávačka a speváčka pani Mária Brdárska Janoška z Rejdovej. Jej prekrásne piesne, balady, rozprávanie a spievanky voviedli deti späť do rozprávky. Z klubu dôchodcov až na ulicu bolo počuť zvuk hudobných nástrojov a veselý smiech. To sa už zabávala ďalšia skupinka detí, ktorá navštívila dvor pod názvom Hopsasa – tralala. Spolu s členmi folklórneho súboru Haviar z Rožňavy, konkrétne s Janou Švarcovou sa naučili tancovať rôzne tradičné tance. Chlapcom sa najviac páčil klobúkový tanec. S pánom Štefanom Liptákom deti spoznali množstvo starých hudobných nástrojov, ako píšťalky, rapkáče, gajdicu, pastiersky roh, nineru či fujaru. Názov známej detskej pesničky Kolo kolo mlynské... zavesený na bráne materskej školy vítal tých najmenších hneď pri príchode do škôlky a zvestoval, že dnešný deň v škôlke bude výnimočný. Naozaj aj bol vďaka malým folkloristom z detského folklórneho súboru Haviarik z Rožňavy a ich vedúcej Ivane Nemčokovej, ktorí sa v škôlke spolu s deťmi zahrali rôzne tradičné detské hry, ako Čížiček, Na koníky, Kolo, kolo mlynské a iné. Úsmev na tváričkách detí a ich spontánne zapojenie sa do činnosti svedčili o ich spokojnosti a záujme o túto formu vzdelávania. Kým deti putovali po jednotlivých dvoroch, v priestoroch obecného úradu sa konalo výchovno-vzdelávacie podujatie pre učiteľov regionálnej výchovy, hudobnej výchovy, pedagógov predškolských zariadení a vedúcich detských folklórnych súborov a krúžkov Rozprávkové deti. Vďaka lektorkám PhDr. Margite Jágerovej, PhD. - etnologičke z Nitry a PhDr. Andrei Jágerovej - vedúcej ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, si účastníci seminára odniesli množstvo informácií z oblasti tradičného spôsobu života detí a využitia detských hudobných rytmických nástrojov a hračiek. Potom sa zúčastnili aktivít v tvorivých dielňach v Dome u starej mamy a na programe Z rozprávky do rozprávky. O 13.00 hod. sa sála kultúrneho domu zaplnila deťmi. Folklórno-dramatické pásmo Z rozprávky do rozprávky spevom otvorili detskí interpreti zo Slavošoviec Stanko a Janko Hricovci a Viktória Vojtová. V hodinovom programe sa predstavili: detský folklórny súbor Lieskovček s pásmom Ako sa pecivál kráľom stal, členky folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty predviedli Dobšinského rozprávku Tri práčky a pásmom Drevená krava program ukončil detský folklórny súbor Brezinky z Polomky. Po krásnom programe na scénu „priletela“ živá striga a vyhodnotila súťaž Strigônska zábava, ktorá bola vyhlásená v rámci podujatia. Ocenené boli napr. deti z Materskej a základnej školy zo Slavošoviec a Nižnej Slanej, žiaci zo Základnej školy Ul. zlatá v Rožňave, ale aj rodiny Lukáčova, Kočerjaginova a Paličkova zo Slavošoviec i jednotlivci. Celkove bolo vystavených sedemnásť stríg.
O 17.00 hod. sa Dom kultúry v Slavošovciach opäť naplnil do posledného miesta. V programe Z kasny do priaškrinka... sa divákom predstavili rodiny Márie Hlaváčovej z Gočova, folklórna skupina Gočovan z Gočova a Juraj Kováč z Vlachova. Druhá v poradí vystúpila rodina Márie Knižkovej z Telgártu, folklórna skupina Telgárt a sestry Lunterové. Dobrú atmosféru i náladu umocnil hosťujúci folklórny súbor Šmykňa z Ostravy, ktorý divákov zaujal nielen tancami z východného Slovenska, ale aj spevmi z horného Gemera. Záver programu patril gemerskej pesničke, moderátorke Katke Birkovej a hosťom z Ostravy. Srdečný potlesk opakovane patril všetkým účinkujúcim.
Sobota sa už tradične niesla v duchu príslovia Čo starí pamätajú – mladí zachovajú... Už pri vstupe do Obchodno – kultúrneho centra v Rožňave návštevníkov vítali členky Miestneho odboru Matice slovenskej, ktoré pre divákov i folkloristov napiekli tradičné šišky. Úvod programu patril privítanke v podaní folklórnej skupiny Bystränky a zástupcom organizátorov Mgr. Helene Novotnej, riaditeľke Gemerského osvetového strediska v Rožňave, Ing. Štefanovi Baštákovi, starostovi obce Slavošovce a Františkovi Kardošovi - zástupcovi primátora mesta Rožňava.
V dvaapolhodinovom programe piesní, tancov, zvykov a obyčají sa predstavilo tristo účinkujúcich z Vernára, Rejdovej, Vyšnej Slanej, Dobšinej, Polomky, Gočova, Gemerskej Polomy, Vlachova, Heľpy, Čiernej Lehoty a Rožňavy. Úvod a záver programu patril gemerským tancom v podaní hosťujúceho folklórneho súboru Šmykňa z Ostravy. Na scéne sa striedali zvyky a obyčaje pri kosení a hrabaní sena, svadobné zvyky, regrútske zvyky, ale aj krstiny. Program hovoreným slovom sprevádzala Katarína Birková. Účinkujúci folkloristi po programe pokračovali v odbornej práci na rozborovom seminári, ktorý viedla Bc. Stanislava Zvarová z Klenovca.
Čarovnú atmosféru mali aj sprievodné podujatia, ktoré boli v rámci tohto podujatia pripravené. Organizátori vyhodnotili súťaže Z kasny do priaškrinka, Papcún a Drotár. Cenu Z kasny do priaškrinka si odniesol hosťujúci folklórny súbor Šmykňa z Ostravy za prezentáciu a zachovávanie našich hornogemerských piesní. Cenu v súťaži Papcún, ktorá sa udeľuje za najlepšie tradičné jedlo či koláč a titul Gazdiná roka získala pre folklórnu skupinu Gočovan z Gočova Mária Hlaváčová najmladšia, ktorá pripravila jedlo – Svekrino tajomstvo.
Cenu v súťaži Drotár, ktorá sa udeľuje za zručnosť v tradičných činnostiach sa porota tentoraz rozhodla udeliť folklórnej skupine Dolina z Gemerskej Polomy, konkrétne Vladimírovi Lišuchovi za Cukrový posúch. Ocenené boli aj koláčiky z kyslej kapusty z Heľpy či kysnutý koláč z Vlachova. Dobrá zábava a spev vydržal folkloristom až do ranných hodín.
Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí finančne i materiálne prispeli na realizáciu folklórnych slávností. Všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, aby ROK NA GEMERI mohol byť zrealizovaný v takejto podobe, všetkým účinkujúcim, ale i divákom, ktorí vyjadrili svoj záujem o podujatie svojou účasťou a srdečným potleskom.
Text: Božena Miháliková, GOS
Foto: Jakub Klein
FOTOGALÉRIA ROKU NA GEMERI ZO SLAVOŠOVIEC I ROŽŇAVY
{gallery}kultura/rng10{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.