V piatok ožila obec Slavošovce ľudovou atmosférou. Program začal ráno o deviatej hodine otvorením tradičných dvorov. Po príhovore starostu obce Ing. Štefana Baštáka sa prvýkrát otvorili dvere Domu u starej mamy, za ktorými deti čakalo prekvapenie. Členky folklórnej skupiny Lehoťanka pripravili pre deti živú atmosféru páračiek so spevom a pútavým rozprávaním. Vedľa v miestnosti s pánom Jurajom Liptákom z Gemerskej Polomy zhotovovali ľudové hračky – pukačky, praky, lodičky, mávatká, vrtuľky či čiapky. Do ďalších izieb ich lákala prenikavá sladká vôňa. Pripravené nevyzdobené perníky už netrpezlivo čakali na šikovné ruky detí. Pani Mária Demeterová z Rožňavy deťom porozprávala o ich príprave, zdobení, že sa dali kúpiť na každom jarmoku a nechýbali ani na vianočnom stromčeku. Zaujímavá bola aj návšteva tradičnej kuchyne, kde rozvoniavali škorce a kysnuté buchty, ženy pripravovali v korýtku šír - mrveničku do polievky. Členky folklórnej skupiny Veršinok z Rakovnice spolu s deťmi navarili, upiekli a aj si zaspievali. Pred perníkovou chalúpkou, kde boli vystavené strigy, ktoré do súťaže Strigônska zábava prihlásili deti z celého okresu, už čakali pracovníci úseku astronómie Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Pán a Hvezdár boli ďalším rozprávkovým zastavením, kde deti pozorovali hviezdy, vytvárali vlastné dúhy, veštili zo zvieratníkových znamení a zaoberali sa výrobou zlata, ako to robili alchymisti v stredoveku.
Deti lákal i rodný dom Pavla Dobšinského a nápis na bráne Kde bolo tam bolo... Tu ich privítala nositeľka tradícií horného Gemera, ľudová rozprávačka a speváčka pani Mária Brdárska Janoška z Rejdovej. Jej prekrásne piesne, balady, rozprávanie a spievanky voviedli deti späť do rozprávky. Z klubu dôchodcov až na ulicu bolo počuť zvuk hudobných nástrojov a veselý smiech. To sa už zabávala ďalšia skupinka detí, ktorá navštívila dvor pod názvom Hopsasa – tralala. Spolu s členmi folklórneho súboru Haviar z Rožňavy, konkrétne s Janou Švarcovou sa naučili tancovať rôzne tradičné tance. Chlapcom sa najviac páčil klobúkový tanec. S pánom Štefanom Liptákom deti spoznali množstvo starých hudobných nástrojov, ako píšťalky, rapkáče, gajdicu, pastiersky roh, nineru či fujaru. Názov známej detskej pesničky Kolo kolo mlynské... zavesený na bráne materskej školy vítal tých najmenších hneď pri príchode do škôlky a zvestoval, že dnešný deň v škôlke bude výnimočný. Naozaj aj bol vďaka malým folkloristom z detského folklórneho súboru Haviarik z Rožňavy a ich vedúcej Ivane Nemčokovej, ktorí sa v škôlke spolu s deťmi zahrali rôzne tradičné detské hry, ako Čížiček, Na koníky, Kolo, kolo mlynské a iné. Úsmev na tváričkách detí a ich spontánne zapojenie sa do činnosti svedčili o ich spokojnosti a záujme o túto formu vzdelávania. Kým deti putovali po jednotlivých dvoroch, v priestoroch obecného úradu sa konalo výchovno-vzdelávacie podujatie pre učiteľov regionálnej výchovy, hudobnej výchovy, pedagógov predškolských zariadení a vedúcich detských folklórnych súborov a krúžkov Rozprávkové deti. Vďaka lektorkám PhDr. Margite Jágerovej, PhD. - etnologičke z Nitry a PhDr. Andrei Jágerovej - vedúcej ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, si účastníci seminára odniesli množstvo informácií z oblasti tradičného spôsobu života detí a využitia detských hudobných rytmických nástrojov a hračiek. Potom sa zúčastnili aktivít v tvorivých dielňach v Dome u starej mamy a na programe Z rozprávky do rozprávky. O 13.00 hod. sa sála kultúrneho domu zaplnila deťmi. Folklórno-dramatické pásmo Z rozprávky do rozprávky spevom otvorili detskí interpreti zo Slavošoviec Stanko a Janko Hricovci a Viktória Vojtová. V hodinovom programe sa predstavili: detský folklórny súbor Lieskovček s pásmom Ako sa pecivál kráľom stal, členky folklórnej skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty predviedli Dobšinského rozprávku Tri práčky a pásmom Drevená krava program ukončil detský folklórny súbor Brezinky z Polomky. Po krásnom programe na scénu „priletela“ živá striga a vyhodnotila súťaž Strigônska zábava, ktorá bola vyhlásená v rámci podujatia. Ocenené boli napr. deti z Materskej a základnej školy zo Slavošoviec a Nižnej Slanej, žiaci zo Základnej školy Ul. zlatá v Rožňave, ale aj rodiny Lukáčova, Kočerjaginova a Paličkova zo Slavošoviec i jednotlivci. Celkove bolo vystavených sedemnásť stríg.
O 17.00 hod. sa Dom kultúry v Slavošovciach opäť naplnil do posledného miesta. V programe Z kasny do priaškrinka... sa divákom predstavili rodiny Márie Hlaváčovej z Gočova, folklórna skupina Gočovan z Gočova a Juraj Kováč z Vlachova. Druhá v poradí vystúpila rodina Márie Knižkovej z Telgártu, folklórna skupina Telgárt a sestry Lunterové. Dobrú atmosféru i náladu umocnil hosťujúci folklórny súbor Šmykňa z Ostravy, ktorý divákov zaujal nielen tancami z východného Slovenska, ale aj spevmi z horného Gemera. Záver programu patril gemerskej pesničke, moderátorke Katke Birkovej a hosťom z Ostravy. Srdečný potlesk opakovane patril všetkým účinkujúcim.
Sobota sa už tradične niesla v duchu príslovia Čo starí pamätajú – mladí zachovajú... Už pri vstupe do Obchodno – kultúrneho centra v Rožňave návštevníkov vítali členky Miestneho odboru Matice slovenskej, ktoré pre divákov i folkloristov napiekli tradičné šišky. Úvod programu patril privítanke v podaní folklórnej skupiny Bystränky a zástupcom organizátorov Mgr. Helene Novotnej, riaditeľke Gemerského osvetového strediska v Rožňave, Ing. Štefanovi Baštákovi, starostovi obce Slavošovce a Františkovi Kardošovi - zástupcovi primátora mesta Rožňava.
V dvaapolhodinovom programe piesní, tancov, zvykov a obyčají sa predstavilo tristo účinkujúcich z Vernára, Rejdovej, Vyšnej Slanej, Dobšinej, Polomky, Gočova, Gemerskej Polomy, Vlachova, Heľpy, Čiernej Lehoty a Rožňavy. Úvod a záver programu patril gemerským tancom v podaní hosťujúceho folklórneho súboru Šmykňa z Ostravy. Na scéne sa striedali zvyky a obyčaje pri kosení a hrabaní sena, svadobné zvyky, regrútske zvyky, ale aj krstiny. Program hovoreným slovom sprevádzala Katarína Birková. Účinkujúci folkloristi po programe pokračovali v odbornej práci na rozborovom seminári, ktorý viedla Bc. Stanislava Zvarová z Klenovca.
Čarovnú atmosféru mali aj sprievodné podujatia, ktoré boli v rámci tohto podujatia pripravené. Organizátori vyhodnotili súťaže Z kasny do priaškrinka, Papcún a Drotár. Cenu Z kasny do priaškrinka si odniesol hosťujúci folklórny súbor Šmykňa z Ostravy za prezentáciu a zachovávanie našich hornogemerských piesní. Cenu v súťaži Papcún, ktorá sa udeľuje za najlepšie tradičné jedlo či koláč a titul Gazdiná roka získala pre folklórnu skupinu Gočovan z Gočova Mária Hlaváčová najmladšia, ktorá pripravila jedlo – Svekrino tajomstvo.
Cenu v súťaži Drotár, ktorá sa udeľuje za zručnosť v tradičných činnostiach sa porota tentoraz rozhodla udeliť folklórnej skupine Dolina z Gemerskej Polomy, konkrétne Vladimírovi Lišuchovi za Cukrový posúch. Ocenené boli aj koláčiky z kyslej kapusty z Heľpy či kysnutý koláč z Vlachova. Dobrá zábava a spev vydržal folkloristom až do ranných hodín.
Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí finančne i materiálne prispeli na realizáciu folklórnych slávností. Všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, aby ROK NA GEMERI mohol byť zrealizovaný v takejto podobe, všetkým účinkujúcim, ale i divákom, ktorí vyjadrili svoj záujem o podujatie svojou účasťou a srdečným potleskom.
Text: Božena Miháliková, GOS
Foto: Jakub Klein
FOTOGALÉRIA ROKU NA GEMERI ZO SLAVOŠOVIEC I ROŽŇAVY
{gallery}kultura/rng10{/gallery}
{jcomments on}

































Gemerské osvetové stredisko v spolupráci s obcou Slavošovce a mestom Rožňava pripravili v dňoch 18. – 20. novembra XVI. ročník slávností zvykov a obyčají Gemera – Malohontu ROK NA GEMERI. Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja, pod záštitou predsedu KSK JUDr. Zdenka Trebuľu, ako aj s finančnou podporou Ministerstva kultúry a cestovného ruchu SR.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-