zvykov a obyčají, ktoré sa v dedine tradovali v priebehu celého kalendárneho roka. Po iné roky sa táto prehliadka konáva posledný novembrový týždeň, tohto roku však pravidelný termín slávností koliduje s Komunálnymi voľbami 2010, ktoré sa budú konať po celom Slovensku v jednotnom termíne, preto sa organizátori Roku na Gemeri sa rozhodli, že tento raz sa uskutoční v dňoch 19. novembra 2010 v Slavošovciach a 20. novembra v Rožňave. Vďaka finančnej podpore Košického samosprávneho kraja slávnosti dostanú bohatší obsah a zaujímavejšiu tvár.
Základné poslanie podujatia, ktorou je prezentácia celých folklórnych rodín, ľudových hudieb, speváckych skupín, sólistov – spevákov i inštrumentalistov, detských folklórnych súborov a skupín v programových blokoch Z kasny do priaškrinka... a Čo starí pamätajú – mladí zachovajú, tentokrát doplnia i ďalšie zaujímavosti. Bude to novovytvorený Rozprávkový dom v Slavošovciach s prezentáciou tradičných jedál a zručností pre deti ZŠ a MŠ, Z rozprávky do rozprávky - vystúpeníe detí s folklórnym materiálom s rozprávkou, Strigônska zábava - súťaž o zhotovenie najškaredšej strigy a najkrajšej Lucky, o najkrajší Luciový stolček a najlepší perník z perníkovej chalúpky, do ktorej sa môžu zapojiť deti už od 5 rokov, Drotár - súťaž v zručnosti tradičných remesiel, Papcún - súťaž o zaujímavé gemerské jedlo i s jeho receptom, ale i Rozprávkové deti - výchovno-vzdelávacie podujatie pre učiteľov regionálnej výchovy, hudobnej výchovy na ZŠ, pedagógov predškolských zariadení a centier voľného času, vedúcich detských folklórnych súborov a krúžkov a iných záujemcov. Podujatie sa ukončí rozborovým seminárom pre vedúcich kolektívov a spoločenským posedením všetkých účinkujúcich pri občerstvení a ľudovej hudbe.
V týchto dňoch sa už finišuje v príprave jeho účastníkov a aj organizátorov, aby sa aj tento ročník vydaril a priniesol ďalšie bohatstvo z našej tradičnej ľudovej kultúry, nové objavy vo výbere folklórneho materiálu, zaujímavé prístupy v dramaturgii, réžii, choreografii i scénografii, a priniesol tak umelecko - estetické hodnoty a nezabudnuteľný dojem z vystúpení i z ďalšieho programu, tak pre obdivovateľov nášho folklóru, ako i pre jeho nositeľov.
Maj Gemer
{jcomments on}
štvrtok, 28 október 2010 23:27
Šestnásty ročník Roku na Gemeri v Slavošovciach i v Rožňave 19. a 20. novembra s novým obsahom Doporučený
Napísal(a) Maj Gemer
Každoročne koncom novembra sa v Slavošovciach a v Rožňave stretávajú folklórne kolektívy z Gemera a Malohontu, aby prezentovali výsledky svojej tvorivej práce pri vyhľadávaní a oživovaní už takmer zaniknutých a zabudnutých zvykov a obyčají, pri oživovaní miestnych tradícií a ich opätovnom uvádzaní do života obcí i pri vyhľadávaní a odovzdávaní zabudnutých piesní z tohto regiónu. To všetko sa deje na slávnostiach zvykov a obyčají Gemera a Malohontu pod názvom Rok na Gemeri, ktoré si tohto roku zapíšu už svoj 16. ročník. Už aj názov slávností naznačuje, že programové výstupy sú tvorené na podklade
Zverejnené v
Folklór
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.