Ešte v roku 2004 sa objavila v novinách správa, že Evka Dovcová bude reprezentovať Rožňavu na Festivale ľudovej hudby v Margecanoch. Pre lepšiu orientáciu uvediem, že to v polovici marca spomínaného roku sa v Rožňave konal už tradičný Festival detskej ľudovej hudby. Jeho víťazkou sa stala žiačka štvrtého ročníka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom, Eva Dovcová. Školáčka vtedy išla reprezentovať Rožňavu na krajskú súťaž do Margecian s tým, že pokiaľ uspeje, čaká na ňu celoslovenské kolo v Považskej Bystrici. Malá školáčka Evka sa nielen dostala na celoslovenské kolo, ale hneď sa stala aj jeho laureátkou. Bolo to už veru pred desiatimi rokmi a Evička dokázala svoj nevšedný talent na celoslovenskej súťaži ešte dvakrát. Je celkom prirodzené, že si na svoje spevácke začiatky rada spomína. V tých rokoch riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Helena Novotná o nádejnej speváčke napísala: „Skromné dievčatko z Rožňavského Bystrého suverénne zvíťazilo medzi najlepšími detskými interpretmi ľudových piesní z celého Slovenska! Evka zvíťazila vďaka svojmu jedinečnému talentu a schopnosti precítiť 
každú jednu tóninu, vďaka svojej húževnatosti, disciplíne a precíznej príprave. Krehká Bystränka sa tak stala držiteľkou najvyššieho celoslovenského ocenenia Národného osvetového centra v súťaži detského hudobného folklóru. ... Sme na Teba všetci dospelí právom hrdí, veď svojím víťazstvom si vrátila lesk a uznanie gemerským ľudovým pesničkám. Prajem Ti veľa zdravia, radostné a bezstarostné detstvo, nech sa Ti darí v škole a nech sa Ti plnia všetky tvoje sny!“
Dnes je Evka už študentkou 5. ročníka košického Konzervatória a chystá sa na svoju ďalšiu cestu. Spev jej učaril už v útlom veku a dnes už dospelá túži sa stať opernou speváčkou. V rodnej obci v Rožňavskom Bystrom má svoju kamartátku Dominiku, s ktorou začínala spievať ľudové piesne a spolu prežívali úspechy na podujatiach, ktorých sa zúčastňovali, preto aj ľahšie prekonávali nesmelé začiatky mladých interprétok ľudových piesní. Po ukončení základnej školy už vieme menej o jej záujmoch a cieľoch. Menej sa jej meno uvádza v médiách, a tak skromná speváčka ostáva trochu v tieni ostatných, ktorí toho menej dokázali ako ona. Ale to je už iná téma prečo sa tak stalo. Dnes sa s nami v odpovediach na položené otázky podelila so svojimi pocitmi a tak po rozhovore s Dominikou dostala slovo na stránke Maj Gemer aj Evka Dovcová.
1. Na hornom Gemeri, ale najmä v rodnej obci, Vás poznajú ako nositeľku troch najvýznamnejších cien – detského Slávika Slovenska v interpretácii ľudových piesní. Komu, alebo čomu ste za tento výsledok povďačná a kto Vám v tomto smere najviac pomáhal?
Spevu a ľudovej hudbe som sa intenzívnejšie venovala už od základnej školy. Viedla ma k tomu hlavne Mgr. Marta Gadušová, riaditeľka ZŠ v Rožňavskom Bystrom a môj harmonikár pán Igor Adler. Pani Gadušová ma aj intenzívne a s veľkou trpezlivosťou pripravovala na každú súťaž, kde ma poväčšine aj sprevádzala. Nedá mi nespomenúť úžasného harmonikára pána Igora Adlera, s ktorým máme množstvo zážitkov z vystúpení, súťaží a rôznych podujatí. Obidvom veľmi pekne ďakujem.
2. Od skončenia základnej školy Vás bolo dosť málo vidieť i počuť v interpretácii ľudových piesní, najmä pochádzajúcich z Bystrého. Malo na to vplyv Konzervatórium v Košiciach, alebo ste sa sama ináč rozhodla?
Malo na to veľký vplyv štúdium na Konzervatóriu. Vybrala som si smer, v ktorom prakticky nie je možné spievať iný žáner, pre nadobudnutie dokonalej speváckej techniky. Študujem operný spev, ktorý ma v súčasnosti naplňa a veľmi ma baví. Samozrejme, na ľudovú hudbu som nezanevrela, veľmi sa mi páčia ľudové piesne a rada si ich doma so sestričkou, alebo na zábavách, zaspievam. No musím poznamenať, že ani dnes neodmietam pozvania môjho harmonikára pána Igora Adlera, zaspievať si pár ľudoviek. Stále som fanúšička folklórnych súťaží a festivalov, pretože našu kultúru treba čo najdlhšie zachovať.
3. Boli ste s Dominikou Ďurskou nerozlučnou dvojicou. Ste takou aj teraz po absolvovaní Konzervatória, alebo sa vaše cesty rozišli?
Samozrejme že sme dodnes kamarátky. Neviem, či sa to dá nazvať nerozlučnou dvojicou, pretože sme už dospelé a každá máme iné plány, cesty atď. No jedno, čo nás spája je stále spev a máme dokonca rovnakú profesorku spevu. Som rada, že spolu študujeme, lebo stále jedna druhú posúvame ďalej. Občas máme aj spoločné „kšefty“, ako to my nazývame, odkiaľ si odnášame množstvo krásnych zážitkov.
4. Prezraďte nám, ako pokračuje Váš život so spevom teraz a čo v tomto smere pripravujete ďalej?
Môj život sa točí hlavne okolo školy. Každý deň spev, spevácke semináre na ktorých spievame a prezentujeme sa ako sme sa zlepšili a pokročili. Väčšinou spievavam na rôznych akciách v Košiciach a okolí, kde ma stále sprevádza moja korepetítorka pani prof. Irena Červenáková.
Mojou prioritou je hlavne úspešne absolvovať na košickom Konzervatóriu a byť prijatá na vysokú školu. Dúfam, že sa mi to podarí a budete mi držať palce.
5. Máte pre nás, Vašich obdivovateľov, nejaké prekvapenie a čoho by sa to malo týkať?
O nejakom prekvapení by som ani nehovorila. Žiadne extra veľké vystúpenie nechystám. Teraz akurát celé spevácke oddelenie nacvičujeme operu, ktorá by sa mala predviesť v máji. Presný dátum ešte neviem povedať. A akcie, na ktorých spievam sa vyskytnú niekedy aj zo dňa na deň. Mám určitý repertoár, ktorý môžem kedykoľvek odspievať.
Málokde na Slovensku sa objavia také dve talentované speváčky, ako sú Evička Dovcová a Dominika Ďurská obe z neveľkej hornogemerskej obce Rožňavské Bystré. Mali by byť na tieto talenty hrdé nielen Bystré, ale celý náš Gemer. Veď zároveň šíria pesničky tohto regiónu, ale aj šikovnosť a majstrovstvo a krásu jeho ľudu. Držme preto tak Evke, ako aj Dominike palce aj naďalej, aby sa im ich zámery splnili.
Otázky Evke Dovcovej pripravil a za odpovede ďakuje
Ondrej Doboš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.