a precíznej príprave. Krehká Bystränka sa tak stala držiteľkou najvyššieho celoslovenského ocenenia Národného osvetového centra v súťaži detského hudobného folklóru. ... Sme na Teba všetci dospelí právom hrdí, veď svojím víťazstvom si vrátila lesk a uznanie gemerským ľudovým pesničkám. Prajem Ti veľa zdravia, radostné a bezstarostné detstvo, nech sa Ti darí v škole a nech sa Ti plnia všetky tvoje sny!“
Dnes je Evka už študentkou 5. ročníka košického Konzervatória a chystá sa na svoju ďalšiu cestu. Spev jej učaril už v útlom veku a dnes už dospelá túži sa stať opernou speváčkou. V rodnej obci v Rožňavskom Bystrom má svoju kamartátku Dominiku, s ktorou začínala spievať ľudové piesne a spolu prežívali úspechy na podujatiach, ktorých sa zúčastňovali, preto aj ľahšie prekonávali nesmelé začiatky mladých interprétok ľudových piesní. Po ukončení základnej školy už vieme menej o jej záujmoch a cieľoch. Menej sa jej meno uvádza v médiách, a tak skromná speváčka ostáva trochu v tieni ostatných, ktorí toho menej dokázali ako ona. Ale to je už iná téma prečo sa tak stalo. Dnes sa s nami v odpovediach na položené otázky podelila so svojimi pocitmi a tak po rozhovore s Dominikou dostala slovo na stránke Maj Gemer aj Evka Dovcová.
1. Na hornom Gemeri, ale najmä v rodnej obci, Vás poznajú ako nositeľku troch najvýznamnejších cien – detského Slávika Slovenska v interpretácii ľudových piesní. Komu, alebo čomu ste za tento výsledok povďačná a kto Vám v tomto smere najviac pomáhal?
Spevu a ľudovej hudbe som sa intenzívnejšie venovala už od základnej školy. Viedla ma k tomu hlavne Mgr. Marta Gadušová, riaditeľka ZŠ v Rožňavskom Bystrom a môj harmonikár pán Igor Adler. Pani Gadušová ma aj intenzívne a s veľkou trpezlivosťou pripravovala na každú súťaž, kde ma poväčšine aj sprevádzala. Nedá mi nespomenúť úžasného harmonikára pána Igora Adlera, s ktorým máme množstvo zážitkov z vystúpení, súťaží a rôznych podujatí. Obidvom veľmi pekne ďakujem.
2. Od skončenia základnej školy Vás bolo dosť málo vidieť i počuť v interpretácii ľudových piesní, najmä pochádzajúcich z Bystrého. Malo na to vplyv Konzervatórium v Košiciach, alebo ste sa sama ináč rozhodla?
Malo na to veľký vplyv štúdium na Konzervatóriu. Vybrala som si smer, v ktorom prakticky nie je možné spievať iný žáner, pre nadobudnutie dokonalej speváckej techniky. Študujem operný spev, ktorý ma v súčasnosti naplňa a veľmi ma baví. Samozrejme, na ľudovú hudbu som nezanevrela, veľmi sa mi páčia ľudové piesne a rada si ich doma so sestričkou, alebo na zábavách, zaspievam. No musím poznamenať, že ani dnes neodmietam pozvania môjho harmonikára pána Igora Adlera, zaspievať si pár ľudoviek. Stále som fanúšička folklórnych súťaží a festivalov, pretože našu kultúru treba čo najdlhšie zachovať.
3. Boli ste s Dominikou Ďurskou nerozlučnou dvojicou. Ste takou aj teraz po absolvovaní Konzervatória, alebo sa vaše cesty rozišli?
Samozrejme že sme dodnes kamarátky. Neviem, či sa to dá nazvať nerozlučnou dvojicou, pretože sme už dospelé a každá máme iné plány, cesty atď. No jedno, čo nás spája je stále spev a máme dokonca rovnakú profesorku spevu. Som rada, že spolu študujeme, lebo stále jedna druhú posúvame ďalej. Občas máme aj spoločné „kšefty“, ako to my nazývame, odkiaľ si odnášame množstvo krásnych zážitkov.
4. Prezraďte nám, ako pokračuje Váš život so spevom teraz a čo v tomto smere pripravujete ďalej?
Môj život sa točí hlavne okolo školy. Každý deň spev, spevácke semináre na ktorých spievame a prezentujeme sa ako sme sa zlepšili a pokročili. Väčšinou spievavam na rôznych akciách v Košiciach a okolí, kde ma stále sprevádza moja korepetítorka pani prof. Irena Červenáková.
Mojou prioritou je hlavne úspešne absolvovať na košickom Konzervatóriu a byť prijatá na vysokú školu. Dúfam, že sa mi to podarí a budete mi držať palce.
5. Máte pre nás, Vašich obdivovateľov, nejaké prekvapenie a čoho by sa to malo týkať?
O nejakom prekvapení by som ani nehovorila. Žiadne extra veľké vystúpenie nechystám. Teraz akurát celé spevácke oddelenie nacvičujeme operu, ktorá by sa mala predviesť v máji. Presný dátum ešte neviem povedať. A akcie, na ktorých spievam sa vyskytnú niekedy aj zo dňa na deň. Mám určitý repertoár, ktorý môžem kedykoľvek odspievať.
Málokde na Slovensku sa objavia také dve talentované speváčky, ako sú Evička Dovcová a Dominika Ďurská obe z neveľkej hornogemerskej obce Rožňavské Bystré. Mali by byť na tieto talenty hrdé nielen Bystré, ale celý náš Gemer. Veď zároveň šíria pesničky tohto regiónu, ale aj šikovnosť a majstrovstvo a krásu jeho ľudu. Držme preto tak Evke, ako aj Dominike palce aj naďalej, aby sa im ich zámery splnili.
Otázky Evke Dovcovej pripravil a za odpovede ďakuje
Ondrej Doboš


































Ešte v roku 2004 sa objavila v novinách správa, že Evka Dovcová bude reprezentovať Rožňavu na Festivale ľudovej hudby v Margecanoch. Pre lepšiu orientáciu uvediem, že to v polovici marca spomínaného roku sa v Rožňave konal už tradičný Festival detskej ľudovej hudby. Jeho víťazkou sa stala žiačka štvrtého ročníka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom, Eva Dovcová. Školáčka vtedy išla reprezentovať Rožňavu na krajskú súťaž do Margecian s tým, že pokiaľ uspeje, čaká na ňu celoslovenské kolo v Považskej Bystrici. Malá školáčka Evka sa nielen dostala na celoslovenské kolo, ale hneď sa stala aj jeho laureátkou. Bolo to už veru pred desiatimi rokmi a Evička dokázala svoj nevšedný talent na celoslovenskej súťaži ešte dvakrát. Je celkom prirodzené, že si na svoje spevácke začiatky rada spomína. V tých rokoch riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Helena Novotná o nádejnej speváčke napísala: „Skromné dievčatko z Rožňavského Bystrého suverénne zvíťazilo medzi najlepšími detskými interpretmi ľudových piesní z celého Slovenska! Evka zvíťazila vďaka svojmu jedinečnému talentu a schopnosti precítiť
každú jednu tóninu, vďaka svojej húževnatosti, disciplíne
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-