a precíznej príprave. Krehká Bystränka sa tak stala držiteľkou najvyššieho celoslovenského ocenenia Národného osvetového centra v súťaži detského hudobného folklóru. ... Sme na Teba všetci dospelí právom hrdí, veď svojím víťazstvom si vrátila lesk a uznanie gemerským ľudovým pesničkám. Prajem Ti veľa zdravia, radostné a bezstarostné detstvo, nech sa Ti darí v škole a nech sa Ti plnia všetky tvoje sny!“
Dnes je Evka už študentkou 5. ročníka košického Konzervatória a chystá sa na svoju ďalšiu cestu. Spev jej učaril už v útlom veku a dnes už dospelá túži sa stať opernou speváčkou. V rodnej obci v Rožňavskom Bystrom má svoju kamartátku Dominiku, s ktorou začínala spievať ľudové piesne a spolu prežívali úspechy na podujatiach, ktorých sa zúčastňovali, preto aj ľahšie prekonávali nesmelé začiatky mladých interprétok ľudových piesní. Po ukončení základnej školy už vieme menej o jej záujmoch a cieľoch. Menej sa jej meno uvádza v médiách, a tak skromná speváčka ostáva trochu v tieni ostatných, ktorí toho menej dokázali ako ona. Ale to je už iná téma prečo sa tak stalo. Dnes sa s nami v odpovediach na položené otázky podelila so svojimi pocitmi a tak po rozhovore s Dominikou dostala slovo na stránke Maj Gemer aj Evka Dovcová.
1. Na hornom Gemeri, ale najmä v rodnej obci, Vás poznajú ako nositeľku troch najvýznamnejších cien – detského Slávika Slovenska v interpretácii ľudových piesní. Komu, alebo čomu ste za tento výsledok povďačná a kto Vám v tomto smere najviac pomáhal?
Spevu a ľudovej hudbe som sa intenzívnejšie venovala už od základnej školy. Viedla ma k tomu hlavne Mgr. Marta Gadušová, riaditeľka ZŠ v Rožňavskom Bystrom a môj harmonikár pán Igor Adler. Pani Gadušová ma aj intenzívne a s veľkou trpezlivosťou pripravovala na každú súťaž, kde ma poväčšine aj sprevádzala. Nedá mi nespomenúť úžasného harmonikára pána Igora Adlera, s ktorým máme množstvo zážitkov z vystúpení, súťaží a rôznych podujatí. Obidvom veľmi pekne ďakujem.
2. Od skončenia základnej školy Vás bolo dosť málo vidieť i počuť v interpretácii ľudových piesní, najmä pochádzajúcich z Bystrého. Malo na to vplyv Konzervatórium v Košiciach, alebo ste sa sama ináč rozhodla?
Malo na to veľký vplyv štúdium na Konzervatóriu. Vybrala som si smer, v ktorom prakticky nie je možné spievať iný žáner, pre nadobudnutie dokonalej speváckej techniky. Študujem operný spev, ktorý ma v súčasnosti naplňa a veľmi ma baví. Samozrejme, na ľudovú hudbu som nezanevrela, veľmi sa mi páčia ľudové piesne a rada si ich doma so sestričkou, alebo na zábavách, zaspievam. No musím poznamenať, že ani dnes neodmietam pozvania môjho harmonikára pána Igora Adlera, zaspievať si pár ľudoviek. Stále som fanúšička folklórnych súťaží a festivalov, pretože našu kultúru treba čo najdlhšie zachovať.
3. Boli ste s Dominikou Ďurskou nerozlučnou dvojicou. Ste takou aj teraz po absolvovaní Konzervatória, alebo sa vaše cesty rozišli?
Samozrejme že sme dodnes kamarátky. Neviem, či sa to dá nazvať nerozlučnou dvojicou, pretože sme už dospelé a každá máme iné plány, cesty atď. No jedno, čo nás spája je stále spev a máme dokonca rovnakú profesorku spevu. Som rada, že spolu študujeme, lebo stále jedna druhú posúvame ďalej. Občas máme aj spoločné „kšefty“, ako to my nazývame, odkiaľ si odnášame množstvo krásnych zážitkov.
4. Prezraďte nám, ako pokračuje Váš život so spevom teraz a čo v tomto smere pripravujete ďalej?
Môj život sa točí hlavne okolo školy. Každý deň spev, spevácke semináre na ktorých spievame a prezentujeme sa ako sme sa zlepšili a pokročili. Väčšinou spievavam na rôznych akciách v Košiciach a okolí, kde ma stále sprevádza moja korepetítorka pani prof. Irena Červenáková.
Mojou prioritou je hlavne úspešne absolvovať na košickom Konzervatóriu a byť prijatá na vysokú školu. Dúfam, že sa mi to podarí a budete mi držať palce.
5. Máte pre nás, Vašich obdivovateľov, nejaké prekvapenie a čoho by sa to malo týkať?
O nejakom prekvapení by som ani nehovorila. Žiadne extra veľké vystúpenie nechystám. Teraz akurát celé spevácke oddelenie nacvičujeme operu, ktorá by sa mala predviesť v máji. Presný dátum ešte neviem povedať. A akcie, na ktorých spievam sa vyskytnú niekedy aj zo dňa na deň. Mám určitý repertoár, ktorý môžem kedykoľvek odspievať.
Málokde na Slovensku sa objavia také dve talentované speváčky, ako sú Evička Dovcová a Dominika Ďurská obe z neveľkej hornogemerskej obce Rožňavské Bystré. Mali by byť na tieto talenty hrdé nielen Bystré, ale celý náš Gemer. Veď zároveň šíria pesničky tohto regiónu, ale aj šikovnosť a majstrovstvo a krásu jeho ľudu. Držme preto tak Evke, ako aj Dominike palce aj naďalej, aby sa im ich zámery splnili.
Otázky Evke Dovcovej pripravil a za odpovede ďakuje
Ondrej Doboš


































Ešte v roku 2004 sa objavila v novinách správa, že Evka Dovcová bude reprezentovať Rožňavu na Festivale ľudovej hudby v Margecanoch. Pre lepšiu orientáciu uvediem, že to v polovici marca spomínaného roku sa v Rožňave konal už tradičný Festival detskej ľudovej hudby. Jeho víťazkou sa stala žiačka štvrtého ročníka Základnej školy v Rožňavskom Bystrom, Eva Dovcová. Školáčka vtedy išla reprezentovať Rožňavu na krajskú súťaž do Margecian s tým, že pokiaľ uspeje, čaká na ňu celoslovenské kolo v Považskej Bystrici. Malá školáčka Evka sa nielen dostala na celoslovenské kolo, ale hneď sa stala aj jeho laureátkou. Bolo to už veru pred desiatimi rokmi a Evička dokázala svoj nevšedný talent na celoslovenskej súťaži ešte dvakrát. Je celkom prirodzené, že si na svoje spevácke začiatky rada spomína. V tých rokoch riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave pani Helena Novotná o nádejnej speváčke napísala: „Skromné dievčatko z Rožňavského Bystrého suverénne zvíťazilo medzi najlepšími detskými interpretmi ľudových piesní z celého Slovenska! Evka zvíťazila vďaka svojmu jedinečnému talentu a schopnosti precítiť
každú jednu tóninu, vďaka svojej húževnatosti, disciplíne
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-