pohodičku, ale predovšetkým radosť z toho čo vytvorím. Medovníčky pečiem a zdobím už asi 20 rokov a vždy ma teší, keď si večer sadnem za stôl a začnem zdobiť.
Počas tých rokov som stretla množstvo medovníkarok, ktoré sa medovníčkom venujú taktiež roky rokúce a ich medovníčky obdivujú ľudia z celej republiky. 
Dňa 4.5.2013 sa v Čičmanoch uskutočnilo celoslovenské stretnutie medovníkárov a súťaž o najkrajší medovník s témou Slovenský ľudový kroj. Samozrejme som neváhala a potvrdila svoju účasť, čím začal maratón príprav na víkend plný zábavy. Stretnutia medovníkárov sa vždy nesú v duchu folklóru, avšak tento víked bol špeciálny.
Organizátorka sa rozhodla, že celoslovenské stretnutie medovníkárok okorení folklórnym nádychom a tak sa stalo, že medovníkárky prišli na stretnutie v krojoch z oblasti z ktorej pochádzajú. Samozrejme pre mňa neprichádzalo do úvahy nič iné ako kroj z horného Gemera. Ani môj medovník sa nezatúlal a vznikol medovníkový kroj taktiež z horného Gemera. V tejto zostave som sa teda pobrala smerom na Čičmany. Po príchode sme sa zvítali staré známe z celého Slovenska, objavili sa však aj nové tváre. Ubytovanie bolo zaistené v miestnom penzióne, ktorý skvele vyhovoval našim folklórnym náladám.
V sobotu ráno o 9.00 hod. sa to všetko začalo. Ženy vystrojené v krojoch boli pripravené prezentovať svoje medovníky a svoj kraj odkiaľ pochádzajú.
Postupne sa tak prezentovali kroje z východu, ktorý mal široké zastúpenie od Bardejova, cez Svidník a Košice a ďalej Stredné Slovensko až po Žilinu a Nitru a dokonca sa objavil aj kroj z Moravy. Ja, samozrejme srdcom Gemerčanka, som sa snažila prezentovať kroj z horného Gemera a za pomoci mojej sestry a p. Nemčoka, vedúceho folklórneho súboru DUBINA z Rožňavy, ktorý mi zapožičal kroj z Rejdovej. Veľká vďaka patrí p. Nemčkovi za ochotu, ktorá pomohla prezentovať horný Gemer a tak som sa mohla predstaviť na podujatí v typickom rejdovskom kroji.
ŠEPEC, OPLECKO, LAJBLÍK, KAMŽA, RÚBOK, ŠIŽMY. Z týchto súčastí pozostával mnou prezentovaný kroj, ktorý sa páčil všetkým prítomným a ja som bola rada, že gemerský folklór sa ľuďom páči. Potom sa pozornosť obrátila už ku medovníkom, kde organizátori určili dve kategórie 2D a 3D. V 2D kategórii vyhral medovník od Dariny Kšenzulákovej – Ženský a mužský oravský kroj a v karegórii 3D vyhral Zbojnícky opasok od Janky Repáňovej zo Žiliny. Aj keď sa môj medovník neumiestnil na stupňoch víťazov, dostal čestné uznanie a páčil sa. Chyba bola zrejme v tom, že rukávy neboli medovníkové, ale boli dorobené z marcipánu. Ja som však rada, že som mohla reprezentovať gemerský folklór v plnej kráse nielen z tej krajčírskej stránky, ale aj z tej sladkej. "Ved nach šicä šô tam buli môžu povedat, že tot Gemer je bars pekný kraj. Šak tot náš Gemer sä nestratí."
... A záver? Dovolím si v nárečí: 
„Bul to bars pekný den v tých Čičmanoch ale prišól vešier a tak smo sä každá rozlúšili s tým, že sä o rok zas stretnemo na totých medovníkových slávnostoch. Potem som sadla do motora s mojím starým a taj smo šli domô. No musím poedat, že mi bulo bars dobre a že už teráz sä bars teším, ked se zas stretnemo na medovníkoch. A už teráz viem, že zas pojdem v tom našem härdem hornogemerským kroju. Ved Gemer furt bude „doma“.
Bars pekne vám däkujem za šítanie a velo zdravä."
Jaroslava Šimonová
{jcomments on}
































Pozdravujem všetkých čitateľov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.