Sobota bude od včasného rána rušná. „Na pľacu“, ale i po celej obci sa budú pripravovať rejdovské dvory, ktoré starosta obce Ing. Ján Valentík o 10.30 hodine slávnostne otvorí. O 11.00 hodine už zvony evanjelického chrámu oznámia čas bohoslužieb v rámci ktorých budú gemerské ohlášky. Snahou organizátorov je obohatiť program festivalu aj po duchovnej stránke a oživiť ho o zabudnuté zvyky, ktoré boli v minulosti súčasťou najvýznamnejšej rodinnej udalosti, svadby. Po ohláškach program na pľacu pokračuje vystúpením folklórnych súborov a skupín. Na malom pódiu sa predstavia mladší folkloristi v programe Ide káčor ... a po ňom v rejdovských dvoroch sa nechajú počuť a vidieť folklórne kolektívy a sólisti z okresu. Okrem jarmoku tradičných remesiel sú pripravené aj súťaže – v strúhaní rejdovských šindľov a vo viazaní šatiek na tradičný spôsob. Milovníci dobrého domáceho jedla si budú môcť pochutnať na tradičných gemerských špecialitách, a to práve v rejdovských dvoroch.
O 14.30 hodine krojovaný sprievod obcou presunie ďalšie dianie do amfiteátra, kde program pokračuje. V areáli budú pripravené tvorivé dielne pre deti, jarmok ľudových remesiel, prezentácia obce Rožňavské Bystré a remeselnícke aktivity domovov sociálnych služieb z Rožňavy, ale aj rôzne gurmánske špeciality.„Privítankou pozdravia zástupcovia organizátorov prítomných účastníkov festivalu a program pokračuje hudobno-tanečným blokom ľudovej hudby Paprčkovci ml. pod názvom V Hriňovej som odchovaný. Po nej pódium bude patriť folklórnej skupine Kýčera z Čierneho Balogu. Scénický program Vôňa Gemera predstaví folklórne súbory, skupiny, ľudové hudby a sólistov z celého okresu Rožňava. Folklór rumunského Bihora divákom priblíži hosťujúci súbor Nuntasii Bihorului. Ľudové piesne a tance v tradičnej i modernej podobe budú prezentovať ľudová hudba Banda, hudobná skupina Banda a tanečná skupina Partia so svojimi primášmi, spevákmi a sólistami. Záver programu bude patriť skupine Drišľak,“ prezradila o hlavnom programe Mária Ferenczová z úseku tradičnej ľudovej kultúry Gemerského osvetového strediska.
Tohtoročný Gemerský folklórny festival v Rejdovej ponúka bohatý a zaujímavý program, široký sortiment sprievodných podujatí a veríme, že aj dobrú náladu.
Tešíme sa na všetkých návštevníkov a prajeme príjemne strávený čas s ľudovými tradíciami, a zvykmi, krásnymi piesňami a zaujímavými ľuďmi.
{jcomments on}
































Prípravy na 39. ročník Gemerského folklórneho festivalu vrcholia. Organizátori, Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová srdečne pozývajú v dňoch 24. a 25. augusta 2012 všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry do rázovitej Rejdovej, na známy Gemerský folklórny festival Rejdová 2012. Je milou tradíciou, že domáci prvých účastníkov vítajú špecialitami z rejdovskej zabíjačky a dobrou gemerskou muzikou.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.