V sobotu sa uskutoční v Rožňave konferencia Csemadoku a na nedeľu 8. júla 2017 od 16.00 je v gombaseckom prírodnom amfiteátry prichystaný bohatý kultúrny program.
Vráťme sa však prostredníctvom spomínaného poltáru do rokov predchádzajúcich a pripomeňme si niektoré zaujímavé roky i vystupujúcich zopár fotografiami.
Festival sa od roku 1955 organizuje každoročne v začiatkom leta v stredisku Gombasek vo vynovenom amfiteátri. Nachádza sa v úzkom Slanskom kaňone a Silickou planinou a stredisko je miestnou časťou obce Slavec.
Hlavným cieľom podujatia je zachovávanie tradícií a organizovanie medzinárodné stretnutie ľudových, folklórnych a umeleckých tanečných a speváckych súborov a skupín, ako aj sólistov a umelcov iného charakteru, stretnutie Maďarov žijúcich na Slovensku v prekrásnom prostredí.
Sprvu regionálny a neskôr celoslovenské kultúrne slávnosti majú už viac ako polstoročnú históriu. Festival je zameraný najmä na ľudové umenie a kultúru. Vystupujú na ňom najlepšie kultúrne a ľudové súbory z celého Slovenska i zahraničia (tanečné, spevácke i dramatické skupiny), ako aj hudobné skupiny. V rámci programu dostávajú možnosť prezentovať svoju činnosť bábkové divadlá, tanečné domy a organizujú sa aj výstavy ľudových remesiel.
Slávnosti v Gombaseku boli vždy považované za fórum na prezentáciu ľudového umenia a predovšetkým rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi a národnosťami. To sa týka nielen vystupujúcich kolektívov ale i návštevníkov festivalu.
FOTO: Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965
V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu Csemadok S úspechom vystúpili chlapci a dievčatá z ľudového súboru Csemadoku z Horného Žitného ostrova so sídlom v Šamoríne v pásme spevu a tanca Slávnosť vinobrania. Foto: Archív TASR, autor F.Schingler, 20.júna 1960
Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965
V prírodnom amfiteátri v Gombaseku, okr, Rožňava sa 6. 7. 96 začali dvojdňové 41. Celoslovenské kultúrne slávnosti Maďarov na Slovensku Gombasek ’96, ktoré sú venované 1100. výročiu príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny. Atraktívny pre účastníkov slávností bol sobotňajší (6.7.96) popoludňajší programový blok Tak bojovali, členovia spoločnosti nositeľov tradícií, Zväzu maďarských kaskadérov a jazdeckej školy Krv Arpáda v ňom priblížili bojové umenie starých Maďarov. Foto: Archív TASR, autor M.Kapusta, 6.júla 1996.
FOTO: Mierovou manifestáciou pracujúcich a mládeže a gálaprogramom pod názvom Vo svetle mieru1 vyvrcholili 29.júna v Gombaseku 31.kultúrne slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR, venované 65.výročiu založenia KSČ a medzinárodnému roku mieru. Predpoludním v programe Deti deťom vystúpil súbor Pitypang z Galanty. Foto: Archív TASR, autor S.Písecký, 10.júla 1986.
FOTO: Gombasek 89. Medzi zahraničnými folklórnymi súbormi bol aj súbor Pektorzín z PĽR. Foto: Archív TASR, autor S. Písecký, 25.júna 1989.

FOTO: V sobotu 29. a v nedeľu 30. júna boli v Gombaseku neďaleko Rožňavy tradičné slávnosti piesní a tancov. Vyše 15.000 návštevníkom sa predstavili v prvý deň popredné súbory z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor G. Bodnár, 30.júna 1968.
Pripravi: MG od
Zdroj: vtedy.sk






































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-