V sobotu sa uskutoční v Rožňave konferencia Csemadoku a na nedeľu 8. júla 2017 od 16.00 je v gombaseckom prírodnom amfiteátry prichystaný bohatý kultúrny program.
Vráťme sa však prostredníctvom spomínaného poltáru do rokov predchádzajúcich a pripomeňme si niektoré zaujímavé roky i vystupujúcich zopár fotografiami.
Festival sa od roku 1955 organizuje každoročne v začiatkom leta v stredisku Gombasek vo vynovenom amfiteátri. Nachádza sa v úzkom Slanskom kaňone a Silickou planinou a stredisko je miestnou časťou obce Slavec.
Hlavným cieľom podujatia je zachovávanie tradícií a organizovanie medzinárodné stretnutie ľudových, folklórnych a umeleckých tanečných a speváckych súborov a skupín, ako aj sólistov a umelcov iného charakteru, stretnutie Maďarov žijúcich na Slovensku v prekrásnom prostredí.
Sprvu regionálny a neskôr celoslovenské kultúrne slávnosti majú už viac ako polstoročnú históriu. Festival je zameraný najmä na ľudové umenie a kultúru. Vystupujú na ňom najlepšie kultúrne a ľudové súbory z celého Slovenska i zahraničia (tanečné, spevácke i dramatické skupiny), ako aj hudobné skupiny. V rámci programu dostávajú možnosť prezentovať svoju činnosť bábkové divadlá, tanečné domy a organizujú sa aj výstavy ľudových remesiel.
Slávnosti v Gombaseku boli vždy považované za fórum na prezentáciu ľudového umenia a predovšetkým rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi a národnosťami. To sa týka nielen vystupujúcich kolektívov ale i návštevníkov festivalu.
FOTO: Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965
V sobotu 18. a nedeľu 19. júna boli v prírodnom amfiteátri v Gombaseku pri Rožňave na úpätí Silickej planiny Východoslovanské slávnosti piesní a tancov kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu Csemadok S úspechom vystúpili chlapci a dievčatá z ľudového súboru Csemadoku z Horného Žitného ostrova so sídlom v Šamoríne v pásme spevu a tanca Slávnosť vinobrania. Foto: Archív TASR, autor F.Schingler, 20.júna 1960
Tisíce návštevníkov 10. celoštátnych slávností piesní a tancov maďarských pracujúcich v ČSSR sa zišlo v nedeľu 11. júla v prírodnom amfiteátri v Gombaseku neďaleko Rožňavy na tradičnú prehliadku ľudových súborov CSEMADOK-kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v ČSSR. Fašiangový tanec v podaní súboru Odborového sväzu stavbárov Vadrózsák/Šípové ruže/ z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor, F. Schingler, 12.júla 1965
V prírodnom amfiteátri v Gombaseku, okr, Rožňava sa 6. 7. 96 začali dvojdňové 41. Celoslovenské kultúrne slávnosti Maďarov na Slovensku Gombasek ’96, ktoré sú venované 1100. výročiu príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny. Atraktívny pre účastníkov slávností bol sobotňajší (6.7.96) popoludňajší programový blok Tak bojovali, členovia spoločnosti nositeľov tradícií, Zväzu maďarských kaskadérov a jazdeckej školy Krv Arpáda v ňom priblížili bojové umenie starých Maďarov. Foto: Archív TASR, autor M.Kapusta, 6.júla 1996.
FOTO: Mierovou manifestáciou pracujúcich a mládeže a gálaprogramom pod názvom Vo svetle mieru1 vyvrcholili 29.júna v Gombaseku 31.kultúrne slávnosti maďarských pracujúcich v ČSSR, venované 65.výročiu založenia KSČ a medzinárodnému roku mieru. Predpoludním v programe Deti deťom vystúpil súbor Pitypang z Galanty. Foto: Archív TASR, autor S.Písecký, 10.júla 1986.
FOTO: Gombasek 89. Medzi zahraničnými folklórnymi súbormi bol aj súbor Pektorzín z PĽR. Foto: Archív TASR, autor S. Písecký, 25.júna 1989.

FOTO: V sobotu 29. a v nedeľu 30. júna boli v Gombaseku neďaleko Rožňavy tradičné slávnosti piesní a tancov. Vyše 15.000 návštevníkom sa predstavili v prvý deň popredné súbory z Budapešti. Foto: Archív TASR, autor G. Bodnár, 30.júna 1968.
Pripravi: MG od
Zdroj: vtedy.sk







































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-