„Tradične deň pred otvorením festivalu v Rejdovej sa koná živá pozvánka na Námestí baníkov a v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Vo štvrtok 24. augusta rozveselia Rožňavčanov domáce folklórne súbory a zahraničný hosťujúci súbor Mriya z Ukrajiny,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
V piatok budú v Rejdovej domáci vítať návštevníkov festivalu vyzdobenými dvormi, hudbou, spevom, tradičnými koláčmi a dobrou náladou. Festival začína bohoslužbami v evanjelickom chráme Svätého Michala Archanjela. V miestnej fare Banícke múzeum v Rožňave otvorí zaujímavú výstavu pod názvom Rožňavská metercia, ktorá ponúkne jedinečný pohľad do života stredovekých baníkov a hutníkov. O 18.00 hodine na malej scéne pri kostole organizátori s domácou folklórnou skupinou Hôra a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča slávnostne otvoria 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu. Program Ďakovanka zo serca bude patriť tohtoročným jubilantom, ktorí svoj život zasvätili tradičnej ľudovej kultúre Gemera. Symbolicky sa im poďakujú folklórne kolektívy z okresu. Ľudová hudba Šarišanci z Prešova rozprúdi náladu pravou východniarsku muzikou a následne folklórna skupina Heľpan z Heľpy ponúkne to najlepšie zo svojho bohatého repertoáru. Program prvého festivalového dňa ukončí hosťujúci ukrajinský národný súbor Mriya a okrem svojho programu pripraví aj malú školu tanca, kde sa prítomní môžu naučiť základy ukrajinského tanca Hutsuliya. Medzitým vo dvore u Brehalu bude pre mladších účastníkov pripravené festivalové detské kino, vo dvore u Petriska bude prebiehať spevácky dom s Betkou Lukáčovou a jej hosťami, kde bude príležitosť zaspievať si tie „rejdovskie“. V neskorých večerných hodinách ukončia prvý festivalový deň rejdovské veselice na pľacu a vo dvoroch.
V sobotu po otvorení tradičných rejdovských dvorov návštevníci uvidia domácich remeselníkov, ktorí im predstavia rôzne techniky spracovania ľanu až po tkanie, vyšívanie či paličkovanie, ženy si budú môcť vyskúšať aj tradičné spôsoby uväzovania šatiek a muži budú mať príležitosť ručne si vystrúhať vlastný šindel za pomoci skúsených šindliarov z Rejdovej. Na malej scéne v programe Eniki, beniki, ktorý režijne pripravila Mária Hlaváčová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave, sa predstavia detské folklórne súbory z okresu. Deti sa na scéne zahrajú, zatancujú a zaspievajú, tak ako sa v minulosti hrávali ich starí rodičia. Predpoludňajší program ukončí spomienka na fašiangové časy v podaní folklórneho kolektívu pri Dome sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Krojovaným sprievodom sa účastníci presunú do amfiteátra, kde festivalový program vyvrcholí.
Po privítanke scéna bude patriť gemerským folklórnym kolektívom. Program Vôňa Gemera, v réžii Jána Liptáka, predstaví bohatú paletu zvykov, piesní a tancov z rôznych kútov Gemera. Tematický program Vo Vlachove svadba bude, zaujme divákov netradičným spracovaním svadobnej témy. Malé osvieženie z Oravy prinesie gajdošská dvojka Beskyd a z neďalekého Spiša to bude štefanská zábava s folklórnou skupinou Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka nie je divákom neznáma. V programe Veselo s Ďatelinkou si zaspieva aj naša jubilantka, pani Mária Brdárska Janoška z Rejdovej. Národný súbor Mriya z Ľvova v tomto roku oslavuje 70. výročie založenia a našim divákom ponúkne clivé melódie i temperamentné tance zo svojho bohatého repertoáru.
Program folklórneho súboru Kopaničiar z Myjavy Šak to pekné časy bývali, uzavrie 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2017. Dvojdňový festivalový program bude uvádzať Katka Birková.
„V amfiteátri organizátori pripravili pre návštevníkov bohatý sprievodný program. Na posedzke v Rejdovej sa v minulosti priadlo, tkalo, paličkovalo i vyšívalo, ale robievali sa aj ďalšie remeselné práce. Preto sme vybrali tento názov pre tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera, a tak vo vyhradenom priestore pod amfiteátrom pri drevenom altánku si malí i starší nájdu určite svoje remeslo, ktoré by radi vyskúšali. Naši lektori im ukážu, ako správne spracovať rôzne materiály, alebo vyrábať drobné dekoračné predmety z textilu, či hrnčiarskej hliny. Samozrejme, je pripravený aj jarmok tradičných ľudových výrobkov, stánky s bohatým občerstvením, nuž a po skončení programu na amfiteátri tancachtiví účastníci budú mať možnosť zabaviť sa v dedine na pľacu a vo dvoroch,“ spresnila Mgr. Helena Novotná riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej je sviatkom všetkých folkloristov z Gemera i širokého okolia. Organizátori sa snažia pripraviť čo najlepšie podmienky a služby pre návštevníkov a účinkujúcich. Poďakovanie patrí všetkým partnerom, ktorí prispeli k jeho zabezpečeniu. Festival z verených zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-