V piatok sa už od poludnia schádzali v Rejdovej hostia i účinkujúci.
Pripravené boli takmer všetky dvory, domáci ponúkali tradičné koláče a účinkujúci dobrú náladu. Po bohoslužbách a sprístupnení výstavy Rožňavská metercia organizátori festival slávnostne otvorili. Nechýbal ani program domácej folklórnej skupiny Hôra. V „Ďakovanke zo serca“ Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave, odovzdala ocenenia tohtoročným jubilantom, ktorí sa výrazne podieľali na oživení a udržaní miestnych tradícií. Tí mladší ocenení a samozrejme aj kolektívy sa aj v súčasnosti aktívne zapájajú do folklórneho diania v regióne. Veľké poďakovanie im odovzdali účastníci Muzikantskej dielne, najmladší pokračovatelia v hudobnej tradícii Gemera. Ďalšie programy pridali folklórne kolektívy Slanka, Lehoťanka, Hrabina, Radzim, Gočovan a Gemer. Krst zborníka príbehov „Paskudníci a rejdovčina“ uzavrel gemerský programový blok. Prvý festivalový večer pokračoval s ľudovou hudbou Šarišanci a folklórnou skupinou Heľpan. Ukrajinský súbor Mriya okrem svojho vystúpenia pripravil pre účastníkov aj malú školu tanca. V rejdovských dvoroch prebiehali sprievodné aktivity – detské festivalové kino, spevácky dom, matičný dvor, v ďalších ponúkali tradičné jedlá, spievali a hrali. Večer ukončila rejdovská veselica s ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča.
V sobotu Rejdová už od rána žila čulým ruchom,
opäť sa pripravovali dvory a účinkujúci si robili posledné skúšky na veľkej scéne v amfiteátri a tí najmenší na malej scéne pri kostole. Už pred poludním prichádzali prví návštevníci a vyobliekaní folkloristi, aby si zaspievali a zatancovali vo dvoroch a na pľacu. Na malej scéne prebiehala súťaž vo viazaní šatiek „po vyšnoslansky“ a v remeselníckom dvore v strúhaní šindľov. Rejdovské dvory ponúkali množstvo ukážok tradičných remesiel a výrob, ale aj prác ako napr. polievanie (bielenie) plátna, pranie na potoku, tkanie, paličkovanie. Nechýbali ani rejdovskie cimitringi, ukážky hasičskej techniky a výstava trofejí v poľovníckom dvore.
Eniki, beniki... blok detských folklórnych súborov
otvoril druhý festivalový deň na malej scéne v obci. Detské hry, riekanky a tance ponúkli divákom Horička, Malý Stromíš, Haviarik, Kincskereső, Gemerčatá, Bambuchy a ich sólisti. Fašiangové časy pripomenul divákom kolektív pri Domove sociálnych služieb Jasanima v Rožňave. Ešte pred sprievodom starostka obce na prijatí poďakovala vedúcim a členom folklórnych kolektívov za účasť a prácu na príprave programov. Pestrý a veselý krojovaný sprievod obcou viedla domáca folklórna skupina Hôra. Súboristi divákom cestou zaspievali i zatancovali, aby ich pozvali na ďalší program v amfiteátri.
Po privítanke, v gemerskom programovom bloku Vôňa Gemera,
folklórne súbory a skupiny Bučina, Bystränky, Dolina, Genšenky, Lehoťanka, Borostyán, Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, Dubina, Gemer, Haviar a Háj z Rimavskej Soboty s ľudovými hudbami Ondreja Hlaváča a Mariána Molnára pripomenuli divákom zvyky, obyčaje a tance takmer z celého Gemera. „Sme veľmi radi, že sa v programoch 44. ročníky Gemerského folklórneho festivalu predstavili všetky aktívne folklórne kolektívy z nášho okresu, aby našim návštevníkom predviedli bohatú a pestrú paletu gemerských ľudových tradícií, ktoré počas kalendárneho roka vo svojich obciach zachovávali stáročia. Práve vďaka týmto kolektívom máme možnosť ich vidieť a spoznávať," doplnila Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V ďalšom programe „Vo Vlachove svadba bude“ účinkovali folklórne skupiny Stromíš, Hôra a Dolina. Zámerom scenáristu a režiséra programu Jána Liptáka bolo zaznamenať svadbu z obdobia, kedy sa z dedinského prostredia vytrácali tradície, ale napriek tomu niektoré obrady nemohli pri tejto príležitosti chýbať.
Gajdoškú tradíciu, v minulosti živú aj v Gemeri,
pripomenula gajdošská dvojka z Oravy so svojou speváčkou. Zo spišského folklóru si diváci vychutnali štefanskú zábavu v podaní folklórnej skupiny Smižančanka. Ľudová hudba Ďatelinka so spevákmi a rozkazovačmi spestrila svoj program vystúpením Márie Brdárskej Janošky, nositeľky tradícií, ktorá sa tohto roku dožila významného životného jubilea. Ukrajinský národný súbor Mriya predstavil pestrý program zo svojho repertoáru, v ktorom nechýbali ani tance ich susedov. Po tombole patrilo pódium folklórnemu súboru Kopaničiar. Myjavská hudba, spevy a temperamentné tance odohnali aj mraky a blesky, ktoré sa blížili k Rejdovej.
Počas celého diania v amfiteátri
mali návštevníci možnosť navštíviť tvorivé dielne Domu tradičnej kultúry Gemera z Rožňavy, pozrieť sa na oblohu cez slnečný ďalekohľad, malí diváci mali príležitosť povoziť sa na drevenom kolotoči či zoznámiť sa s domácimi zvieratkami. Nechýbal ani jarmok tradičných remesiel ktorý bol naozaj bohatý, ako aj výber jedál a ďalšie atrakcie.
Organizátori, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová toto najväčšie folklórne podujatie zabezpečili vďaka stálym partnerom. Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.
Mária Ferenczová
Foto: Peter Poboček + GOS Rožňava

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-